Kategórie
Psychológia

Všetko o poruchách osobnosti: Narcistická porucha osobnosti #4

Narcistická porucha osobnosti

Narcistická porucha osobnosti (NPD) je porucha osobnosti charakterizovaná extrémnym zameraním na seba samého. Je to porucha skupiny B a zdá sa, že jej prevalencia vo všeobecnej populácii je približne 1 % (Millon, 1996), hoci u mužov a v klinickej populácii je vyššia. V podstate ide o extrémnu verziu egocentrizmu a je to jedna z najznámejších porúch osobnosti. Ako už bolo povedané, vzhľadom na typy symptómov, ktoré majú osoby s NPD, môže byť ťažko liečiteľná a vo všeobecnosti je málo známe aj o príčinách. V tejto oblasti však stále prebieha výskum, ktorý sa bude skúmať v tomto článku.

V DSM-V sú kritériá pre diagnózu NPD nasledovné: – A) porucha seba (identita a/alebo sebariadenie) a interpersonálneho fungovania (empatia a/alebo intimita). B) patologické osobnostné črty (grandióznosť a/alebo vyhľadávanie pozornosti) C) tieto poruchy musia byť stabilné v čase a situácii D) tieto poruchy nesmú byť spôsobené sociálnymi normami alebo vývojovým štádiom E) a napokon poruchy nesmú byť spôsobené drogami alebo iným zdravotným stavom. Je zrejmé, že NPD by negatívne ovplyvnila život človeka, pretože by mal vnútorné problémy aj problémy s vonkajšími vzťahmi.

Príčina NPD nie je jednoznačne známa. Mnohé výskumy sa však zaoberali tým, aké faktory zvyšujú pravdepodobnosť vzniku tejto poruchy. Napríklad Groopman & Cooper (2006) identifikovali 8 možných faktorov v detstve, ktoré môžu viesť k vzniku NPD v dospelosti. Sú to: 1) precitlivený temperament pri narodení, 2) nadmerný obdiv, ale nie realistická spätná väzba, 3) dieťa dostáva buď nadmernú chválu, alebo kritiku, 4) rodičia dieťa nadmerne vychvaľujú a preceňujú, 5) dieťa je rodičmi vnímané ako dieťa s výnimočne dobrým vzhľadom alebo schopnosťami, 6) citové zneužívanie, 7) nespoľahlivá starostlivosť zo strany rodičov, 8) učenie sa maladaptívnemu správaniu od rovesníkov/rodičov. Toto všetko sú faktory, ktoré môžu viesť k tomu, že z dieťaťa vyrastie dospelý človek s NPD, ale nie je to rozsiahly zoznam a nie u všetkých detí, ktoré zažili tieto faktory, sa NPD vyvinie. Niektoré z príznakov NPD sú v skutočnosti u detí normálne, najmä v určitých vývojových štádiách, problém však nastáva, keď toto správanie pokračuje aj v dospelosti (Cooper, 1984).

Okrem faktorov v detstve by sa na vzniku NPD mohla podieľať aj štruktúra a fungovanie mozgu. Zistilo sa totiž, že osoby s NPD majú abnormality šedej hmoty v ľavom prednom mozgu (Schuzle et al, 2013). Nie je však známe, či je táto abnormalita spôsobená poruchou, alebo ju spôsobuje. Na preskúmanie tejto otázky by bolo potrebné sledovať rizikových jedincov pri rozvoji NPD.

Iná teória predpokladá, že NPD vzniká preto, lebo jedinec sa na podvedomej úrovni cíti hlboko poškodený. Má pocit, že kvôli týmto chybám by nikdy nebol prijatý medzi svojimi rovesníkmi, a preto sa u neho NPD rozvíja ako určitý obranný mechanizmus. Túto teóriu predložil Golomb v roku 1992. Je zrejmé, že tak ako pri všetkých komplexných poruchách, aj pri NPD ide s najväčšou pravdepodobnosťou o kombináciu rôznych faktorov.

