Značka: norepinefrín

Kategórie
Psychologický slovník

Para-metoxymetkatinón

Chemická štruktúra parametoxymetakatinónu
Para-metoxymetkatinón

Para-metoxymetakatinón (4-metoxymetakatinón, bk-PMMA, PMMC, methedrón) je stimulačná a entaktogénna droga z chemických tried fenetylamínu, amfetamínu a katinónu. Je úzko príbuzný para-metoxymetamfetamínu (PMMA) a pravdepodobne má podobný farmakologický profil. Vo väčšine krajín sveta je legálny, vo Švédsku je však klasifikovaný ako droga, v dôsledku čoho ho možno kúpiť online, čo vedie k rastúcemu užívaniu tejto drogy.

Subjektívne účinky boli hlásené podobne ako pri MDMA a amfetamínoch a vyvolávajú reakcie, ako je zvýšená spoločenskosť, eufória, disinhibícia, energia a stimulácia. Fyziologické reakcie zahŕňajú rozšírenie zreničiek, hypertermiu a zvýšené potenie.

Keďže 4-metoxymetkatinón je relatívne nová droga s malou expozíciou u ľudí, existuje mnoho obáv z možných škodlivých účinkov na zdravie, ktoré v súčasnosti nie sú známe. Treba poznamenať, že niektoré analógy amfetamínu obsahujúce parametoxy skupinu sú známe tým, že spôsobujú ťažkú hypertermiu a dokonca smrť v dôsledku súbežného pôsobenia MAOI a uvoľňovania monoamínov.

Adaphenoxate –
Adapromín –
Amantadín –
Bromantán –
Chlodantán –
Gludantan –
Memantín –
Midantane

8-chlórteofylín – 8-cyklopentylteofylín – 8-fenylteofylín – aminofylín – kofeín – CGS-15943 – dimetazín – paraxantín – SCH-58261 – teobromín – teofylín

Cyklopentamín – cypenamín
Cypenamín – cyprodenát
Cyprodenát –
Heptaminol –
Izometheptén –
Metylhexanamín –
Oktodrín –
Propylhexedrín –
Tuaminoheptán

Benocyklidín –
Dieticyklidín –
Esketamín –
Eticyklidín –
Gacyclidine –
Ketamín –
Fencyklamín –
Fencyklidín –
Rolicyklidín –
Tenocyklidín –
Tiletamín

6-Br-APB –
SKF-77434 –
SKF-81297 –
SKF-82958

A-84543 –
A-366,833 –
ABT-202 –
ABT-418 –
AR-R17779 –
Altiniklín –
Anabasín –
Arekolín –
Kotinín –
Cytisine –
Dianiklín –
Epibatidín –
Epiboxidín –
TSG-21 –
Ispronicline –
Nikotín –
PHA-543,613 –
PNU-120,596 –
PNU-282,987 –
Pozanicline –
Rivanicline –
Sazetidín A –
SIB-1553A –
SSR-180,711 –
TC-1698 –
TC-1827 –
TC-2216 –
TC-5619 –
Tebanicline –
UB-165 –
Vareniklín –
WAY-317 538

Anatoxín-a –
Bikukulín –
DMCM –
Flurothyl –
Gabazín –
Pentetrazol –
Pikrotoxín –
Strychnín –
Thujone

Adrafinil –
Armodafinil –
CRL-40941 –
Modafinil

4-metylaminorex – Aminorex
Aminorex –
Clominorex –
Cyklazodón –
Fenozolón –
Fluminorex –
Pemoline –
Thozalinon

