Život je vlaková stanica. A život človeka funguje ako vlak. Ľudia nastupujú a vystupujú v rôznych časoch každý deň, každý týždeň, každý mesiac a každý rok. Ľudia budú do vášho života vstupovať a vystupovať z neho rovnakým spôsobom ako do vlaku a z vlaku. Ľudia sa však líšia v tom, ako zmenia váš život tým, že doň vstúpia a vystúpia; nikdy neopustíte stanicu v rovnakom stave, v akom ste do nej vstúpili. Ako od vlaku sa od vás očakáva, že sa budete poháňať, rútiť sa a žiť svoj život, kým vám nedôjde para.
Ale keďže sme ľudia, a nie vlaky, takto nefungujeme. Niekedy je ťažké pokračovať v jazde, ísť ďalej. Niekedy musíme zastaviť a trochu schladiť motor, aby sme mohli pokračovať v jazde. Pretože keď odíde niekto, kto pre vás veľa znamenal, bolí to. Bolí to a môžete sa to snažiť ignorovať, ale ignorovanie bolesti ju len predlžuje. Postaviť sa jej môže spôsobiť väčšiu bolesť, než akú ste kedy v živote pocítili. Stálo by však za to prežívať to, keby ste nakoniec mohli nájsť útechu?
Počas svojho života som musel opustiť veľa ľudí. Hlavne priateľov, s ktorými som si bol blízky a ktorí ma nakoniec z rôznych dôvodov opustili. Až do vysokej školy bola väčšina strát, ktoré som zažil, skôr dvojrozmerná. Zistil som, že sa opakovane snažím nájsť si priateľov. A zdalo sa, že vždy, keď som sa s niekým zblížil, odišiel. Nikdy nedošlo k veľkej hádke alebo nezhode, ktorá by ich vyhnala preč. Buď sa odsťahovali, alebo prestúpili na inú školu bez toho, aby sa mi o tom obťažovali povedať, alebo sme sa jednoducho vzdialili a rozprávali sme sa čoraz menej.
Kvôli týmto stratám som sa cítila osamelá, akoby so mnou bolo niečo zlé, akoby som si nezaslúžila priateľstvo. Vždy som si kládol za cieľ byť čo najlepším človekom, preto som sa vždy pýtal, čo ak som možno až príliš dobrý. Možno ľudia chceli za priateľa skôr blbca, pretože blbci boli kontroverzní a pútaví a ja som jednoducho… taký nebol. To vo mne vyvolávalo pocit, že nie som dosť dobrý.
Od začiatku štúdia na vysokej škole som prešla rôznymi vzťahmi rôzneho druhu a tie ma ako človeka veľmi zmenili. Formovali moje presvedčenie a hodnoty, ako aj môj pohľad na seba samého a na to, čo si podľa mňa zaslúžim od druhých. Nebudem klamať, tieto vzťahy neboli najlepšie. To si však niekedy človek uvedomí až s odstupom času, a preto o nich píšem teraz.
Prvým človekom, ktorý ma výrazne zmenil, bol Jason*, s ktorým som sa rozprával asi rok. Bol to pravdepodobne jeden z prvých ľudí, ktorých by som považoval za „toxických“. Nerád používam slovo toxický, ale Jason by bol podľa mňa najbližšie k tomu, aby som ho považoval za toxického. Bol sebecký, nelogický a úprimne povedané, jednoducho hrozný človek. Bez ohľadu na to, čo som povedal, nesúhlasil so mnou len preto, že mohol. A nikdy by nepriznal, že sa mýlil, aj keby kvôli tomu vyzeral zle. Žiadal o láskavosti, z ktorých mal prospech len on sám, a dokonca ma nútil, aby som mu vyšla v ústrety, hoci by som za to nikdy nedostala rovnakú láskavosť.