Liečba osôb s NPD môže byť často náročná, pretože často nechcú vyhľadať terapiu. Odmietajú, že ich správanie je škodlivé, a to znamená, že nevyhľadajú pomoc a nebudú sa podriaďovať (Freeman, Breitmeyer a Flint, 2000). Ak sa však terapia poskytuje, často sa používa psychoterapia, ktorá sa najčastejšie používa na skúmanie podmienok v detstve pacientov, ktoré spôsobili vznik NPD (Mayo Clinic). Prípadne Johns (1987) naznačuje, že závažnosť NPD sa môže líšiť v rámci kontinua, a preto sa typ potrebnej liečby bude líšiť od prípadu k prípadu. Ukázalo sa, že užitočná je aj schémová terapia, ktorej cieľom je integrovať rôzne prístupy k terapii, napríklad kognitívny a psychodynamický (Young, Klosko a Weishaar, 2003). Prípadne sa navrhuje skupinová terapia, ktorá je užitočná, pretože pomáha pacientovi skúmať hranice, rozvíjať dôveru, zvyšovať sebavedomie a prijímať spätnú väzbu od iných, pričom všetky tieto zručnosti veľmi pomáhajú osobám s NPD.

NPD sa vyznačuje intenzívnym zaujatím, ktoré ovplyvňuje mnohé oblasti života. Hoci nie je známa žiadna príčina, predpokladá sa, že pravdepodobnosť výskytu NPD zvyšuje množstvo vývojových, podvedomých a biologických faktorov. Liečba môže byť vzhľadom na povahu NPD náročná, ako užitočné sa však ukázalo množstvo rôznych typov terapií rozprávaním, hoci výskum v tejto oblasti chýba.

Cooper AM: Cooper Cooper: Narcizmus v normálnom vývoji, in Character Pathology. Edited by Zales M. New York, Brunner/Mazel, 1984, s. 39-56.

Freeman, Arthur; Angela Breitmeyer; Melissa Flint (2000). „Výzvy pri diagnostike narcistickej poruchy osobnosti: Je ťažké ju definovať, ale „poznáme ju, keď ju vidíme“. Klinické fórum.

Golomb, Elan PhD (1992). V pasci zrkadla. New York: Morrow, s. 23.

Groopman, Leonard C. M.D.; Cooper, Arnold M. M.D. (2006). „Narcistická porucha osobnosti“. Poruchy osobnosti – Narcistická porucha osobnosti. Arménska lekárska sieť.

Millon, Theodore (1996). Poruchy osobnosti: DSM-IV-TM a ďalšie. New York: John Wiley and Sons. s. 393

Narcistická porucha osobnosti: Symptómy – MayoClinic.com.“ Mayo Clinic. N.p., n.d. Web. 2. decembra 2011.

Stephen M. Johnson (1. mája 1987). Humanizácia narcistického štýlu. W.W. Norton. s. 39. ISBN 978-0-393-70037-4

Young, Klosko, Weishaar: Schema terapia – príručka pre praktikov, 2003, s. 375.

Kvíz na záver

Na čo je skupinová terapia užitočná?

  • Hraničná porucha osobnosti
  • Aspergerovci

Čo je NPD?

  • Bpd
  • Duševná porucha
  • Paranoidná schizofrénia

Aká je porucha v oblasti seba (identita a/alebo sebariadenie) a medziľudského fungovania (empatia a/alebo intimita)?

  • Intoxikácia
  • Zhoršuje
  • Užívanie marihuany

Čo sa často podáva pri psychoterapii?

  • Poradenstvo
  • Terapeut
  • Profesionálna pomoc
  • Odborník na duševné zdravie

Čo je najpravdepodobnejšou príčinou NPD?

  • Tínedžerské roky
  • Mladý život
  • Dospievanie

Aké faktory môžu viesť k tomu, že z dieťaťa vyrastie dospelý človek s NPD?

  • Ostatné premenné