1. „Intelektuálna pokora“ vás robí inteligentnejšími
Intelektuálna pokora je jednoduchý pojem, o ktorom sa v sociálnej psychológii veľa nehovorí. Nedávno však nová štúdia zistila, že táto vlastnosť súvisí s jedným z najzaujímavejších psychologických faktov. Po prvé, čo presne je intelektuálna pokora? Intelektuálna pokora je názor, že vaše vlastné presvedčenie môže byť v skutočnosti nesprávne. Duke University začala skúmať túto vlastnosť a zistila, že ľudia s vysokou intelektuálnou pokorou dokážu pri rozhodovaní lepšie zvážiť dôkazy. Intelektuálna pokora tiež umožňuje ľuďom počúvať argumenty človeka na základe faktov bez toho, aby na základe jeho názorov posudzovali jeho osobnosť.
2. Naozaj máme „ideálny typ“
Kalifornská univerzita práve zverejnila štúdiu, ktorá potvrdzuje názor, že každý človek má svoj „typ“. Zozbierali údaje o viac ako 1 000 minulých vzťahoch a zistili jeden z najvýpovednejších psychologických faktov vôbec. Zistili, že ľudia si vo všeobecnosti nakoniec vyberajú stále tých istých ľudí, pričom minulí milenci väčšiny ľudí majú veľmi podobné fyzické vlastnosti. Ide však o niečo hlbšie než len o vonkajší vzhľad. Zistili tiež, že minulí milenci ľudí si boli podobní v oblasti vzdelania, religiozity a inteligencie. Výskumníci však rýchlo zdôraznili, že niektoré z týchto faktorov môžu byť aj odrazom miesta, kde žijete, a nie nie niečím, čo si vyberáte.
3. Ľudia vyzerajú ako ich mená
Toto je jeden z najprekvapujúcejších psychologických faktov, o ktorých som kedy čítal. Ľudia vraj dokážu priradiť tváre ľudí k ich správnym menám s prekvapujúcou presnosťou. Toto všetko sa uskutočnilo v rámci štúdie Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Štúdie sa zúčastnili tisíce účastníkov z Izraela aj Francúzska. Zistilo sa, že ľudia prekvapivo presne hádali mená náhodných tvárí, a to s presnosťou 25 – 40 % v porovnaní s presnosťou 20 – 25 %, ak by ich výber bol náhodný. Zistili tiež, že presnosti pomohli kultúrne faktory, keďže Francúzi dokázali lepšie uhádnuť mená Francúzov, zatiaľ čo Izraelčania lepšie uhádli mená svojich izraelských spoluobčanov.
4 Staršie matky sú lepšími rodičmi
Tento fakt nie je prekvapivý, ale napriek tomu je to jeden z najprelomovejších psychologických faktov. Štúdia, ktorú uskutočnila Aarhus BSS, zistila, že staršie ženy menej často trestali alebo karhali svoje deti a deti, ktoré vychovávali, mali menej často emocionálne a sociálne problémy. To je dobré, pretože ženy v súčasnosti stále dlhšie čakajú, kým budú mať deti. Existuje viacero dôvodov, prečo staršie ženy lepšie vychovávajú deti. Hlavným dôvodom však je, že staršie ženy majú stabilnejšie vzťahy. Čím je žena staršia, tým je pravdepodobnejšie, že má pri sebe osobu, ktorá jej pomáha, a táto pomoc sa spätne odráža na psychickej pohode dieťaťa. Hoci je pravdepodobnejšie, že deti so staršími matkami budú mať zdravšiu myseľ, je tiež pravdepodobnejšie, že budú trpieť komplikáciami pri pôrode, napríklad fyzickými deformáciami.
5. Ľudia vnímajú černochov ako väčších a silnejších, než v skutočnosti sú
Toto je jeden z tých psychologických faktov, ktoré sú na prvý pohľad šokujúce, ale keď sa nad tým zamyslíte, dáva to zmysel. Čierni muži sú zrejme v porovnaní s nečernošskými mužmi vnímaní ako väčší a silnejší, než v skutočnosti sú. Štúdia bola uverejnená v časopise Journal of Personality and Social Psychology Americkej psychologickej asociácie. Jeden z autorov štúdie John Paul Wilson vysvetľuje svoje zistenia: „Neozbrojení čierni muži sú neprimerane častejšie zastrelení políciou a tieto vraždy často sprevádzajú vysvetlenia, v ktorých sa uvádza fyzická veľkosť zastrelenej osoby.“ V rámci štúdie sa uskutočnili rozhovory s ľuďmi tak, že im ukázali tváre černochov aj belochov a požiadali ich, aby len na základe ich tvárí odhadli, akú majú výšku. Respondenti hádali v priemere o jeden centimeter vyššie tváre černochov ako belochov. Zistili tiež, že keď im ukázali obrázky čiernych a bielych športovcov, opýtaní hodnotili čiernych športovcov ako silnejších, hoci všetky súbory športovcov dokázali vytlačiť na lavičke približne rovnakú váhu.
Jeden z najúžasnejších psychologických faktov vyšiel najavo po štúdii o sociálnych médiách uverejnenej v časopise Journal of Applied Social Psychology. Táto štúdia naznačuje, že vnímanie času ľuďmi sa môže skutočne zmeniť, keď si prezerajú obrázky online. Určite si viem predstaviť, že je to tak, pretože na internete je pomerne ľahké stratiť pojem o čase. To naznačuje, že časté používanie stránok, ako je Facebook, môže mať v skutočnosti negatívny vplyv na schopnosť ľudí riadiť svoj čas a určovať priority úloh. Nie je to nič nové a keď sa nad tým zamyslíte, je to vlastne zdravý rozum. Teraz to však bolo vedecky dokázané. Táto štúdia spolu s mnohými ďalšími štúdiami o Facebooku, napríklad o znížení pozornosti, naznačuje, že Facebook nemusí byť veľmi dobrý pre náš sociálny a osobný život.
