Testosterón je v dnešnej spoločnosti horúcou témou. Mužský hormón a následné teórie a mýty (často prinajlepšom nepresné), ktoré ho obklopujú, sú častými témami diskusií, najmä keď sa hovorí o libide, impotencii alebo agresii. Nízka hladina testosterónu je marginalizovaná ako niečo, čo treba u muža ľutovať – výskum však naznačuje, že hladina testosterónu u ľudí klesá… a my môžeme byť za tento trend vlastne vďační…
Nathan H. Lents, PhD., je profesorom molekulárnej biológie na John Jay College na City University of New York, kde je aj riaditeľom čestného programu a Macaulay Honors College. Je autorom kníh Beastly Behavior a Not So Different: Finding Human Nature in Animals (Hľadanie ľudskej prirodzenosti u zvierat). Osvetľuje súvislosti medzi testosterónom a evolučnou psychológiou a vysvetľuje, prečo sa zdá, že dôkazy naznačujú, že všeobecný pokles testosterónu mohol skutočne vydláždiť cestu civilizácii, ako ju poznáme.
Aké najzaujímavejšie zistenia ste uviedli vo svojej knihe „Nie takí odlišní: Hľadanie ľudskej prirodzenosti vo zvieratách“?
Pri skúmaní knihy ma čakalo veľa prekvapení. Prekvapilo ma, ako široko a hlboko zvieratá smútia. Prekvapilo ma, aké trvalé môžu byť zväzky medzi zvieratami. Prekvapilo ma aj to, ako ľahko sa dá niektoré ľudské správanie analyzovať v základných evolučných termínoch. Naozaj nie sme takí zložití, ako si myslíme. Máme vír zložitej kultúry, ale naše správanie je poháňané veľmi základnými túžbami a inštinktmi.
Myslíte si, že v súvislosti s vaším článkom, ktorý poukazuje na chronologické rozdiely v testosteróne v priebehu evolúcie ľudí, sa machiavelistické správanie v priebehu času vo všeobecnosti znížilo? Sme svedkami prechodu od individualistickej kultúry k rovnostárskejšej civilizácii (kultúry sa môžu líšiť…)?
Myslím si, že hoci tu miešame dve veci v dvoch rôznych časových rovinách, výsledok je stále rovnaký. Stručne povedané, áno, myslím si, že prechod od archaického Homo sapiens k moderným súťaživým inštinktom a prechod k viac kooperatívnym inštinktom a správaniu, aspoň za správnych okolností. Išlo o genetickú a dedičnú zmenu, ktorú riadil prírodný výber. Tiež si myslím, že ľudská spoločnosť sa stala menej náchylnou na medziľudské násilie, keď sme uskutočnili prechod od lovcov a zberačov k agrárnym a od agrárnych k štátnym spoločnostiam a od raných štátov k moderným štátom. Nešlo však o genetickú zmenu, ale skôr o vytvorenie spoločenského a kultúrneho milieu, v ktorom sme sa naučili správať. Vytvorili sme domáce štruktúry a štruktúry životného štýlu, ktoré aktivizujú našu kooperatívnejšiu povahu a potláčajú našu súťaživejšiu povahu alebo ju aspoň presmerujú na spoločensky prospešné alebo aspoň prijateľné odbytiská. Steven Pinker, Michael Shermer a ďalší o tom písali a údaje sú dosť zdrvujúce, že medziľudské násilie aj násilie založené na vojne pomaly a neustále klesá od prvých dní usadlého života. Myslím si, že v prvom kroku sme sa domestikovali, v genetickom kroku, a potom sme sa v druhom kroku cvičili. To je každopádne moja úvaha o tom. Mimochodom, áno, samozrejme, existujú kultúrne rozdiely, ale väčšina týchto trendov ide celkom pekne naprieč kultúrami. Máme oveľa viac spoločného ako kontrastného.
V predchádzajúcich rozhovoroch/článkoch ste spomínali, že hyperkonkurenčné, teritoriálne antisociálne cicavce majú tendenciu mať vysokú hladinu testosterónu. Myslíte si, že by sa tieto zistenia mohli zopakovať v agresívne teritoriálnych sociálnych kruhoch – možno povedzme u nacionalistov alebo dokonca v KKK…?