1-(4-metylfenyl)-2-aminobután –
1-Phenyl-2-(piperidin-1-yl)pentan-3-one –
1-metylamino-1-(3,4-metyléndioxyfenyl)propán –
2-fluóramfetamín –
2-fluórmetamfetamín – – 2-OH-PEA
2-OH-PEA – – 2-FENYL
2-fenyl-3-aminobután – – 2-OH-PEA
2-fenyl-3-metylaminobután – – 2,3-MDA
2,3-MDA – – 3-FLUÓRAMFETAMÍN
3-fluóramfetamín – – 3-fluóretamfetamín
3-fluóretamfetamín – – 2,3-MDA
3-fluórmetkatinón – – 3-metoxyamfetamín
3-metoxyamfetamín – – 3-metylamfetamín
3-metylamfetamín – – 3,4-DMMC
3,4-DMMC – 4-BMC
4-BMC – 4-ETYLAMFETAMÍN
4-etyllamfetamín – – 4-FA
4-FA –
4-FMA –
4-MA –
4-MMA –
4-MTA –
6-FNE –
Alfetamín –
α-etylfenetylamín –
Amfecloral –
Amfepentorex –
Amfepramón –
Amidefrín – Amfetamín (dextroamfetamín, levoamfetamín)
Amfetamín (dextroamfetamín, levoamfetamín) – Amfetamín
Amfetamín – – Arbutamín
Arbutamín –
β-metylfenetylamín – β-fenylmetamfetamín
β-fenylmetamfetamín – – Benfluorex
Benfluorex – Benzedron
Benzedrón – Benzfetamín
Benzfetamín – Benzedron – Benzfetamín
BDB (J) –
BOH (Hydroxy-J) –
BPAP –
Buphedron –
Bupropión (amfebutamón) –
Butylón –
Cathine –
Katinón –
Chlórfentermín –
Cinnamedrine –
Klenbuterol –
Clobenzorex –
Cloforex –
Clortermine –
D-deprenyl –
Denopamín –
Dimetoxyamfetamín –
Dimetylamfetamín – dimetylkatinón (dimetylpropión, metamfepramón)
Dimetylkatinón (dimetylpropión, metamfepramón) – – Dobutamín
Dobutamín – – DOPA (dextrodopa)
DOPA (dextrodopa, levodopa) – dopamín
Dopamín – Dopexamín
Dopexamín –
Droxidopa –
EBDB (Ethyl-J) –
Efedrín –
Epinefrín (adrenalín) –
Epinín (deoxyepinefrín) – Etafedrín
Etafedrín – etkatinón
Etikatinón (etylpropión) – Etylamfetamín (etylpropión)
Etylamfetamín (etilamfetamín) – Etylnorepinefrín (adrenalín)
Etylnorepinefrín (butanefrín) – etylón
Etylón – etylefrín
Etylefrín – Etylpropión (Etylpropión)
Famprofazón – fenbutrazát
Fenbutrazát – – Fenbutrazát
Fencamín –
Fenetylín – fenetylamín
Fenfluramín (dexfenfluramín) – – Fenmetramid
Fenmetramid – Fenproporex
Fenproporex – Fenmetramid
Flefedrón – Fludorex
Fludorex – Furfenorex
Furfenorex – Gepefrín
Gepefrín –
HMMA –
Hordenine –
Ibopamín –
IMP –
Indanylamfetamín –
Isoetarine –
Izoetkatinón –
Izoprenalín (izoproterenol) – – L-deprenyl (selegilín)
L-deprenyl (selegilín) – lefetamín
Lefetamín – lisdexamfetamín
Lisdexamfetamín – Lophophine (Homomyrist)
Lophophine (Homomyristicillamine) – Manifaxine
Manifaxín – – Manifaxín (homomyristikamín)
MBDB (metyl-J; „Eden“) – – MDA (tenamfetamín)
MDA (tenamfetamín) – MDBU
MDBU – – MDEA („EVE“)
MDEA („Eve“) – – MDMA („Extáza“)
MDMA („Extáza“, „Adam“) – – MDMPEA (homarylamín)
MDMPEA (homarylamín) – MDOH
MDOH –
MDPR –
MDPEA (homopiperonylamín) – – Mefenorex
Mefenorex – Mefedron
Mefedrón –
Mefentermín –
Metanefrín –
Metaraminol – metamfetamín
Metamfetamín (desoxyefedrín, metedrín; dextrometamfetamín, levometamfetamín) – – Metoxamín
Metoxamín – – Metoxyfenamín
Metoxyfenamín – – Metoxyfenamín
MMA –
Metkatinón (metylpropión) – Methedron
Metedrón – Metoxyfenamín
Metoxyfenamín – – metylón
Metylón –
MMDA –
MMDMA –
MMMA –
Morazone –
N-benzyl-1-fenetilamin – – N
N,N-dimetylfenetylamín – – Naftylamfetamín
Nafylamfetamín – – Nisoxetín
Nisoxetín – noradrenalín (noradrenalín)
Norepinefrín (noradrenalín) – noradrenalín
Norfenefrín – noradrenalín (noradrenalín)
Norfenfluramín – noradrenalín (noradrenalín)
Normetanefrín – oktopamín
Oktopamín –
Orciprenalín –
Ortetamín –
Oxilofrin –
Paredrín (norfolydrín, oxamfetamín, mykadrín) –
PBA –
PCA –
PHA –
Pargyline –
Pentorex (Phenpentermine) – – Pentylone
Pentylón –
Fendimetrazín –
Fenmetrazín –
Fenprometamín –
Fentermín –
Fenylalanín –
Fenylefrín (neosynefrín) –
Fenylpropanolamín –
Pholedrine –
PIA –
PMA –
PMEA –
PMMA –
PPAP –
Prenylamín –
Propylamfetamín –
Pseudoefedrín –
Radafaxine –
Ropinirol – salbutamol (albuterol; levosalbutamol)
Salbutamol (albuterol; levosalbutamol) – – Sibutramín
Sibutramín – Synefrín (Oxedrine)
Synefrín (Oxedrine) – Teodrenalín
Teodrenalín – Tiflorex (Flután)
Tiflorex (Flutiorex) – Tranylcypromín
Tranylcypromín – tyramín
Tyramín – Tyrozín
Tyrozín –
Xamoterol – Xylopropamín
Xylopropamín – Zylofuramín
Zylofuramín

