Metadónová udržiavacia liečba (MMT) je forma udržiavacej liečby, pri ktorej sa dlhodobé užívanie metadónu používa ako liečba pre osoby závislé od heroínu alebo s ťažkými problémami s bolesťou, ktoré sú rezistentné na iné lieky.
Metadónová udržiavacia liečba (MMT) znižuje a/alebo eliminuje užívanie heroínu a kriminalitu spojenú s užívaním heroínu a umožňuje pacientom zlepšiť ich zdravotný stav a sociálnu produktivitu. Okrem toho má zaradenie do metadónovej udržiavacej liečby potenciál znížiť prenos infekčných ochorení spojených s injekčným užívaním heroínu, ako sú hepatitída a HIV. Hlavné účinky metadónovej udržiavacej liečby sú zmiernenie túžby po drogách, potlačenie abstinenčného syndrómu a blokovanie euforických účinkov spojených s heroínom. Zistilo sa, že metadónová udržiavacia liečba je z lekárskeho hľadiska bezpečná a nevyvoláva sedáciu. Je indikovaná aj pre tehotné ženy závislé od heroínu.
V Rusku je metadónová liečba nezákonná. Zdravotnícki úradníci nie sú presvedčení o účinnosti tejto liečby. Namiesto toho lekári podporujú okamžitú abstinenciu od užívania drog namiesto postupného procesu, ktorý zahŕňa metadónová substitučná liečba. Pacienti často dostávajú sedatíva a lieky proti bolesti, aby zvládli abstinenčné príznaky.
Metadónová udržiavacia liečba významne znižuje mieru infekcie HIV u pacientov, ktorí sa zúčastňujú na programoch MMT (Firshein, 1998). Pri správnom dávkovaní metadón zvyčajne znižuje chuť a potrebu užívať heroín. Okrem toho dávky ≥ 40 mg a vyššie poskytujú skríženú toleranciu a blokujú euforické účinky iných opioidov, ako sú heroín, fentanyl, hydrokodón, oxykodón, hydromorfón a morfín alebo kodeínový sirup, čím výrazne znižujú motiváciu pacientov na ich užívanie.
Metadón ponúka pacientom slobodu od aktívnej závislosti a užívania drog meniacich myseľ a na druhej strane im umožňuje súbežne vyhľadávať psychologické, psychiatrické a svojpomocné terapie založené na chorobe závislosti aj na akýchkoľvek komorbidných ochoreniach, ktoré majú, slobodu, ktorú by nemali, ak by zažívali ťažkú pretrvávajúcu abstinenciu a/alebo túžbu. Okrem toho, a to je možno najdôležitejšie, metadón umožňuje závislým stať sa produktívnymi členmi spoločnosti; oslobodení od potreby získavať peniaze často nezákonnými prostriedkami sa môžu závislí od opiátov vrátiť do normálneho života alebo rozvíjať svoje zručnosti, ďalej sa vzdelávať a (znovu) sa zapojiť do pracovného procesu.
Správna dávka použitá pri metadónovej udržiavacej liečbe zablokuje alebo výrazne zníži túžbu a užívanie nelegálnych opioidov, pričom nevyvoláva žiadne euforické pocity ani iný subjektívny pocit opojenia, a ak je dostatočne vysoká, aktívne zabráni pacientovi pociťovať akékoľvek opojenie, ak užíva iné opioidy.
Liečba založená na metadone je pre pacientov závislých od opiátov klinicky podstatne účinnejšia a nákladovo efektívnejšia ako liečba bez použitia drog.
Väčšina pacientov potrebuje na dosiahnutie týchto účinkov 80 – 120 mg metadónu denne alebo viac a vyžaduje liečbu na neurčitú dobu, pretože udržiavacia metadónová liečba je korekčnou, ale nie kuratívnou liečbou závislosti od opiátov. Nižšie dávky niekedy nie sú také účinné alebo neposkytujú taký blokovací účinok ako vyššie dávky. Niektorým pacientom sa predpíše až 500 mg metadónu denne, hoci osoba bez tolerancie na metadón môže ochorieť už pri dávke 20 mg.
