Kategórie
Psychológia

Všetko o poruchách osobnosti: Schizoidná porucha osobnosti #1

Poruchy osobnosti – úvod

Poruchy osobnosti sú definované ako trieda duševných ochorení, pre ktoré je charakteristické trvalé a maladaptívne správanie, kognície a vnútorné prežívanie, ktoré sú pre jednotlivca často stresujúce. DSM-V uvádza 10 porúch osobnosti v troch „skupinách“. Zhluk A je charakteristický zvláštnym správaním, zhluk B je charakteristický dramatickým, emocionálnym alebo nevyspytateľným správaním a zhluk C je charakteristický úzkostným alebo bojazlivým správaním.

V jednej štúdii, ktorá sa zaoberala výskytom porúch osobnosti vo všeobecnej populácii, sa odhaduje 10 %, a to na základe údajov z troch rôznych krajín (Lezenweger, 2008). Táto hodnota sa líši v závislosti od konkrétnej poruchy. Napriek ich vysokému výskytu v populácii sa o väčšine porúch osobnosti vie málo, a to tak v psychologickej komunite, ako aj v širokej verejnosti.

V tejto sérii článkov sa budeme venovať vždy inej poruche osobnosti. Budú sa zaoberať príznakmi a diagnostickými kritériami, možnými príčinami a možnými spôsobmi liečby uvedenej poruchy. Najprv sa bude skúmať schizoidná porucha osobnosti (klaster A), potom antisociálna porucha osobnosti, po nej hraničná porucha osobnosti, narcistická porucha osobnosti (všetky klaster B) a nakoniec závislá porucha osobnosti (klaster C).

Schizoidná porucha osobnosti

Schizoidná porucha osobnosti sa vyznačuje nezáujmom o socializáciu a vzťahy vo všeobecnosti. Na stanovenie diagnózy schizoidnej poruchy osobnosti musí osoba spĺňať štyri z nasledujúcich kritérií: 1) nemá žiadnu túžbu ani potešenie z blízkych vzťahov, 2) uprednostňuje výlučné činnosti, 3) malý záujem o sexuálne aktivity s inými, 4) malé potešenie z činností, 5) nemá blízke priateľstvá, 6) chvála sa jej netýka, 7) sploštený afekt. Dôležité je, že tieto príznaky nemusia byť spôsobené schizofréniou, afektívnou poruchou s psychotickou zložkou alebo pervazívnou vývinovou poruchou.

Vzhľadom na komplexnú povahu porúch osobnosti a nedostatok výskumov týkajúcich sa týchto porúch je o ich príčinách známe len málo. Je nepravdepodobné, že by akékoľvek duševné ochorenie vzniklo z jednej jedinej príčiny, a to isté platí aj pre poruchy osobnosti. Štúdiu, v ktorej sa zisťovala miera schizoidnej poruchy osobnosti u dvojčiat, uskutočnil Torgersen (2000) a ukázala sa v nej istá miera genetického vplyvu (0,29), keďže však toto číslo nie je jedno, musia byť v hre aj iné faktory.

Ukázalo sa, že schizoidná porucha osobnosti súvisí s inými duševnými chorobami, pričom v jednej štúdii sa zistilo, že veľká depresívna porucha v dospievaní silne predpovedá schizoidnú poruchu osobnosti v neskoršom veku (Ramklint a kol., 2003), preto by mohlo byť príčinou zvýšeného rizika schizoidnej poruchy osobnosti buď niečo, čo súvisí s veľkou depresívnou poruchou, alebo iný faktor, ktorý spôsobuje oboje.

Schizoidná porucha osobnosti môže byť spôsobená aj prostredím, v ktorom sa plod nachádza v maternici. Hoek et al (1996) skúmali výskyt schizoidnej poruchy osobnosti u mužov, ktorí sa narodili počas holandského zimného hladomoru. Ukázalo sa, že vystavenie hladomoru, a teda nižšia kvalita výživy v maternici, dvojnásobne zvyšuje riziko vzniku schizoidnej poruchy osobnosti.

