Kategórie
Psychológia

Zoznam kýblov dvadsiatnikov: Ako sa odlepiť?

Najsmutnejšie zhrnutie života obsahuje tri opisy: mohol som, mohol som a mal som. ~ Louis E. Boone

Čo to, do pekla, robím so svojím životom? Čo chcem naozaj robiť? Mal by som ísť v stopách legendárnych velikánov, ako sú Martin Luther King mladší, Steve Jobs a Mahátma Gándhí? Alebo mám len sedieť a udržiavať status quo? Veď náčelník Bogo raz povedal Judy Hoppsovej, že „život nie je nejaký kreslený muzikál, kde si zaspievaš pesničku a všetky tvoje mdlé sny sa zázračne splnia“.

Spoluautor knihy: Robin Henigová sa delí o svoj hlboký výskum a odborné znalosti o tom, čo spôsobuje, že sa zdá, že mileniáli sa bezcieľne vznášajú po oblohe. Ale skôr než sa ponoríte priamo do vody, tu je krátky pohľad na to, aká je Robin ako človek, spisovateľka a dvadsiatnička svojho času.

Ja: Robin, čo ťa viedlo k napísaniu?

Robin: Prvýkrát ma písanie bavilo v piatej triede, keď učiteľka napísala na tabuľu nejakú vetu a povedala nám, že musíme napísať príbeh, ktorý bude túto vetu nejako obsahovať. Milovala som tú výzvu a milovala som ten pocit, keď som dávala slová na papier, a približne v tom čase som sa rozhodla, že sa pokúsim prísť na spôsob, ako z toho urobiť kariéru.

Ja: Aký je váš skrytý talent, o ktorom by ste svetu radšej nepovedali?

Robin: Bohužiaľ, radšej by som svetu nepovedal, že nemám absolútne žiadny skrytý talent.

Ja: Aký článok/kniha vás najviac bavila?

Robin: Posledná kniha, ktorú som napísala, bola najzábavnejšia, pretože mojou spoluautorkou bola moja dcéra Samantha! V tom čase mala 27 rokov a kniha, ktorú som mala napísať, sa mala volať Twentysomething (Niečo po dvadsiatke) a mala byť o tom, aké je to byť dvadsiatnikom. Myslela som si, že Sam bude na túto tému väčšia odborníčka ako ja. Bola už novinárkou – vtedy pracovala v The New Yorker, mala za sebou prácu v Newsweeku a Slate a počas písania knihy nakoniec získala prácu v The New York Times, kde pracuje aj teraz – takže sa to naozaj hodilo. Väčšinu textu som napísal ja a ona robila redakciu a napísala niekoľko častí, ktoré sme odlíšili iným typom písma. Bola to naozaj zábavná spolupráca.

Ja: Čo najradšej robíte vo voľnom čase, keď nepíšete?

Robin: Som členkou troch knižných klubov, takže veľa čítam len tak pre zábavu, takmer všetko beletriu. Rada chodím na dlhé prechádzky po okolí v New Yorku a často počúvam podcasty alebo audioknihy. Najradšej zo všetkého mám stredajšie popoludnia, keď idem do Brooklynu vyzdvihnúť svoju dvojročnú vnučku zo škôlky, dať jej večeru, okúpať ju a uložiť do postele. Cítim sa mladá a šťastná, keď s ňou môžem tráviť čas.

Ja: Mnoho ľudí si myslí, že psychológia nie je veda, ale „zdravý rozum“. Čo na to môžete povedať ako spisovateľ na voľnej nohe?

Robin: Najzaujímavejšie časti psychológie sú zistenia, ktoré sú v rozpore so „zdravým rozumom“. V poslednom čase sa objavili obavy, že niektoré psychologické štúdie sú príliš malé alebo príliš zle navrhnuté na to, aby priniesli užitočné (alebo reprodukovateľné) výsledky, a to by mohol byť problém. Mám však pocit, že niektoré z klasických psychologických štúdií nám priniesli poznatky o ľudskej mysli, ktoré sú prekvapujúce a poučné.

Ja: Kto/čo vás inšpiroval k napísaniu článku: „Prečo toľkým dvadsiatnikom trvá tak dlho, kým dospejú?“

Robin: Stalo sa to opačne – najprv som napísal článok a ten bol veľmi populárny, mal veľa zdieľaní na Facebooku a podobne, čo viedlo vydavateľa k tomu, aby ma požiadal o napísanie knihy na túto tému.

Ja: Kto/čo vás inšpiroval k napísaniu spomínanej knihy?

