Zotavenie z poruchy príjmu potravy si vyžaduje dvojitý prístup k liečbe. Biologický rozmer ochorenia sa lieči špecializovanou lekárskou starostlivosťou, zatiaľ čo psychologické, sociálne a emocionálne/spirituálne aspekty porúch príjmu potravy sa liečia prostredníctvom integrovaného terapeutického prístupu, ktorý môže okrem iného zahŕňať výučbu a nácvik všímavosti, motivácie, zmyslu, zvládania nálad a osvojenia si zdravých stravovacích návykov a ďalších zručností. Vo všeobecnosti sa pacienti učia rôzne zručnosti zvládania ochorenia, spracúvajú tieto zručnosti prostredníctvom terapie a/alebo skupinovej interakcie a nakoniec si tieto zručnosti precvičujú v podpornom terapeutickom prostredí.
Zotavenie z jedenia sa spája so zvýšenou pravdepodobnosťou trvalého zotavenia po liečbe. Tento starostlivo zostavený liečebný program zahŕňa nasledujúce princípy, ktoré pomáhajú pacientom vypestovať si porozumenie zručnostiam zvládania choroby a spôsobu, ako tieto poznatky implementovať do svojho života po liečbe.
Biologická/medikamentózna liečba
Poruchy príjmu potravy sú fyzicky a emocionálne deštruktívne. Väčšina jedincov s poruchou príjmu potravy si vyžaduje nepretržitú lekársku starostlivosť počas celého obdobia zotavovania. Podľa Nadácie pre poruchy príjmu potravy (Eating Disorder Foundation) včasná diagnostika a intervencia výrazne zvyšujú šance na uzdravenie, zatiaľ čo poruchy príjmu potravy, ktoré nie sú identifikované alebo liečené v počiatočnom štádiu, sa môžu stať chronickými, vyčerpávajúcimi a život ohrozujúcimi[1].
U väčšiny ľudí s poruchami príjmu potravy sa zdravotné komplikácie spojené s týmto ochorením dajú úspešne liečiť kombináciou priebežnej lekárskej starostlivosti a monitorovania, výživového poradenstva a liekov. Nadácia pre poruchy príjmu potravy odporúča ľuďom s poruchami príjmu potravy vyhľadať možnosť zotavenia, na ktorom sa podieľajú lekári z rôznych zdravotníckych odborov, ako je ošetrovateľstvo, výživa a duševné zdravie, pričom filozofia liečby je v súlade s princípmi zotavenia z porúch príjmu potravy[2].
Zdravotné problémy spojené s poruchami príjmu potravy. Pacienti s extrémne zhoršeným zdravotným stavom, ktorí majú veľmi nízku hmotnosť, si budú vyžadovať intenzívnejší lekársky zásah. Pacientky s anorexiou s veľmi nízkou telesnou hmotnosťou (BMI < 13) môžu potrebovať stabilizáciu kvôli zdravotným komplikáciám spôsobeným hladovaním, vrátane zlyhania pečene alebo srdcových problémov [3]. pacientky s bulímiou môžu potrebovať zvládnuť edémy, hypokaliémiu alebo ezofagitídu [3].
Nesprávna výživa ovplyvňuje chemické látky v mozgu a jeho funkčnosť. Výsledkom je, že pacienti s extrémne nízkou hmotnosťou budú mať problémy s reakciou na kognitívnu terapiu bez toho, aby najprv pribrali na váhe. Predtým, ako psychoterapia alebo mnohé lieky môžu mať vplyv na správanie pacienta, je potrebné obnoviť hmotnosť pod lekárskym dohľadom.
Nesprávna diagnóza zdravotných komplikácií porúch príjmu potravy je častá vzhľadom na jedinečnú fyziológiu týchto pacientov. Poruchy príjmu potravy môžu spomaliť pokojovú srdcovú frekvenciu a znížiť „normálny“ rozsah telesnej teploty. 3. [3] Z tohto dôvodu by pacienti mali vyhľadať špecializovanú starostlivosť lekára, ktorý má skúsenosti s liečbou porúch príjmu potravy.
Počas procesu zotavovania sa z porúch stravovania pacienti začleňujú všímavosť do všetkých oblastí svojej liečby. Všímavosť je duševný stav, ktorý sa vyznačuje sústredeným uvedomovaním si svojich myšlienok, činov alebo motivácií. Byť „prítomný“ v každom prvku liečby vrátane jedál, terapeutických sedení, vyučovacích hodín alebo lekárskeho ošetrenia pomáha pacientom stať sa vnímavejšími voči rôznym názorom. Pomáha im tiež menej reagovať na emócie a namiesto toho sa sústrediť len na činnosti prebiehajúce v prítomnom okamihu.
