Telo bez orgánov je obraz, ktorý používa francúzsky filozof Gilles Deleuze. Zvyčajne odkazuje na hlbšiu realitu, ktorá sa skrýva za nejakým dobre sformovaným celkom vytvoreným z plne funkčných častí. Zároveň môže opisovať aj vzťah k vlastnému doslovnému telu.
Deleuze začal tento termín používať v knihe Logika zmyslu (1969), keď rozoberal skúsenosti dramatika Antonina Artauda. „Telo bez orgánov“ (alebo „BwO“) sa neskôr stalo hlavnou súčasťou slovníka Kapitalizmus a schizofrénia, dvoch zväzkov (Anti-Oidipus [1972] a Tisíc plôch [1980]), ktoré napísal v spolupráci s Félixom Guattarim. V týchto prácach nadobudol termín rozšírený význam, pričom sa vzťahoval na rôzne doslovné telá a na určitý pohľad na skutočnosti akéhokoľvek typu. Preťažený význam tohto termínu je provokatívny, možno zámerne.