Budhizmus a psychológia
Budhistická psychológia
Budhistická filozofia
Budhizmus a psychoanalýza
Budhizmus a psychoterapia
Vipassanā (pálí) alebo vipaśyanā (sanskrit) znamená „vhľad“. Hoci sa často označuje ako budhistická meditácia, prax, ktorú učil Buddha, nebola sektárska a má univerzálne použitie. Nevyžaduje si konvertovanie na budhizmus. Hoci samotné meditačné praktiky sa v jednotlivých školách líšia, základným princípom je skúmanie javov, ako sa prejavujú v piatich agregátoch (skandhách), a to v hmote alebo forme (rūpa), vnemoch alebo pocitoch (vedana), vnímaní (saṃjñā, pálí saññā), mentálnych formáciách (saṃskāra, pálí saṅkhāra) a vedomí (vijñāna, pálí viññāṇa). Tento proces vedie k priamemu zážitkovému vnímaniu, vipassanā.
V širšom zmysle sa vipassana používa ako jeden z dvoch pólov kategorizácie druhov budhistickej meditácie, pričom druhým je samatha (pálí) alebo śamatha (sanskrit). Samatha je meditácia zameraná na sústredenie, upokojenie a upokojenie, ktorá je spoločná pre mnohé tradície vo svete, najmä pre jogu. Používa sa ako príprava na vipassanu, upokojuje myseľ a posilňuje koncentráciu, aby umožnila prácu s vhľadom. O tejto dichotómii sa niekedy hovorí aj ako o „zastavení a videní“. V budhistickej praxi sa hovorí, že samatha síce dokáže myseľ upokojiť, ale len vhľad dokáže odhaliť, ako bola myseľ na začiatku narušená, čo vedie k prajñā (pálsky: paññā, poznanie) a jñāna (pálsky: ñāṇa, čistá múdrosť), a tak môže viesť k tomu, aby sa zabránilo jej opätovnému narušeniu.
Termín sa používa aj na označenie budhistického hnutia Vipassana podľa vzoru theravádového budhizmu, ktoré využíva meditáciu Vipassana a ānāpāna ako svoje základné techniky a kladie dôraz na učenie Satipaṭṭhāna Sutta. Vedanā (vnem/pociťovanie) je hlavným počiatočným predmetom skúmania.
Vipassanā je pálijské slovo zo sanskritskej predpony „vi-“ a slovného koreňa √drś. Často sa prekladá ako „vhľad“ alebo „jasné videnie“, hoci predpona „in-“ môže byť zavádzajúca; „vi“ v indoárijských jazykoch je príbuzné nášmu „dis“. „Vi“ v slove vipassanā potom môže znamenať vidieť oddelene alebo rozlišovať. Prípadne môže „vi“ fungovať ako intenzifikátor, a tak vipassanā môže znamenať „vidieť do hĺbky“. V každom prípade sa používa metaforicky pre mimoriadne silné mentálne vnímanie seba samého.
Synonymom pre „Vipassanā“ je paccakkha (pálí; sanskrit: pratyakṣa), „pred očami“, čo sa vzťahuje na priame zážitkové vnímanie. Typ videnia, ktorý sa označuje slovom „vipassanā“, je teda priame vnímanie, na rozdiel od poznania odvodeného z uvažovania alebo argumentácie.
Meditácia Vipassana je veľmi jednoduchá, logická technika, ktorá je založená na priamej skúsenosti a pozorovaní. Možno ju priradiť k trom cvičeniam, ktoré učil Buddha ako základ duchovnej cesty – k dodržiavaniu sīly (sanskrt: śīla) (zdržiavanie sa zabíjania, krádeže, lži, sexuálneho zneužívania a opojenia), ktoré nie je samoúčelné, ale je podmienkou pre druhú časť, koncentráciu mysle (samādhi). S touto sústredenou mysľou je tretím tréningom v kontexte tejto techniky (paññā, sanskrtsky prajñā) nezaujaté pozorovanie reality mysle a tela od okamihu k okamihu.
Inak povedané, meditácia Vipassana pozostáva zo skúsenostného pozorovania mysle a hmoty (nāma a rūpa) v ich aspektoch nestálosti, neuspokojivosti a nedostatku prirodzenej, nezávislej podstaty alebo vlastného ja.
Vidieť cez režim pominuteľnosti znamená skúmať, či sú veci trvalé. Vidieť cez spôsob neuspokojivosti znamená skúmať, či sú veci uspokojivé, alebo sú preniknuté utrpením. Vidieť cez modus ne-ja znamená skúmať javy, ktoré sú predmetom meditácie, či majú trvalú, izolovanú a pretrvávajúcu podstatu. Inými slovami, vidieť cez ne-ja sa vzťahuje na to, že pri skúmaní vecí máme pocit nevlastníctva a pocit nevlastnenia.
V meditácii Vipassana je objektom meditácie vlastné vedomie, hoci ho možno ďalej zdokonaliť na vedomie pri pozorovaní napríklad dychu, ako je to v meditácii ānāpāna.
meditácia. V tomto kontexte sa spôsoby videnia vzťahujú na zameranie sa na tie aspekty vedomia, ktoré sa zdajú mať (alebo nemať) tieto vlastnosti.
Niektoré kroky sú opísané ako vipassana jhānas alebo jednoducho ako poznanie.