Tréning všímavosti zameraný na stravovanie, vnímanie tela a uvedomovanie si tela môže viesť k zdraviu a zotaveniu tým, že umožní jednotlivcom vedome prežívať a pozorovať svoje vnútorné duševné a telesné udalosti, ako aj tie vonkajšie udalosti, ktoré sú vnímané priamo zmyslami. Pri zotavovaní z porúch príjmu potravy pomáha mindfulness pacientom upokojiť myseľ a pochopiť ich sebazničujúce emócie alebo správanie závislé od nálady a namiesto toho si vypestovať zdravé zručnosti zvládania[4].
Mindfulness uľahčuje dve kľúčové techniky – mentalizáciu a budovanie sebauvedomenia
Mentalizácia. Mentalizácia pri zotavovaní sa z porúch príjmu potravy posúva koncept všímavosti o krok ďalej, často sa o nej uvažuje ako o všímavosti mysle. Mentalizácia opisuje schopnosť človeka pochopiť duševný stav seba a iných na základe zjavného správania. Mentalizácia je hlavnou výzvou u ľudí s poruchami príjmu potravy a jej nedostatok môže mať za následok vážne emocionálne výkyvy, impulzívnosť a zraniteľnosť v medziľudských a sociálnych interakciách, najmä uprostred emocionálnych interakcií[5].
Pri zotavovaní sa z porúch príjmu potravy sa pacienti spolu s terapeutmi snažia mentalizovať alebo identifikovať svoje vlastné emócie a zároveň pochopiť, že ostatní môžu mať odlišné názory. Schopnosť porozumieť emóciám a vidieť situácie z viacerých uhlov pohľadu znižuje úzkosť a minimalizuje potrebu spoliehať sa na poruchu príjmu potravy ako na mechanizmus zvládania[1].
Budovanie sebavedomia. Sebauvedomenie sa vzťahuje na schopnosť jednotlivca uvedomiť si svoje vlastné podvedomé myslenie.Absencia sebauvedomenia sa často vyskytuje u pacientov s poruchami príjmu potravy, čo spôsobuje, že reagujú na situácie, pocity a iné podnety skôr emocionálne než racionálne.
Cvičením uvedomelého sebauvedomovania sa zotavenie po jedle naučí skúmať svoje myšlienky, pocity, spomienky a telesné pocity z objektívneho hľadiska. Pacienti sú povzbudzovaní k tomu, aby sa vzdali myslenia zameraného na seba, aby dosiahli stav, v ktorom sú jednotlivci schopní pozorovať svoje myšlienky a pochopiť svoje podvedomé motivácie – sexuálne, materiálne, emocionálne, intelektuálne a duchovné. Toto pochopenie buduje pokoj a trpezlivosť a minimalizuje potrebu spoliehať sa na poruchu príjmu potravy ako na mechanizmus zvládania[1].
Motivácia je súbor dôvodov, ktoré určujú, prečo a ako sa jednotlivci správajú. Pri ozdravení stravovania je cieľom posunúť pacientov od správania motivovaného emóciami k správaniu motivovanému hodnotami prostredníctvom sebariadenia a budovania vedomia hodnôt. Pacienti sa učia identifikovať svoje základné hodnoty a smerovať sa k správaniu, ktoré je v súlade s ich hodnotovým systémom, a zároveň obmedzovať správanie, ktoré s ním nie je v súlade.
Vedenie k sebariadeniu. Sebasmerovanie je rozmer charakteru človeka, ktorý súvisí so schopnosťou jedinca kontrolovať, regulovať a prispôsobovať svoje správanie danej situácii v súlade s vlastnými cieľmi, zámermi a hodnotami.[7] Neschopnosť jedinca obmedziť správanie súvisiace s poruchami príjmu potravy pramení z nízkej miery sebasmerovania. Zotavenie z poruchy príjmu potravy sa zameriava na pomoc pacientom zapojiť sa do sebariadeného správania tým, že ich konaniu dáva zmysel v kontexte hodnôt.