7. Ľudia sa rozhorčujú nad neetickými vecami, aby si poslúžili
Žijeme vo svete, v ktorom sa zdá, že sa každý uráža takmer na všetko. Či už ide o údajné zlé zaobchádzanie s menšinami, alebo o to, či spievať alebo nespievať národnú hymnu, ľudia sa urážajú sprava doľava. Podľa nedávnej štúdie je však toto takzvané „morálne pohoršenie“ v skutočnosti samoúčelné. Aby bolo jasné, nehovoríme o ľuďoch, ktorí sa sami pohoršujú. Hovoríme o ľuďoch, ktorí sa pohoršujú nad tým, že sa iní ľudia urážajú, ako to vidia oni. Táto štúdia bola nedávno publikovaná v časopise Motivation and Emotion a zistilo sa v nej, že „možnosť vyjadriť morálne rozhorčenie nad páchateľmi škôd v podnikoch nafúkla u účastníkov vnímanie osobnej morálky“. Zistili tiež, že tí, ktorí nemohli vyjadriť, že sú „dobrí ľudia“, keď boli konfrontovaní s morálne poburujúcou situáciou, vyjadrili väčšie morálne rozhorčenie neskôr, keď to mohli urobiť. V podstate sa ľudia morálne pohoršujú, aby sa cítili lepšie.
8. Ťažké časy vedú k extrémnym názorom
Jedným z najdôležitejších psychologických faktov v súčasnosti sú extrémne politické názory. A tento fakt môže skutočne vysvetliť nárast politického extrémizmu v súčasnosti. Štúdia, ktorá to zistila, vychádza z Kalifornskej univerzity a vedie ju Roxane Cohen Silverová. Zistili sme, že „dospelí, ktorí počas svojho života zažili celý rad nepriaznivých udalostí, ako napríklad vážne ochorenie alebo spoločenskú katastrofu, častejšie vyjadrujú extrémne alebo polarizované názory na rôzne témy. Zdá sa, že je to tak aj vtedy, keď tieto témy, ako napríklad politické názory, majú len málo alebo vôbec nič spoločné s nepriaznivými udalosťami, s ktorými sa stretli.“ Skúmali viac ako 1 600 Američanov rôzneho pôvodu, aby dospeli k tomuto záveru. Ukázalo sa tiež, že nepriaznivé udalosti zvyšujú agresivitu voči iným skupinám ľudí.
9. Nedostatok spánku Je ťažšie čítať tváre ľudí
Toto je jeden z psychologických faktov, ktorému by ste mali venovať pozornosť, ak chcete vedieť dobre čítať ľudí. Nedávna štúdia naznačuje, že bez dostatočného množstva spánku je veľmi ťažké čítať emócie ľudí v tvári. Štúdia bola vykonaná prostredníctvom Arizonskej univerzity. Skúmali reakcie 54 účastníkov na tú istú mužskú tvár v rôznych stavoch emócií (smutný, šťastný, vystrašený atď.). Zistili, že pre ľudí, ktorí boli jednu noc bez spánku, bolo oveľa ťažšie interpretovať správne emócie na mužskej tvári. Štúdia však tiež poukázala na to, že aj pri nedostatku spánku sú ľudia schopní zistiť, kedy sa im niekto chystá ublížiť. Práve jemnejšie emócie sa bez spánku ťažšie rozoznávajú. Vedci, ktorí za tým stoja, tiež poukázali na to, aké je to znepokojujúce, pretože práve takéto sociálne zručnosti z nás robia ľudí.
10. Ak nebudete mať deti, ľudia sa na vás budú hnevať
Keď už hovoríme o morálnom rozhorčení, jedna štúdia naznačuje, že ak sa rozhodnete nemať deti, pravdepodobne sa stanete jeho terčom. Štúdiu uskutočnila Dr. Leslie Ashburn-Nardo prostredníctvom Indiana University. Účastníkom výskumu bolo povedané, aby si prečítali odsek o 4 nefigurujúcich manželských pároch. Jeden z týchto párov nemal deti. Dr. Leslie Ashburn-Nardo si všimla, že ľudia, ktorí čítali o páre bez detí, predpovedali, že budú žiť nešťastný, nenaplnený život. Dr. Leslie Ashburn-Nardo si tiež všimla, že títo ľudia vyjadrovali voči tomuto bezdetnému páru pocit odporu a hnevu. Dr. Leslie Ashburn-Nardo nazýva toto očakávanie v spoločnosti, že páry budú mať deti, „morálnou povinnosťou rodičovstva“.
Osobná nepriazeň osudu vytvára extrémne politické názory, zistila štúdia UCI
Kvíz na záver
Na ktorej univerzite sa začala študovať intelektuálna pokora?
- Univerzita
- Severná Karolína
Ako v štúdii požiadali ľudí, aby odhadli, aká je ich výška, na základe ich vlastnej výšky?
- Nosy
- Vlastná tvár
- Nezbedné kúsky
Akú osobu polícia zastrelí s najväčšou pravdepodobnosťou?
- Niekto
- On/ona
- Individuálne
- On/ona sám/sama
Čo je intelektuálna pokora?
- Perspektíva
- Konkrétny bod
Čo bolo publikované v časopise Motivácia a emócie?
- Štúdie
- Výskumníci
- Metaanalýza
Aká je morálna povinnosť rodičovstva?
- Vlastné deti
- Matky
- Dieťa
- Dospelí
- Dojčatá