Vývoj týždennej incidencie horúčky dengue v Kambodži od januára 2002 do decembra 2008.
Incidencia je miera rizika vzniku nového ochorenia v určitom časovom období. Hoci sa niekedy voľne vyjadruje jednoducho ako počet nových prípadov počas určitého časového obdobia, lepšie je vyjadriť ju ako podiel alebo mieru so menovateľom.
Podiel incidencie (známy aj ako kumulatívna incidencia) je počet nových prípadov v určitom časovom období vydelený veľkosťou pôvodne rizikovej populácie. Napríklad, ak populácia na začiatku obsahuje 1 000 neochorených osôb a v priebehu dvoch rokov pozorovania sa ochorenie vyvinie u 28 osôb, podiel výskytu je 28 prípadov na 1 000 osôb, t. j. 2,8 %.
Incidencia je počet nových prípadov na populáciu v danom časovom období. Ak je menovateľom súčet osobo-času rizikovej populácie, je známa aj ako miera hustoty výskytu alebo osobo-časová miera výskytu. V tom istom príklade ako vyššie je miera výskytu 14 prípadov na 1000 osobo-rokov, pretože podiel výskytu (28 na 1000) sa vydelí počtom rokov (dva). Použitie osobo-času namiesto len času rieši situácie, keď sa množstvo času pozorovania medzi ľuďmi líši alebo keď sa riziková populácia mení v čase. Použitie tejto miery implicitne predpokladá, že miera výskytu je konštantná počas rôznych časových období, takže pri miere výskytu 14 na 1000 osobo-rokov by sa očakávalo 14 prípadov na 1000 osôb pozorovaných počas 1 roka alebo 50 osôb pozorovaných počas 20 rokov.
Ak je tento predpoklad podstatne porušený, napríklad pri opise prežívania po diagnostikovaní metastázujúceho karcinómu, môže byť užitočnejšie prezentovať údaje o incidencii v grafe kumulatívnej incidencie v čase so zohľadnením straty pri sledovaní pomocou Kaplanovho-Meierovho grafu.
Uveďme si nasledujúci príklad. Povedzme, že skúmate vzorku populácie 225 ľudí a chcete určiť mieru výskytu HIV za obdobie 10 rokov. Na začiatku štúdie (t=0) zistíte 25 prípadov existujúceho HIV. Po piatich rokoch (t=5 rokov) zistíte 20 nových prípadov HIV. Na konci štúdie (t=10 rokov) opäť vykonáte sledovanie a zistíte 30 nových prípadov. Ak by ste chceli merať prevalenciu, jednoducho by ste vzali celkový počet prípadov (25 + 20 + 30 = 75) a vydelili by ste ho vzorkou populácie (225). Takže prevalencia by bola 75/225 = 0,33 alebo 33 %. To vám povie, ako je HIV rozšírený vo vašej vzorke populácie, ale len málo o skutočnom riziku vzniku HIV. Na meranie výskytu musíte zohľadniť, koľko rokov sa každá osoba podieľala na štúdii a kedy sa u nej HIV vyvinul. Keď nie je presne známe, kedy sa u danej osoby vyvinula daná choroba, epidemiológovia často používajú aktuársku metódu a predpokladajú, že sa vyvinula v polovici obdobia medzi sledovaniami. Napríklad po 5 rokoch ste zistili 20 nových prípadov, takže predpokladáte, že sa u nich HIV vyvinul o 2,5 roka, čím prispeli (20 * 2,5) = 50 osobo-rokov. Po 10 rokoch ste zistili 30 nových prípadov. Títo ľudia nemali HIV v 5 rokoch, ale mali ho v 10 rokoch, takže predpokladáte, že sa nakazili v 7,5 rokoch, čím prispeli (30 * 7,5)=225 osobo-rokmi. To je spolu (225 + 50)= 275 osobo-rokov. Chcete tiež zohľadniť 150 ľudí, ktorí nikdy nemali HIV alebo sa u nich HIV nerozvinul počas 10 rokov, čo predstavuje (150 * 10) 1500 osobo-rokov. To je spolu (1500 + 275) = 1775 osobo-rokov. Teraz vezmite 50 nových prípadov HIV a vydeľte 1775, aby ste dostali 0,028 alebo 28 prípadov HIV na 1000 obyvateľov ročne. Inými slovami, ak by ste sledovali 1000 ľudí počas jedného roka, zaznamenali by ste 28 nových prípadov HIV. Toto je oveľa presnejšie meradlo rizika ako prevalencia.
Incidencia by sa nemala zamieňať s prevalenciou, ktorá je skôr mierou celkového počtu prípadov ochorenia v populácii než mierou výskytu nových prípadov. Incidencia teda poskytuje informácie o riziku ochorenia, zatiaľ čo prevalencia udáva, ako je choroba rozšírená. Prevalencia je podiel celkového počtu prípadov na celkovom počte obyvateľov a je skôr mierou záťaže, ktorú choroba predstavuje pre spoločnosť. Prevalencia sa môže merať aj vzhľadom na určitú podskupinu populácie (pozri: menovateľ údajov). Incidencia je zvyčajne užitočnejšia ako prevalencia na pochopenie etiológie ochorenia: napríklad ak sa zvyšuje počet obyvateľov s výskytom ochorenia, potom existuje rizikový faktor, ktorý výskyt podporuje.
Zoberme si napríklad chorobu, ktorej liečenie trvá dlho a ktorá bola rozšírená v roku 2002, ale v roku 2003 sa rozmohla. Táto choroba bude mať v roku 2002 vysokú incidenciu aj vysokú prevalenciu, ale v roku 2003 bude mať nízku incidenciu, ale naďalej bude mať vysokú prevalenciu (pretože jej liečenie trvá dlho, takže podiel postihnutých osôb zostáva vysoký). Naopak, choroba, ktorá má krátke trvanie, môže mať nízku prevalenciu a vysokú incidenciu. Ak je výskyt približne konštantný počas trvania choroby, prevalencia je približne súčinom výskytu choroby a priemerného trvania choroby, takže prevalencia = výskyt × trvanie. Význam tejto rovnice spočíva vo vzťahu medzi prevalenciou a incidenciou; napríklad keď sa zvyšuje incidencia, musí sa zvyšovať aj prevalencia. Všimnite si, že tento vzťah neplatí pre vekovo špecifickú prevalenciu a incidenciu, kde sa vzťah komplikuje.
Pri skúmaní etiológie ochorenia je lepšie analyzovať incidenciu ako prevalenciu, pretože prevalencia berie do úvahy skôr trvanie ochorenia, než aby poskytovala len mieru rizika.
[potrebná citácia]