Antisociálna porucha osobnosti
Antisociálna porucha osobnosti (AsPD) je porucha osobnosti, ktorá sa vyznačuje úplným ignorovaním pravidiel aj ostatných ľudí. Často sa spája s psychopatiou, avšak nie všetci ľudia s AsPD sú psychopati. Na oficiálnu diagnózu AsPD musí osoba spĺňať tri alebo viac z týchto kritérií: 1) nedodržiavanie spoločenských noriem, 2) opakované klamanie, 3) impulzívnosť, 4) agresivita, 5) neúcta k bezpečnosti svojej a iných, 6) neustála nezodpovednosť a 7) nedostatok výčitiek svedomia. Taktiež musia mať viac ako 18 rokov, pred 15. rokom života sa u nich musia prejaviť poruchy správania a ich výskyt antisociálneho správania nesmie byť spôsobený mániou alebo schizofréniou.
AsPD je porucha osobnosti, ktorej sa venuje najväčšia pozornosť v médiách aj vo výskume, a to pravdepodobne pre jej súvislosť s kriminalitou. Hoci je dôležité si uvedomiť, že nie všetci ľudia s AsPD sa stanú kriminálnikmi. Vďaka tejto pozornosti vo výskume sa vie pomerne veľa o tom, čo ju u jednotlivcov spôsobuje. V prvom rade sa do toho zapojil serotonín. Serotonín je neurotransmiter, čo znamená, že je to chemická látka, ktorá pôsobí na mozog. Serotonín má v mozgu veľa úloh vrátane ovplyvňovania nálady, chuti do jedla, sexuálnej túžby a pamäti. Nízke hladiny serotonínu sa podieľajú na vzniku AsPD, najmä u mladých ľudí (Moore, Scarpa a Raine, 2002; Black, 2011). Dáva to logický zmysel, keďže sa ukázalo, že nízke hladiny serotonínu súvisia s impulzívnosťou a agresivitou, čo sú dva z týchto znakov AsPD.
Pri vzniku AsPD sú dôležité aj environmentálne faktory. Jedna zo štúdií, ktorá sa zaoberala touto problematikou, sa uskutočnila v Brazílii a zahŕňala veľkú vzorku (813 párov matka-dieťa). Zistilo sa, že vysoké skóre antisociálneho správania u dieťaťa predpovedali prísnejšie fyzické tresty a neprítomný otec. Zistili tiež, že úroveň depresie alebo úzkosti matky bola prediktorom pre staršie deti, ale nie pre mladšie. Napokon zistili, že nepracujúca matka predpovedala vyššiu úroveň u detí z rodín s nízkym príjmom, čo je pravdepodobne spôsobené stresom z chudoby. (Curto a kol., 2011).
Jednu zo štúdií, ktorá skúma význam genetiky aj prostredia na rozvoj AsPD, uskutočnili Cadoret, Yates, Ed, Woodworth a Stewart (1995). Sledovali dvojčatá, ktoré boli po narodení oddelené a ktorých rodičia mali zdokumentovanú anamnézu antisociálnej poruchy osobnosti. Zistili, že anamnéza AsPD u oboch rodičov a nepriaznivé adoptívne prostredie (manželské problémy, právne problémy a problémy s duševným zdravím) nezávisle predpovedali antisociálne správanie dieťaťa, čo ukazuje, že genetika aj prostredie sú dôležité.
Nakoniec sa ukázalo, že poranenia hlavy môžu ovplyvniť mozog, a tým aj správanie jednotlivcov. Jedným z najznámejších prípadov v rámci psychológie je prípad Phineasa Gagea, ktorý utrpel nepríjemné zranenie hlavy, v dôsledku čoho sa zmenila celá jeho osobnosť. V skutočnosti bola poškodená oblasť jeho prefrontálnej kôry a po nehode vykazoval klasické známky AsPD! Nie je to prekvapujúce, pretože sa predpokladá, že poškodenie alebo dysfunkcia prefrontálnej kôry znamená, že jedinec nedokáže robiť morálne alebo sociálne úsudky ako niekto bez poškodenia alebo dysfunkcie. Preto by sa mohlo stať, že poškodenie prefrontálnej kôry v detstve by mohlo znamenať, že dieťa si nikdy nevyvinie morálny úsudok normálnym spôsobom, a tak sa u neho vyvinie AsPD (Grafman a kol., 1996).
