Veda v pozadí magického ľadového triku

V Spojených štátoch sa ročne zaznamenajú približne dva milióny prípadov sebapoškodzovania (Gluck 2016). Ja som jedným z nich. Ako sebapoškodzovateľ chápem príťažlivosť ubližovania. Viem však aj to, že potieranie ľadom po miestach, ktoré chcem zasiahnuť, pomáha znižovať nutkanie na sebapoškodzovanie. V skutočnosti používanie ľadu spôsobuje, že moje nutkania takmer neexistujú. Nazývam to „ľadový trik“ a pre mňa to bolo zázračné. Avšak hoci ľad u mňa funguje, nefunguje u každého. Napríklad iní, ktorí sa pokúšajú zastaviť sebapoškodzovanie, si cez kožu prelamujú gumičky. Táto technika u nich funguje rovnako ako kúzlo a nasledujúce myšlienky sa dajú použiť aj pri technike gumičiek. Teraz mi dovoľte odhaliť vedu, ktorá sa skrýva za touto mágiou.

Predtým, ako začneme rozoberať Ľadový trik, je dôležité, aby sme dobre pochopili, prečo sa niekto chce sebapoškodzovať. Jill Hooleyová si všimla, že tí, ktorí sa sebapoškodzovali, znášali bolesť dlhšie ako tí, ktorí to nerobili (DeAngelis 2015). Avšak až keď so svojím tímom uskutočnila štúdiu, zistila, prečo sebapoškodzovatelia vydržia bolesť tak dlho: Sebapoškodzovatelia mali negatívny obraz o sebe (Hooley 2013). Mnohých z vás to pravdepodobne neprekvapí.

Mnohí ľudia však nevedia, prečo si ľudia, ktorí si ubližujú, neustále ubližujú. Počul som, tak ako možno mnohí z vás, že sebapoškodzovanie zapája centrum rozkoše v mozgu, takže sebapoškodzovatelia sa neustále vracajú po ďalšie. Táto teória však naznačuje, že mozog sebapoškodzovateľov je napojený inak, aby mal rád bolesť. Tento predpoklad nie je pravdivý (Franklin 2014). Sebapoškodzovatelia cítia bolesť rovnako ako neurotypickí jedinci. Napriek tomu pokračujú v sebapoškodzovaní. Prečo teda sebapoškodzovanie „funguje“? Joe Franklin uskutočnil v roku 2010 štúdiu, v ktorej meral obranné reakcie ľudí na žmurkanie očí pred a po ponorení rúk do ľadovej vody. Zistil, že ľudia, ktorí sa sebapoškodzovali, sa biologicky cítili lepšie… a rovnako aj tí, ktorí sa sebapoškodzovali (DeAngelis 2015). Podľa neho sú v hre dva hlavné procesy. Prvým je „úľava od kompenzácie bolesti“, pri ktorej človek po zmiernení bolesti pociťuje eufóriu (Franklin 2014). Druhý proces sa nazýva „nervový presah“, čo je presne to, ako to znie: Neuróny sa navzájom prekrývajú. Nedávne štúdie mozgu ukázali, že procesné centrum mozgu môže byť zapojené do mnohých úloh súčasne. Preto sa v mnohých fyziologických a psychologických procesoch, ktoré prebiehajú v tejto oblasti, môžu neuróny prekrývať. Mozog teda nedokáže rozlíšiť fyzickú bolesť od emocionálnej. Tak teda… Ľadový trik?

Doporučujeme:  Smrť a rozlúčka: Ako si spríjemniť posledné chvíle

Ľadový trik funguje takto: Ľad, ktorý sa používa na chvíľkové zmiernenie bolesti, ktorú sebapoškodzujúci pociťujú, pôsobí ako „studená bolesť“ (Franklin 2014). Na rozdiel od sebapoškodzovania však nemá vedľajšie účinky zranenia. (Teda pokiaľ ľad nepoužívate dlhší čas na jedno posedenie). Spôsobením fyzickej bolesti a jej následným odstránením vzniká pocit eufórie a úľava od fyzickej bolesti oklame mozog, že aj emocionálna bolesť pominula. Takto vzniká kúzlo!

DeAngelis, T. (2017). Nový pohľad na sebapoškodzovanie [Pamphlet]. Washington, D.C., VA: Americká psychologická asociácia.

Franklin, J. (2014). Ako sebapoškodzovanie mení pocity? The Fact Sheet Series, Cornell Research Program on Self-Injury and Recovery (Cornellov výskumný program o sebapoškodzovaní a zotavení). Cornell University, Ithaca, NY

Hooley, J. M., & Germain, S. A. (2014). Nonsuicidal Self-Injury, Pain, and Self-Criticism [Abstrakt] (Nesebavražedné sebapoškodzovanie, bolesť a sebakritika). Clinical Psychological Science,2(3), 297-305Hooley, J. M., & Germain, S. A. (2014). doi:10.1177/216770261350937

Kvíz na záver

Kto vykonal ľadový trik v roku 2010?

  • Reed
  • Hudson
  • Clark
  • Boone
  • Lloyd
  • Grant
  • Mcbride
  • Lamar
  • Gilbert

Aké procesy prebiehajú v mozgu, pri ktorých sa neuróny prekrývajú?

  • Mechanizmy
  • Rôzne systémy

Čo spolu so svojím tímom urobila, aby odhalila, prečo sebapoškodzovatelia znášajú bolesť tak dlho?

  • Štúdie
  • Výskumníci
  • Metaanalýza