Robin: Mala som dve dcéry po dvadsiatke a zaujímala som sa o toto obdobie života. Našla som psychológa, ktorý robil výskum, či sú dvadsiate roky osobitnou vývojovou etapou. On túto etapu nazýval vznikajúca dospelosť, ale niektorí iní odborníci si mysleli, že to vôbec nie je samostatná etapa. Bola to teda kontroverzná teória a kontroverzia vždy prináša dobré články do časopisov.

Ja: Opíšte svoju knihu ľuďom, ktorí ju, bohužiaľ, ešte nečítali.

Robin: Chceli sme opísať, aké je to byť dvadsiatnikom. Či je táto skúsenosť pre mileniálov (Samova generácia) iná ako pre Baby Boomers (moja generácia). Zistili sme, že dvadsiatka je pre obe kohorty oveľa podobnejšia, než rozdielna. Najväčšie rozdiely spočívajú v tom, že dnešným dvadsiatnikom trvá dlhšie, kým sa oženia a majú deti, vďaka internetu sú v neustálom sociálnom kontakte a vo všeobecnosti majú väčšie dlhy zo študentských pôžičiek. Zdá sa však, že pocit nerozhodnosti a neistoty v súvislosti s budúcnosťou jednoducho patrí k dvadsiatke, či už v 70. rokoch alebo v roku 2010.

Ja: Vo svojej knihe ste uviedli, že dnešní mladí dospelí dosahujú míľniky neskôr ako predchádzajúca generácia. Myslíte si, že je to dôvod na obavy?

Robin: Jedným z dôvodov na obavy je, že rodičia mladých dospelých sa stávajú starými rodičmi v neskoršom veku. To môže mať dôležité sociálne dôsledky, ktoré chcem preskúmať vo svojej ďalšej knihe. Staré mamy tradične zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri pomoci najmladšej generácii prežiť a prosperovať. Ak sú samy príliš staré a krehké na to, aby mohli skutočne ponúknuť veľkú pomoc, bola by to strata. To je niečo, o čom si myslím, že dnešní dvadsiatnici a tridsiatnici neuvažujú/.

Ja: S akými problémami ste sa stretli, keď ste mali 20 rokov? V čom sú rovnaké/odlišné od dvadsiatnikov z milénia?

Robin: Ja osobne som bola nezvyčajná dvadsiatnička. Vydala som sa v 19 rokoch a stále som vydatá za toho istého muža. Tiež som sa hneď dala na žurnalistiku a stále sa venujem tej istej kariére.

Ja: Rada dnešným mladým ľuďom, ktorí sa zdajú byť v živote zaseknutí.

Robin: Uvoľnite sa. Dajte si povolenie skúšať nové veci a neviažte sa predčasne na jednu cestu. A ak ti rodičia dávajú zabrať kvôli tomu, čo vyzerá ako bezcieľnosť, povedz im, aby si prečítali moju knihu. Myslím, že aj im pomôže uvoľniť sa.

V našom živote existuje náčelník Bogo. Je našou „kontrolou reality“ vo sne o popcornoch a jednorožcoch. Alebo naši rodičia, ktorí nás odsúdili s cestou, ktorú sme si sami vytýčili, pretože vyzerala smiešne. Mohla by ním byť spoločnosť, ktorá stanovuje normy a kritériá, aký by mal byť „normálny“ človek v určitom veku. Čo je ešte horšie, mohli by sme ním byť my, ktorí sa neustále zatracene kritizujeme.

Zhlboka sa nadýchnite a riaďte sa Robininou radou. Je v poriadku, že si hľadáte prácu. Je v poriadku, keď sa zdá, že ste na nič neprišli. A je v poriadku mať sen a usilovať sa oň bez ohľadu na to, ako bizarne sa môže zdať.

Pretože to, čoho v živote najviac ľutujete, nie je to, čo ste urobili. Je to to, čo ste neurobili.

Kvíz na záver

Koľko rokov mala Robin Henigová, keď napísala svoju knihu?

  • 20-niečo
  • Generácia mileniálov
  • Teenager
  • 20s
  • Manželky v domácnosti
  • Detské hviezdy
  • Neskorší tínedžeri/začiatok dvadsiatych rokov
  • Heterosexuálny biely muž

Ako sa volá slávny podnikateľ, ktorý bol veľkým vodcom?

  • Steve wozniak
  • Woz
  • Pracovné miesta
  • Bill Gates
  • Mark zuckerberg
  • Thomas Edison
  • Elon Musk

V akom veku podľa vás mileniáli dosahujú míľniky neskôr ako predchádzajúca generácia?

  • Malé deti
  • Tínedžeri
  • Väčšina rodičov
  • Deti

Čo napísal Robin Henig o mileniáloch?

  • Novinka
  • Prvá kapitola

Čo si myslíte, že sa zaseklo?

  • Životy