Budovanie povedomia o hodnotách. Sebaurčenie je ťažké, ak nie nemožné, bez uvedomenia si základných hodnôt. Hodnoty poskytujú kontext pre konanie a pocity. Bez uvedomenia si hodnôt ľudia často podliehajú svojim emocionálnym reakciám, ktoré môžu, ale nemusia slúžiť ich dlhodobým cieľom a zámerom. Pod vplyvom emócií sa správanie pri poruchách príjmu potravy môže stať impulzívnym, „automatickým“ a bezmyšlienkovitým[8].
Pri zotavovaní z porúch príjmu potravy pomáhajú lekári a terapeuti pacientom identifikovať ich základné hodnoty. Tento prístup umožňuje pacientom vidieť „celkový obraz“ a zapojiť sa do správania, ktoré je v súlade s ich základnými hodnotami, a zároveň sa vyhnúť správaniu, ktoré je s nimi v rozpore.
Chronická úzkosť je kľúčovou črtou jedincov s poruchami príjmu potravy, ktorých život je pohltený zvládaním emócií, ktoré sú dôsledkom úzkosti. Tieto emócie často vyvolávajú negatívne správanie pri zvládaní a zužujú pacientovo povedomie o možnostiach zvládania. Toto impulzívne správanie môže viesť k bezmyšlienkovitým, strnulým a stereotypným reakciám, aké sa vyskytujú pri poruchách príjmu potravy[1].
Pri zotavovaní z porúch príjmu potravy sa využíva kognitívno-behaviorálna terapia a dialektická behaviorálna terapia, ktoré prerušujú negatívne cykly správania a nahrádzajú ich pozitívnymi, účelnými mechanizmami zvládania.
Kognitívno-behaviorálna terapia. Kognitívno-behaviorálna terapia alebo KBT je psychoterapeutický prístup využívaný pri zotavovaní z porúch príjmu potravy, ktorého cieľom je ovplyvniť dysfunkčné emócie, správanie a kognície prostredníctvom systematického postupu zameraného na cieľ. Kognitívno-behaviorálna terapia sa používa na liečbu mentálnych a emocionálnych prvkov poruchy príjmu potravy, pomáha pacientom zmeniť ich postoje k jedlu, stravovaniu a telesnému obrazu, napraviť zlé stravovacie návyky a predchádzať recidíve[9].
Dialektická behaviorálna terapia. Dialektická behaviorálna terapia alebo DBT kombinuje štandardné kognitívno-behaviorálne techniky regulácie emócií a testovania reality s konceptmi uvedomovania si, tolerancie stresu a akceptácie pri liečbe porúch príjmu potravy. DBT, ovplyvnená budhistickou meditačnou praxou, zahŕňa tieto kľúčové prvky: behavioristickú teóriu, dialektiku, kognitívnu terapiu a ústrednú zložku DBT, všímavosť.
Liečba stravovaním pomáha pacientom hľadať zmysel ich života. Pre väčšinu pacientov s poruchami príjmu potravy sa ich život stal zvládaním emócií. Zotavenie z poruchy príjmu potravy učí pacientov, že zmysel môžu nájsť len vtedy, keď svoje správanie zosúladia so svojou skutočnou povahou, hodnotami a osobnými silnými stránkami.
Zvládnutie sa vzťahuje na záväzok, ktorý pacienti prijmú, aby „zvládli“ integráciu jednotlivých zručností na obnovu stravovania do svojho života. Počas terapie sa pacienti naučia zručnosť zvládania choroby, spracujú ju prostredníctvom terapie alebo skupinovej interakcie a potom ju precvičujú v podpornom terapeutickom prostredí. Prostredníctvom svojho záväzku zvládnuť zručnosť pacienti súhlasia s tým, že budú pokračovať v praktizovaní zručností Mindfulness, Motivation, Mood Management a Meaning vo svojom živote po ukončení liečby. Tento záväzok zvyšuje šance, že si udržia zotavenie aj po ukončení liečby.
Podľa Nadácie pre poruchy príjmu potravy sú poruchy príjmu potravy závažné a komplexné ochorenia, ktoré si vyžadujú pozornosť vyškolených odborníkov. Hoci osoby s týmto ochorením môžu mať túžbu, je takmer nemožné, aby „samoliečba“ bola účinná; v skutočnosti pokusy ísť na vlastnú päsť pravdepodobne povedú k opakovaným neúspechom. Bolo dokázané, že včasné odhalenie a zásah zvyšujú šancu na úplné uzdravenie. Je nevyhnutné, aby sa chorý najprv podrobil odbornému posúdeniu od lekára vyškoleného v oblasti ozdravenia stravovania[1].