Pri liečbe jedinca s AsPD existuje mnoho prekážok. Po prvé, aby liečba fungovala, musí byť jednotlivec motivovaný k zmene, a to osoby s AsPD často nie sú, pretože nechápu, že je to potrebné. Takisto je ťažké zistiť, či liečba funguje, pretože osoby s AsPD sú často manipulatívne, ľstivé a klamlivé, a tak môžu psychológa presvedčiť, že liečba funguje, hoci to tak nie je. Z týchto dôvodov výskum naznačil, že ambulantné programy pravdepodobne nefungujú (Salekin, 2008). CBT sa tiež zdá byť pri liečbe AsPD relatívne nepoužiteľná (Duggan et al., 2007).
Liečba tejto poruchy sa často poskytuje vo väzenskom prostredí, keďže výskyt AsPD je obzvlášť vysoký u páchateľov trestných činov. To vedie k mnohým problémom, pretože pacienti sa môžu správať tak, akoby liečba fungovala v snahe znížiť si trest. Iní výskumníci tiež naznačili, že AsPD by bolo ťažké liečiť, keďže ide o komplexnú poruchu (Pemment, 2013). Jedincom s AsPD sa ponúka zvládanie hnevu, čo môže byť užitočné, keďže hnev je spojený s antisociálnym správaním, ale nie je diagnostickým kritériom poruchy, a tak sa v skutočnosti neliečia príznaky poruchy. Obraz však nie je úplne negatívny, McRae (2013) naznačuje, že liečba môže ovplyvniť sebaporozumenie hospitalizovaných pacientov.
Black, D. (2006). Čo spôsobuje antisociálnu poruchu osobnosti. Psych Central.
Brown, S. L., Botsis, A., & Van Praag, H. M. (1994). Journal of Offender Rehabilitation, 21(3-4), 27-40.
Curto, B. M., Paula, C. S., do Nascimento, R., Murray, J., & Bordin, I. A. (2011). Environmentálne faktory spojené s antisociálnym správaním adolescentov v chudobnej mestskej komunite v Brazílii. Sociálna psychiatria a psychiatrická epidemiológia, 46(12), 1221-1231.
Duggan, C., Huband, N., Smailagic, N., Ferriter, M. a Adams, C. (2007), The use of psychological treatments for people with personality disorder: Systematický prehľad randomizovaných kontrolovaných štúdií. Personality and Mental Health, 1: 95-125
Grafman, J., Schwab, K., Warden, D., Pridgen, A., Brown, H. R., & Salazar, A. M. (1996). Frontal lobe injuries, violence, and aggression a report of the vietnam head injury study (Poranenia čelného laloku, násilie a agresia – správa zo štúdie vietnamských poranení hlavy). Neurology, 46(5), 1231-1231.
McRae, L. (2013). Prijímanie páchateľov s antisociálnou poruchou osobnosti na stredne zabezpečenú jednotku: kvalitatívne skúmanie rozhodovania multidisciplinárneho tímu. The journal of forensic psychiatry & psychology, 24(2), 215-232.
Moore, T. M., Scarpa, A., & Raine, A. (2002). Metaanalýza metabolitu serotonínu 5-HIAA a antisociálneho správania. Agresívne správanie, 28(4), 299-316.
Pemment, J. (2013). Neurobiológia antisociálnej poruchy osobnosti: Pátranie po rehabilitácii a liečbe. Agresia a násilné správanie, 18(1), 79-82.
Salekin, R. T. (2002). Psychopatia a terapeutický pesimizmus: Klinická bájka alebo klinická realita? Clinical psychology review, 22(1), 79-112.
Kvíz na záver
Aká je oficiálna diagnóza AsPD?
- Antisociálna porucha osobnosti
- Psychopatia
- Bpd
Čo je to antisociálna porucha osobnosti?
- Bpd
- Duševná porucha
- Paranoidná schizofrénia
Čo súvisí s impulzívnosťou a agresivitou?
- Dopamín
- Gaba
- Acetylcholín
- Neurotransmitery
Čo môže ovplyvniť mozog?
- Otrasy mozgu
- Úraz hlavy
- Poranenia mozgu
Kto má najčastejšie AsPD?
- Závažné trestné činy
- Odsúdení násilníci
- Násilné trestné činy
Aký je najčastejší príznak AsPD?
- Agresívne správanie
- Vnímané hrozby
- Pasivita
- Bojovnosť
- Zastrašovanie
Čo je príčinou AsPD?
- Jednotliví ľudia
- Niektoré skupiny
- Osoby
- Jednotlivec
Čo je ťažké zistiť, či AsPD funguje?
- Psychiatrická starostlivosť
- Chemoterapia
- Diagnóza