2C-B-BZP –
BZP –
CM156 –
DBL-583 – GBR
GBR-12783 –
GBR-12935 –
GBR-13069 –
GBR-13098 –
GBR-13119 –
MeOPP –
MBZP –
Vanoxerín

1-Benzyl-4-(2-(difenylmetoxy)etyl)piperidín –
1-(3,4-dichlórfenyl)-1-(piperidín-2-yl)bután –
2-benzylpiperidín –
2-metyl-3-fenylpiperidín –
3,4-dichlórmetylfenidát –
4-benzylpiperidín –
4-metylfenidát –
Deoxypipradrol –
Difemetorex –
Difenylpyralín –
Etylfenidát –
Metylnaftidát –
Metylfenidát (dexmetylfenidát) –
N-metyl-3β-propyl-4β-(4-chlórfenyl)piperidín –
Nocaine –
Phacetoperane –
Pipradrol –
SCH-5472

2-difenylmetylpyrolidín – α-PPP
α-PPP –
α-PBP –
α-PVP –
Difenylprolinol –
MDPPP –
MDPBP –
MDPV –
MPBP –
MPHP –
MPPP –
MOPPP –
Naphyrone –
PEP –
Prolintane –
Pyrovalerón

3-CPMT –
3′-chlór-3α-(difenylmetoxy)tropán –
3-pseudotropyl-4-fluorobenzoát –
4′-fluorokokaín –
AHN-1055 –
Altropán (IACFT) –
Brasofenzín –
CFT (WIN 35,428) –
β-CIT (RTI-55) – Kokaetylén
Kokaetylén –
Kokaín – dichlórpan (RTI-111)
Dichlórpan (RTI-111) – – Difluórpín
Difluoropín – FE-β-CPPIT
FE-β-CPPIT – FE-β-CPPIT
FP-β-CPPIT – Ioflupán (123I)
Ioflupán (123I) – Norkokaín
Norkokaín – PIT
PIT –
PTT –
RTI-31 –
RTI-32 –
RTI-51 –
RTI-105 –
RTI-112 –
RTI-113 –
RTI-117 –
RTI-120 – – RTI-120
RTI-121 (IPCIT) –
RTI-126 –
RTI-150 –
RTI-154 – – RTI-171
RTI-171 –
RTI-177 –
RTI-183 –
RTI-193 –
RTI-194 –
RTI-199 –
RTI-202 –
RTI-204 –
RTI-229 –
RTI-241 –
RTI-336 –
RTI-354 –
RTI-371 –
RTI-386 – – SALICYLMETYLEKGONÍN
Salicylmetylekgonín – – – Salicylmetylekgonín
Tesofenzín –
Troparil (β-CPT, WIN 35,065-2) – – Tropoxán
Tropoxán –
WF-23 – – WF-33
WF-33 –
WF-60

1-(tiofén-2-yl)-2-aminopropán – – 2-amino-1,2-dihydronaftalén
2-amino-1,2-dihydronaftalén – – 2-aminoindán
2-aminoindán – – 2-aminotetralín
2-aminotetralín –
2-MDP – – 2-FENYLCYKLOHEXÁN
2-fenylcyklohexylamín – – 2-aminoindán
2-fenyl-3,6-dimetylmorfolín – – 3-benzhydrylmorfolín
3-benzhydrylmorfolín – – 3,3-difenylcyklohexylamín
3,3-difenylcyklobutanamín – – 5-(2-amino-propyl)
5-(2-aminopropyl)indol – – 5-jodo-2-amino
5-jodo-2-aminoindán –
AL-1095 –
Kyselina amfonová –
Amineptín –
Amifenazoly –
Atipamezol –
Atomoxetín (tomoxetín) –
Bemegrid – Bemegrid (Tomoxetín) – Bemegrid
Benzydamín –
BTQ –
BTS 74,398 –
Carphedon –
Ciclazindol –
Cilobamín –
Klofencikán –
Cropropamid –
Krotetamid – – Cypenamín
Cypenamín –
D-161 –
Diklofenzín –
Dimetokaín –
Efaroxan –
Etamivan –
EXP-561 –
Fencamfamín –
Fenpentadiol –
Feprosidnine –
G-130 –
Gamfexine –
Gilutenzín –
GSK1360707F –
GYKI-52895 –
Hexakylonát –
Idazoxan –
Indanorex –
Indatralín –
JNJ-7925476 –
JZ-IV-10 –
Lazabemid –
Leptaklín –
Levopropylhexedrín –
Lomevactone –
LR-5182 –
Mazindol –
Mazindol – meklofenoxát
Medifoxamín –
Mefexamid –
Mesocarb –
Metastyridón –
Metiopropamín – – N-metyl-3-fenylnorbornan-2-amín
N-metyl-3-fenylnorbornan-2-amín – – Nefopam
Nefopam –
Niketamid –
Nomifenzín –
O-2172 –
Oxaprotiline –
Ftalimidopropiofenón –
PNU-99,194 – PROPYLHEXEDRÍN
Propylhexedrín –
PRC200-SS –
Rasagilín – Rauwolscine
Rauvolskín – – Chlorid rubídia
Chlorid rubídia –
Setazindol –
Tametraline –
Tandamín –
Trazium –
UH-232 –
Yohimbin