Ale dôvod, prečo som sa s ním stále snažila rozprávať, bol ten, že bol prvým človekom, ktorý prejavil záujem spoznať ma hlbšie. Bol ako najlepší priateľ, akého som nikdy nezažila. Vedli sme skvelé rozhovory a bol tu pre mňa, keď som sa rúcal. V prvom ročníku na vysokej škole som sa prvýkrát musel konfrontovať s možnosťou, že mám depresiu. Mať ho pri sebe bolo skvelé, pretože som mala pocit, že mám niekoho, kto mi pomôže vstať, keď som na dne. Mal som pocit, že ma niekto chce, aj keď som sa cítil nenapraviteľne zlomený. Bola som taká zaujatá tým pocitom, že som takmer nebola schopná vidieť, aký hrozný v skutočnosti bol. Keď som to pochopila, zdrvilo ma to natoľko, že som sa musela dištancovať.
Bol to prvý človek, ktorému som sa otvorila. Myslela som si, že je jediný, kto ma pochopí, pretože neutekal, keď som sa s ním pokúšala rozprávať. Myslela som si, že už nenájdem človeka, ako je on, s ktorým by som sa mohla porozprávať, pretože mi trvalo tak dlho, kým som ho našla. A myslela som si, že je so mnou opäť niečo zlé, kvôli čomu toto priateľstvo skrachovalo, a že je to všetko moja vina.
Tiež som si myslela, že keď ho pustím, pustím s ním aj kus seba. A v istom zmysle to bola pravda. V tom čase toho o mne vedel veľa. Teraz však chápem, že niekedy je potrebné nechať ľudí odísť. A bude to bolieť, ale nie tak veľmi, ako keby ste sa s tým človekom naďalej stýkali. A niekedy sa s tým nedá nič robiť. Nie je to vždy vaša chyba, je to len niečo, čo nevyšlo.
Jason je len jedným z príkladov ľudí, ktorých som musel opustiť, pričom väčšina z nich boli blízki priatelia a jeden romantický partner. Jednu vec som sa však naučil. Ak ohrozujú to, kým ste ako človek, potom je lepšie byť bez nich. Ak vo vás vyvolávajú pocit viny za to, že ste sami sebou, že nesúhlasíte s ich názormi, ktoré považujú za fakt, alebo že im hovoríte, čo cítite, potom si nezaslúžia byť vo vašom živote. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. V mojom prípade to bolo veľa ľudí, ktorí odišli z vášho života. Ale to len znamená, že nikto z nich nebol v prvom rade ten pravý. Z dlhodobého hľadiska bude lepšie sa od týchto ľudí dištancovať namiesto toho, aby ste sa ich držali a dovolili im, aby vám ubližovali.
Dúfam, že tento článok uľahčí ostatným odísť od tých, ktorí im boli kedysi blízki. Či už ide o rodinu, priateľov, významné osoby alebo vlastne kohokoľvek významného. Tieto veci hovorím aj preto, aby som možno niekomu pomohol uvedomiť si, že to nemusia byť oni, môžu to byť len iní ľudia vo vašom okolí. Nezaslúžite si, aby sa k vám niekto iný správal ako k niekomu menejcennému. Zaslúžiš si to najlepšie. A niekedy sa to najlepšie dá dosiahnuť len tak, že niekoho vyradíte zo svojho života. A vec, ktorú si nie vždy uvedomujeme, je: to je v poriadku.
Kvíz na záver
Aký je život?
- Autobusová stanica
- Nákupné centrum
- Tramvaj
- Zastávka vlaku
- Terminál trajektov
Koľko ľudí opustilo váš život?
- Celá tona
- Primeraná suma
- Loooot
Čo ma zmenili vzťahy ako človeka?
- Niekto
- On/ona
- Individuálne
- On/ona sám/sama
Aké sú rôzne spôsoby nastupovania a vystupovania?
- Viaceré
- Dvakrát
- Niekoľko
- Príležitosti
- Nespočetné množstvo
Ako ľudia menia váš život tým, že prichádzajú a odchádzajú?
- Len
- Na stránke .
- To
- Vlastne
- Samozrejme
- Dokonca aj
- Ako
Ktorá osoba je pre vás najdôležitejšia?
- Sos
- Romantickí partneri
- Priatelia
- Bývalí členovia
Kedy som sa prvýkrát musel konfrontovať s možnosťou depresie?
- Prvý ročník
- Stredná škola