V Spojených štátoch kliniky zvyčajne začínajú liečbu nízkymi dávkami, zvyčajne začínajú liečbu metadónom až vtedy, keď sú pacienti v abstinenčnom stave a poskytnú im malú skúšobnú dávku, po ktorej sa pacienti pozorujú kvôli možným nežiaducim účinkom. Za predpokladu, že sa nevyskytnú žiadne komplikácie, sa potom podá zvyšná časť dávky prvého dňa. Potom sa dávky titrujú, až kým nedosiahnu buď klinicky dostatočnú úroveň, ktorá zabráni abstinenčným príznakom, túžbe a možnému pokračovaniu v užívaní nelegálnych opioidov, alebo kým nedosiahnu maximálnu dávku stanovenú politikou kliniky. Klinika môže napríklad začať u pacientov s dávkou 30 mg a zvyšovať dávku o 5 mg denne, kým závislý nebude mať pocit, že je na pohodlnej úrovni dávkovania, alebo sa zastaví na 80 mg a umožní pacientovi prejsť na vyššiu dávku o 5 mg alebo 10 mg každé 2 alebo 3 dni, bez abstinenčných príznakov a intenzívnej túžby. Po stabilizácii môžu pacienti vyžadovať občasnú úpravu dávky podľa toho, ako sa mení ich klinická alebo subjektívna tolerancia.
Najbežnejšie a najtradičnejšie dávkovacie režimy však zďaleka neposkytujú optimálne alebo dokonca dostatočné výsledky pre mnohých pacientov. Je to spôsobené stropmi, ktoré mnohé kliniky kladú na výšku dávky.
Dávka 100 mg sa prijala ako „sklenený strop“, ktorý sa len zriedkakedy prekročí, a v praxi sa udržiavajú oveľa nižšie prahové hodnoty, hoci optimálna dávka sa u jednotlivých pacientov veľmi líši, často je oveľa vyššia a neexistuje žiadna inherentná prahová hodnota možnej dávky, pretože toxická dávka u pacientov s veľmi vysokou toleranciou ju môže prekročiť desaťnásobne alebo viac. Koncentrácie v krvi pacientov na ekvivalentnej dávke, ak sa upravia podľa telesnej hmotnosti, sa môžu líšiť až 17-násobne alebo až 41-násobne, ak sú ovplyvnené inými liekmi, čo vedie k obrovskému rozsahu potenciálne potrebných dávok.
Hoci sa veľa diskutuje o potrebnom harmonograme a trvaní liečby, liečba na metadónovej udržiavacej klinike má byť časovo neobmedzená a má trvať tak dlho, ako to pacient potrebuje. Rozpis dávok liečby určuje mnoho faktorov. Vo všeobecnosti sa metadónová udržiavacia liečba považuje skôr za priebežnú liečbu symptómov než za kuratívnu liečbu. V porovnaní s inými narkotikami (morfín, hydrokodón, heroín) je metadón oveľa bezpečnejší (ak sa používa podľa pokynov) a nepoškodzuje žiadne životne dôležité telesné orgány (mozog, pečeň, pľúca, obličky) ani po dlhodobom užívaní (30 a viac rokov).
Metadón sa tradične poskytuje ľuďom závislým od opiátov na prísne regulovaných metadónových klinikách, ktoré sú zvyčajne spojené s ambulantným oddelením nemocnice, hoci sa to v jednotlivých krajinách líši. Napríklad v Austrálii metadónovú udržiavaciu liečbu (MMT) poskytujú súkromné lekárne za symbolický poplatok pre klienta (bez ohľadu na to, že je bezplatná, pretože ju dotuje federálna vláda).
V mnohých západných krajinách sa od nových pacientov vyžaduje, aby denne navštevovali kliniku, aby ich dávku mohla pozorovať vydávajúca sestra, ale po niekoľkých mesiacoch dodržiavania nariadení kliniky vrátane konzistentných negatívnych výsledkov skríningu liekov im môže byť umožnené opustiť kliniku s rastúcimi zásobami „dávok na doma“ alebo „nosičov“. Spôsob, akým sa MMT v niektorých krajinách poskytuje, vytvára prekážky pri rozširovaní prístupu k liečbe. Napríklad v Austrálii sa ľuďom, ktorí užívajú MMT, dávkuje vo vyhradenom priestore pred ostatnými zákazníkmi lekárne. To môže brzdiť ochotu ľudí pristupovať k liečbe z dôvodu nedostatku dôvernosti a anonymity. V niektorých krajinách alebo regiónoch zákon stanovuje, že kliniky môžu poskytnúť metadón najviac na jeden týždeň (v USA až na 30 dní), s výnimkou pacientov, ktorí nemôžu navštíviť kliniku bez zbytočných ťažkostí z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zriedkavých výnimiek udelených pre nevyhnutné cestovanie do oblastí bez kliník, a táto úroveň sa dosiahne až po niekoľkých rokoch správnych výsledkov.
Niektorí ľudia liečení na MMT na konkrétnej klinike MMT dostávajú psychologické poradenstvo, ktoré sa poskytuje aj na mieste. Hoci sa zákony líšia, v mnohých štátoch a krajinách sa to vyžaduje zo zákona. V niektorých krajinách je psychosociálna podpora vrátane poradenstva povinná bez ohľadu na to, či osoba takýto druh intervencie potrebuje alebo chce (napríklad nedávne zmeny na Taiwane).