V tomto riadku som hovoril o porovnávaní druhov navzájom, nie o porovnávaní jednotlivcov. Druhy s vysokou hladinou cirkulujúceho testosterónu majú tendenciu viesť spoločenský život založený na násilí a dominancii, zatiaľ čo druhy s nižšou hladinou majú tendenciu žiť harmonickejšie. Musíme tiež pripustiť, že oboje môže byť za rôznych okolností účinnou stratégiou. Akokoľvek som hipisák a akokoľvek túžim po existencii bez násilia pre seba a svojich blížnych, nemá zmysel popierať, že súťaživosť a násilie môžu byť za správnych okolností dobrými stratégiami pre príslušníkov akéhokoľvek druhu. Myslím si, že to zdôrazňuje hodnotu sociálneho inžinierstva, ktoré sme dosiahli – urobili sme veľa pre to, aby sa násilie nevyplácalo a aby sa oplatilo spolupracovať. Môžeme však urobiť viac. A dúfam, že to urobíme.
Čo sa týka vašej otázky o jedincoch so sklonom k rasovej identifikácii v skupine (alebo to nazvime rasizmom), xenofóbii atď., nevsadil by som sa o peniaze, že ako skupina majú vyšší testosterón, hoci by ma nešokovalo, keby sa zistilo, že áno. Naopak, o rasizme vieme, že segregácia a sebapoškodzovanie ľudí z odlišných skupín (môže ísť o rasu, náboženstvo, sexualitu atď.) vedie k takýmto antisociálnym pocitom voči tým, ktorí sú odlišní. Takže si myslím, že ide skôr o to, že k aktivácii empatie a kooperatívnych inštinktov dochádza len v tomto veľmi izolovanom sociálnom kontexte. Ak nevyrastáte v blízkosti ľudí z určitých skupín, nevytvárate si k nim väzby empatie, ktoré by vás viedli k tomu, aby ste ich vnímali ako niekoho, s kým by ste mohli chcieť vychádzať.
Evolučné teórie naznačujú, že samice zvyčajne uprednostňujú samcov s vysokou hladinou testosterónu, aby lepšie chránili svoje potomstvo. Myslíte si, že tieto teórie sú v dnešnej spoločnosti vzhľadom na všeobecný úpadok zbytočné… alebo sú stále platné ako kedysi? (Predpoklad heterosexuality sa široko uplatňuje v evolučných teóriách sexuálnych preferencií a prenáša sa aj do tejto otázky).
Je celkom dobre známe, že niektoré fyzické účinky testosterónu vedú k vlastnostiam, ktoré heterosexuálne ženy považujú za atraktívne, ako napríklad vysoký vzrast, ochlpenie na tvári, široké ramená atď. Avšak príliš veľa testosterónu dostáva mužov do problémov a ženy to vedia, takže existuje rovnováha. Nemyslím si, že to bolo dostatočne preskúmané na to, aby sa o tom dalo veľa povedať, ak mám byť úprimný.
Vo svojom článku ste spomenuli rozdiely v riešení sporov medzi bežnými šimpanzmi (typicky patriarchálnymi) a bonobmi (matriarchálnymi). Povedali by ste, že výskum zrejme naznačuje, že samci s vysokým obsahom testosterónu by možno nemali viesť krajiny a namiesto toho by sme to mali prenechať kooperujúcim samiciam? (Dúfam, že vylúčime správanie zamerané na obnovu vzťahov na základe sexuálnej priazne, ktoré ste uviedli…)
No, všetci môžeme menovať krajiny, ktoré boli priviedol do záhuby alebo takmer tak zlé rozhodnutia ultra-konkurenčné mužov, ktorí konali rovnako z ego-poháňaný túžbou po moci, než túžba po najlepších odmien pre svoju krajinu. Ženy voči tomu, samozrejme, nie sú úplne imúnne, ale najmocnejšie vodkyne, aké svet poznal, bez ohľadu na to, aké mali individuálne chyby, boli veľmi efektívne a dobre hodnotené svojimi krajanmi, susedmi aj protivníkmi. Nemám rád politiku Margaret Thatcherovej, ale bola veľmi schopná a myslím si, že ľudia naozaj verili zásadám, za ktoré bojovala. Angela Merkelová sa stáva najmocnejšou svetovou líderkou v Európe, ale bez akejkoľvek formy pózy „Nemecko predovšetkým“. Možno som v tomto smere zaujatý, ale keď sa pozriem na svet dnes a za posledné polstoročie, vidím, že každý brutálny diktátor je muž, zatiaľ čo tých síce málo žien, ktoré sa dostali k moci vo svojich krajinách, sa vyznačovalo silným, kolektívnym a väčšinou nezištným vedením.
