Voľná asociácia je psychoterapeutická technika používaná v psychoanalýze, ktorú ako prvý vyvinul Sigmund Freud.
Pri voľnej asociácii sú psychoanalytickí pacienti vyzvaní, aby rozprávali o všetkom, čo im počas analytického sedenia napadne, a aby svoje myšlienky necenzurovali. Cieľom tejto techniky je pomôcť pacientovi dozvedieť sa viac o tom, čo si myslí a cíti, v atmosfére neodsudzujúcej zvedavosti a prijatia. Psychoanalýza predpokladá, že ľudia sú často v konflikte medzi potrebou dozvedieť sa o sebe a svojimi (vedomými alebo nevedomými) obavami a obranami pred zmenou a sebapoznaním. Metóda voľných asociácií nemá lineárny alebo vopred naplánovaný program, ale funguje na základe intuitívnych skokov a prepojení, ktoré môžu viesť k novým osobným náhľadom a významom. Keď sa používa v tomto duchu, voľná asociácia je technika, pri ktorej ani terapeut, ani pacient vopred presne nevedia, kam rozhovor povedie, ale má tendenciu viesť k materiálu, ktorý je pre pacienta veľmi dôležitý. Jej cieľom nie je objaviť konkrétne odpovede alebo spomienky, ale podnietiť cestu spoluobjavovania, ktorá môže posilniť integráciu pacientovho myslenia, cítenia, konania a vlastnej identity.
Medzi predpokladané vplyvy na vývoj tejto techniky patrí Husserlova verzia epoché a práca sira Francisa Galtona. Voľné asociácie majú tiež niektoré spoločné črty s myšlienkou prúdu vedomia, ktorú využívali spisovatelia ako Virginia Woolfová a Marcel Proust. Freud vyvinul túto techniku ako alternatívu k hypnóze, a to jednak pre jej vnímanú chybovosť, jednak preto, že zistil, že pacienti dokážu obnoviť a pochopiť kľúčové spomienky pri plnom vedomí. Freud však zistil, že napriek snahe subjektu spomenúť si, určitý odpor mu bránil v najbolestivejších a najdôležitejších spomienkach. Nakoniec dospel k názoru, že niektoré položky sú úplne potlačené a pre vedomú sféru mysle neprístupné.
Freudova psychoanalytická prax sa nakoniec nesústredila ani tak na vyvolávanie týchto spomienok, ako na vnútorné duševné konflikty, ktoré ich udržiavali hlboko v mysli, hoci technika voľných asociácií hrá dodnes dôležitú úlohu v terapeutickej praxi a pri skúmaní mysle.
Použitie voľných asociácií malo pomôcť odhaliť predstavy, ktoré si pacient vytvoril pôvodne na podvedomej úrovni, vrátane:
Psychické konflikty boli analyzované z toho hľadiska, že pacienti spočiatku nechápali, ako sa tieto pocity objavujú na podvedomej úrovni, skryté v ich mysli. Niektorí si napríklad nemuseli uvedomovať, že ich veľmi priťahujú ľudia pripomínajúci kamarátov alebo príbuzných z detstva, alebo obviňovali iných z toho, že robia alebo si myslia to, čo by si tajne želali, aby mohli robiť oni sami. Okrem toho niektorí ľudia, ktorí si myslia, že „Freud sa mýlil“, môžu prežívať odpor voči prijatiu svojich podvedomých motívov, napríklad neakceptovať, že ich „spriaznená duša“ sa veľmi podobá na niekoho iného z ich detstva.