Zdá sa, že nielen biologické faktory zvyšujú riziko vzniku tejto poruchy osobnosti. Jedna štúdia, ktorá sa zaoberala sociálnymi a environmentálnymi faktormi, ktoré zvyšujú riziko schizoidnej poruchy osobnosti, zistila, že matka, ktorá bola perfekcionistka, výrazne zvýšila toto riziko (Jenkins a Glickman, 1946).

Jedným z pozitív diagnostického systému je skutočnosť, že diagnóza určuje liečbu osoby. Poruchy osobnosti nie sú iné a pre schizoidnú poruchu osobnosti je k dispozícii niekoľko liečebných postupov. Vzhľadom na prekrývanie sa príznakov schizoidnej poruchy osobnosti a schizofrénie sa na riešenie týchto príznakov často predpisujú antipsychotiká.

Pokiaľ ide o terapeutické prístupy, ako účinné sa ukázali socializačná terapia a vzdelávanie v oblasti identifikácie pozitívnych aj negatívnych emócií. Barták a iní (2011) uskutočnili štúdiu, v ktorej skúmali, ako psychoterapia ovplyvňuje symptómy osôb s poruchou osobnosti skupiny A. Konkrétne schizoidnú poruchu osobnosti malo 8,8 % vzorky. Zistili, že terapie zlepšili symptómy skupiny, avšak výskum zameraný na účinnosť terapeutickej liečby na samotné symptómy schizoidnej poruchy osobnosti chýba a budúci výskum by sa mal zamerať konkrétne na samotnú poruchu.

Na záver možno povedať, že schizoidná porucha osobnosti je závažná porucha osobnosti, ktorá ovplyvňuje ľudí rôznymi spôsobmi. Príčiny sú pomerne neznáme, ale do úvahy sa berú rôzne genetické, biologické a environmentálne faktory. A napokon, výskum liečby je pomerne skromný, ale zdá sa, že kombinácia mediácie a psychoterapie môže byť veľmi užitočná.

Bartak, A., Andrea, H., Spreeuwenberg, M., Thunnissen, M., Ziegler, U., & Dekker, J. (2011). Pacienti s poruchami osobnosti typu cluster a v psychoterapii: štúdia účinnosti. Psychotherapy and psychosomatics,80(2), 88-99.

Hoek, H. W., Susser, E., Buck, K. A., & Lumey, L. H. (1996). Schizoidná porucha osobnosti po prenatálnom vystavení hladomoru. The American journal of psychiatry.

Jenkins, R.L., Glickman, S. (1946). Bežné syndrómy v detskej psychiatrii: II. Schizoidné dieťa: Štatistická analýza. American Journal of Orthopsychiatry. 16(2), 255-261.

Lenzenweger, M. F. (2008). Epidemiológia porúch osobnosti. Psychiatric Clinics of North America, 31(3), 395-403.

Ramklint, M., Ramklint, M., & Ramklint, M. (2003). Psychiatrické poruchy detí a dospievajúcich predpovedajúce poruchy osobnosti v dospelosti: následná štúdia. nordic Journal of Psychiatry, 57(1), 23-28.

Torgersen, S., Lygren, S., Øien, P. A., Skre, I., Onstad, S., Edvardsen, J., … & Kringlen, E. (2000). Dvojičková štúdia porúch osobnosti. Comprehensive psychiatry, 41(6), 416-425.

Kvíz na záver

Čo je to trieda duševných chorôb, pre ktoré je charakteristické trvalé a maladaptívne správanie, kognície a vnútorné prežívanie, ktoré sú pre jedinca často stresujúce?

  • Duševné choroby
  • Úzkostné poruchy
  • Bpd

Aká je špecializácia časopisu Nordic Journal of Psychiatry?

  • Klinická psychológia
  • Psychoterapia
  • Neuroveda

Aké sú možnosti schizoidnej poruchy osobnosti?

  • Terapie
  • Lieky
  • Biologické lieky

Čo sa vďaka terapiám zlepšilo?

  • Fibro
  • Migrény
  • Základný stav
  • Chronická únava
  • Nežiaduce účinky

V akej štúdii sa zistilo, že veľká depresívna porucha v dospievaní výrazne predpovedá schizoidnú poruchu osobnosti v neskoršom veku?

  • Štúdie
  • Výskumníci
  • Metaanalýza