Napriek tomu, že zistenia sú neuveriteľne deterministické v tom zmysle, že z nich vyplýva absencia slobodnej vôle, povedali by ste, že vyššia hladina testosterónu v podstate spôsobuje viac škody ako úžitku pre spoločenstvo?
Nemyslím si, že je to nevyhnutne deterministické. Sú to komplexné znaky – sú pravdepodobnostné. Vyššia hladina testosterónu môže zvýšiť pravdepodobnosť, že budete násilní, ale je tu aj mnoho ďalších faktorov, niektoré pod vašou kontrolou, niektoré nie. Keď vezmete tieto pravdepodobnostné črty a zväčšíte ich na populačnú úroveň, stane sa z toho skôr priama závislosť, ale to neurčuje, ako sa jednotlivci budú a nebudú správať. A áno, povedal by som, že v ľudskej spoločnosti, od ranej až po modernú, vysoká hladina testosterónu prináša spoločenstvu viac škody ako úžitku (aj keď niektorí jednotlivci z toho občas profitujú).
Čím to podľa vás je, že mnohí ľudia radšej bojujú sami, ako by mali požiadať o pomoc, aby uspeli? Prečo je často požiadanie o pomoc považované za zlyhanie?
Mám veľa nepotvrdených skúseností, že je to vlastnosť spôsobená testosterónom. Myslím, že na tom niečo bude. Mladí samci často predvádzajú svoju zdatnosť, aby propagovali svoju biologickú zdatnosť potenciálnym partnerkám. Požiadanie o pomoc by to všetko zničilo. Nemyslím si, že je to náhoda, že práve samci, najmä mladí samci, sú tí, ktorí sa bránia žiadaniu o pomoc.
Na čom v súčasnosti pracujete alebo plánujete pracovať v blízkej budúcnosti v oblasti molekulárnej biológie?
V mojom laboratóriu práve dokončujeme projekt zameraný na forenznú botaniku (mám eklektické výskumné záujmy!). Stručne povedané, vyvinuli sme metódu založenú na DNA na určenie druhu pôvodu rastlinných zvyškov, ktoré zostali na mieste činu. Je to prvý krok k vytvoreniu úplného „odtlačku prsta“ DNA kvitnúcich rastlín v domácnosti. Učím v programe forenzných vied, takže beriem študentov magisterského štúdia z tohto programu a musíme vymýšľať projekty, ktoré sú relevantné pre ich kariérne ciele. Zvyčajne sú aj veľmi zábavné!
Ako dlho študujete molekulárnu biológiu a vždy ste sa venovali tejto oblasti?
Svoju prvú prácu v oblasti molekulárnej biológie som získal ešte na vysokej škole, tuším v roku 1997 alebo tak nejako. Išlo o inžinierstvo baktérií, ktoré produkujú a vyvážajú aminokyseliny, ktoré sa používajú ako prísady do krmiva pre hospodárske zvieratá. Potom som sa venoval sóji a jej hlavnému parazitovi, háďatku sójovému, a potom som sa na postgraduálnej škole zameral na biológiu človeka. Od roku 2000 sa venujem najmä štúdiu biológie človeka na molekulárnej a bunkovej úrovni, ale vždy som mal rád fyziológiu a psychológiu a nevnímam ich ako oddelené.
V jednom z predchádzajúcich rozhovorov ste naznačili možnosť, že civilizácia mohla byť postupným procesom domestikácie ľudí. Ponúka to potenciálne deterministický pohľad na agresorov s vysokým obsahom testosterónu, najmä v kriminálnom zmysle? Je možné rozlišovať medzi slobodnou vôľou a determinizmom, alebo by ste povedali, že biologický základ (mať vysoký testosterón) len potenciálne umožňuje pravdepodobnosť agresívneho konania?