Dnes sa termínom „vipassana“ označuje aj súbor meditačných techník, ktoré sa používajú v mnohých odnožiach moderného théravádového budhizmu, napríklad na súčasnej Srí Lanke, v Barme, Laose a Thajsku, a špecifická odnož budhizmu, ktorú spopularizoval indický podnikateľ S. N. Goenkom a jeho mentorom U Ba Khinom ako nesektárska forma budhizmu a tiež Američanmi Josephom Goldsteinom, Sharonom Salzbergom a Jackom Kornfieldom (ktorí sa inšpirovali mníchmi Mahasi Sayadawom a Ajahnom Chahom) pod označením „meditácia vhľadu“.
Vipassana v theraváde, mahájáne a vadžrajáne
Vipassana, ako sa praktizuje v theraváde, je pochopenie štyroch ušľachtilých právd, ktoré učil Budha. Je to pochopenie pominuteľnosti javov a nezištnosti osôb, že pojmové vedomie „ja“ neexistuje.
Väčšina učiteľov theravady hovorí o poznaní, ktoré sa vyvíja počas praxe. Meditujúci postupne zdokonaľuje svoje vnímanie troch znakov existencie, až kým nedosiahne krok pocity neustále miznú, ktorý sa nazýva bhaṅgānupassanā ñāṇa (sanskrit: bhaṅgānupaśyanājñāna), poznanie rozpustenia.
Jogín potom zažije strach a ustanie pripútanosti a nakoniec dosiahne stupeň saṅkhārupekkhāñāṇa (sanskrit: saṃskāropekṣājñāna): poznanie vyrovnanosti útvarov. Tento krok vedie k dosiahnutiu nirvāṇy.
V praxi môžeme používať rôzne metódy meditácie Vipassana. Jednou z metód je napríklad 40 tém, na ktoré sa meditujúci môže sústrediť, ako napríklad anitya (pálí anicca, nestálosť), duḥkha (pálí dukkha, utrpenie), roga (choroba) atď. Meditujúci môže meditovať na jednu z nich, až kým neuvidí pravdu vo všetkom vo vesmíre.
Mahāyāna Vipaśyanā spočíva v meditácii o dvoch pravdách: konvenčnej pravde a absolútnej pravde. Človek si uvedomuje, že javy rovnako nemajú prirodzenú existenciu a majú povahu prázdnoty (śūnyatā). Toto sa určuje inferenčnou cestou uvažovania a priameho pozorovania prostredníctvom meditácie.
V mahájáne sa diskutuje o postupnosti alebo subtílnosti a realizácii. Napriek tomu Huineng, šiesty patriarcha čchanu, zastával názor, že prax nemožno označiť za gradualistickú ani subitistickú, ale predpokladá ľudí s viac či menej jasnou mysľou.
Mahámudrá a dzogčhen vo veľkej miere používajú vipašjanu, hoci iným spôsobom ako theraváda. Na vadžrajánovej (tantrickej) ceste na pravú povahu mysle poukazuje guru a praktizujúci sa vydáva na cestu priamej skúsenosti.
„Na ceste Sūtry (Theravāda) sa postupuje skúmaním a analyzovaním javov pomocou uvažovania. Človek si uvedomuje, že všetky javy nemajú žiadnu skutočnú existenciu a že všetky prejavy sú len vzájomne prepojené a nemajú žiadnu vnútornú povahu. Sú prázdne, ale zjavné, zdanlivé, ale prázdne. Cesta Mahámudry sa líši v tom, že človek postupuje podľa pokynov týkajúcich sa povahy mysle, ktoré mu dal jeho guru. To sa nazýva prijatie priameho vnímania alebo priamych skúseností ako cesty. Plodom śamathy je čistota mysle, myseľ nenarušená falošnými predstavami alebo citovými útrapami. Plodom vipaśyany je poznanie (prajnā) a čistá múdrosť (jñāna). Jñāna sa nazýva múdrosť o povahe javov a vzniká prostredníctvom uvedomenia si pravej povahy javov.“
-Thrangu Rinpočhe, Pohľad priamo na myseľ: Mesačný svit Mahámudry
V roku 1993 sa Kiran Bedi, reformný generálny inšpektor indického väzenia, dozvedel o úspechu používania Vipassany vo väzení v Džainpure v štáte Radžastan. Do tohto 10-dňového kurzu sa zapojili úradníci aj väzni. V najväčšej indickej väznici Tihar Jail neďaleko Naí Dillí sa uskutočnil ďalší pokus. Tento program vraj dramaticky zmenil správanie väzňov aj dozorcov. V skutočnosti sa zistilo, že väzni, ktorí absolvovali 10-dňový kurz, boli menej násilní a mali nižšiu mieru recidívy ako ostatní väzni. Tento projekt bol zdokumentovaný v televíznom dokumentárnom filme Doing Time, Doing Vipassana. Tento program bol taký úspešný, že si ho osvojili nápravné zariadenia v Spojených štátoch a aj v iných krajinách. Nanešťastie však väzni zapojení do štúdie boli neobjektívnou vzorkou vzhľadom na to, že sa do programu prihlásili dobrovoľne, zatiaľ čo mnohí z nich, ktorým bolo povedané, že ak sa do programu zapoja, zmeškajú Super-Bowl, sa rozhodli nezúčastniť. Preto je možné, že sa štúdie zúčastnili len väzni, ktorí boli ochotní priniesť významnú osobnú obeť, aby sa „zlepšili“. Menej zaujatá štúdia by vzala túto skupinu väzňov, ktorí si sami vybrali, a náhodne by ich zaradila buď do tréningu Vipassany, alebo do „placebo“ meditačného tréningu a vyhodnotila by výsledky podľa dvojito zaslepeného protokolu.