Určite to druhé. Ako som už povedal, ide o komplexné vlastnosti a správanie je pravdepodobnostné, nie deterministické. Aj keď niečo také ako slobodná vôľa neexistuje, z praktického hľadiska sa musíme správať, akoby existovala. Vieme, že môžeme donútiť k dobrému správaniu a odradiť od zlého správania prostredníctvom stanovenia pravidiel, odmien a dôsledkov. Aj keď nejde o slobodnú vôľu, činy musia mať dôsledky, inak stratíme schopnosť formovať správanie. Ak vrah tvrdí, že v danom momente konal len tak, ako by jeho predchádzajúce skúsenosti komukoľvek diktovali, aby konal, musíme povedať: „No, to je zlé, ale pôjdeš do väzenia, pretože ak by si tam nešiel, ostatní by sa osmelili a pravdepodobne by si zabíjal znova tiež.“ Teraz to neznamená, že by sme mali byť prísni a nemilosrdní. Práve naopak. Výskum ukázal, že čím je náš prístup k trestu restoratívnejší a nápravnejší, tým je výsledok pre všetkých lepší. Nevidím rozpor v tom, ako pristupujeme k týmto otázkam z hľadiska toho, či máme alebo nemáme slobodnú vôľu. Tak či onak, chceme vytvoriť podmienky pre dobré, prosociálne rozhodnutia.
Na záver potenciálne kontroverzná otázka. Niektoré z vašich výskumov sa týkajú zvierat. Aký je váš názor na testovanie na zvieratách na vedecké účely?
Mám na to komplikovaný názor, ale najprv chcem povedať, že som nikdy nerobil žiadny výskum na živých zvieratách. Asistoval som pri autorstve prác, ktoré podrobne opisovali výskum, ktorý zahŕňal zvieratá, ale osobne som sa na výskume nepodieľal a do tímu ma zapojili až vtedy, keď nastal čas analyzovať údaje a napísať rukopis (čo je moja špecializovaná zručnosť). Myslím si, že výskum na zvieratách, ak a keď sa uskutočňuje, by mal byť čo najhumánnejší a že hranica toho, čo sa považuje za nehumánne, sa musí výrazne posunúť. Takisto si myslím, že so zvieratami by sa malo zaobchádzať humánnejšie a stimulujúcejšie. Keďže som sedem alebo osem rokov pracoval v zdravotníckych centrách s výskumnými zariadeniami na zvieratách, videl som niektoré veci, ktoré by som označil za kruté a znepokojujúce. Nič z toho sa však nepribližuje potravinárskemu priemyslu a továrenským farmám. Nemyslím si, že všetok lekársky výskum na zvieratách je nehumánny, ale veľká časť z neho je. Ako sociálne hnutie si však myslím, že dosiahnuteľnejšie úspechy sú v oblasti ustajnenia a starostlivosti o naše potravinové zvieratá.
Chcel by som sa poďakovať Nathanovi, že nám venoval čas na tento rozhovor. Jeho odpovede určite vrhli svetlo na to, aký dôležitý môže byť testosterón vo veľkej schéme všetkých vecí týkajúcich sa civilizácie a ľudského správania – čo je vlastne všetko, čo sa týka ľudí…
Kvíz na záver
Čo sa u ľudí znižuje?
- Estrogén
- Hormón
- Prolaktín
Na akú oblasť štúdia ste sa vždy zameriavali?
- Biochémia
- Mikrobiológia
- Molekulárna genetika
- Neuroveda
Čo je najdôležitejšie v ľudskom správaní?
- Ostatné druhy
- Živé veci
Myslím si, že ľudská spoločnosť sa stala menej náchylnou na medziľudské násilie, keď sme prešli od lovcov a zberačov k agrárnej spoločnosti a od raných štátov k štátnym spoločnostiam a od štátnych spoločností k moderným štátom. A áno, povedal by som, že v ľudskej spoločnosti vysoká hladina testosterónu spôsobuje viac škody ako úžitku pre spoločenstvo (aj keď niektorí jednotlivci z toho občas profitujú). Myslíte si, že tieto teórie sú v dnešnej spoločnosti už zbytočné?
- Spoločnosti
Ako váš článok dokazuje, že ľudské správanie sa časom zmenšilo?
- Deň
- Každý
- Keď
- Celé
- Prvá stránka
- Ďalšie
- Jedna sekunda