Agonisty: 5-FNE – 6-FNE – amidefrín – anizodamín – anizodín – cirazolín – dipivefrín – dopamín – efedrín – adrenalín – etilefrín – etylnorepinefrín – indanidín – levonordefrín – metaraminol – – Metoxamín – metyldopa – midodrín – nafazolín – noradrenalín – oktopamín – oxymetazolín – fenylefrín – fenylpropanolamín – pseudoefedrín – synefrín – tetrahydrozolínAntagonisty: Abanoquil – Adimolol – Ajmalicin – Alfuzosin – Amosulalol – Arotinolol – Atiprosin – Benoxathian – Buflomedil – Bunazosin – Carvedilol – CI-926 – Corynanthine – Dapiprazol – DL-017 – Domesticin – Doxazosin – Eugenodilol – Fenspirid – GYKI-12,743 – GYKI-16,084 – Indoramin – Ketanserin – L-765,314 – Labetalol – Mefendioxan – Metazosin – Monatepil – Moxisylyte (Thymoxamine) – Naftopidil – Nantenin – Neldazosin – Nicergoline – Niguldipine – Pelanserin – Phendioxan – Phenoxybenzamine – Phentolamine – Piperoxan – Prazosin – Quinazosin – Ritanserin – RS-97,078 – SGB-1,534 – Silodosin – SL-89.0591 – Spiperon – Talipexol – Tamsulozín – Terazosín – Tibalosín – Tiodazosín – Tipentosín – Tolazolín – Trimazosín – Upidosín – Urapidil – Zolertín* Všimnite si, že mnohé TCA, TeCA, antipsychotiká, ergolíny a niektoré piperazíny ako buspirón, trazodón, nefazodón, etoperidón a mepiprazol antagonizujú aj α1-adrenergné receptory, čo prispieva k ich vedľajším účinkom, ako je ortostatická hypotenzia.

Agonisty: (R)-3-nitrobifenylín – 4-NEMD – 6- Levonordefrín – Lofexidín – Medetomidín – Metyldopa – Mivazerol – Nafazolín – Norepinefrín (Noradrenalín) – Fenylpropanolamín – Piperoxan – Pseudoefedrín – Rilmenidín – Romifidín – Talipexol – Tetrahydrozolín – Tizanidín – Tolonidín – Urapidil – Xylazin – XylometazolínAntagonisti: 1-PP – Adimolol – Aptazapín – Atipamezol – BRL-44408 – Buflomedil – Cirazolín – Efaroxan – Smirtazapín – Fenmetozol – Fluparoxan – GYKI-12,743 – GYKI-16,084 – Idazoxan – Mianserín – Mirtazapín – MK-912 – NAN-190 – Olanzapín – Fentolamín – Fenoxybenzamín – Piperoxan – Piribedil – Rauvolskín – Rotigotín – SB-269,970 – setiptilín – spiroxatrín – sunepitrón – tolazolín – johimbín* Všimnite si, že mnohé atypické antipsychotiká a azapiróny, ako buspiron a gepiron (prostredníctvom metabolitu 1-PP), antagonizujú aj α2-adrenergné receptory.

Agonisty: 2-FNE – 5-FNE – Amibegron – Arbutamín – Arformoterol – Arotinolol – BAAM – Bambuterol – Befunolol – Bitolterol – Broxaterol – Buphenin – Karbuterol – Cimaterol – Klenbuterol – Denopamín – Deterenol – Dipivefrin – Dobutamín – Dopamín – Dopexamín – Efedrín – Epinefrín (Adrenalín) – Etafedrín – Etilefrín – Etylnorepinefrín – Fenoterol – Formoterol – Hexoprenalín – Higenamín – Indakaterol – Izoetarín – Izoprenalín (Izoproterenol) – Izoxsuprín – Labetalol – Levonordefrín – Levosalbutamol – Mabuterol – Metoxyfenamín – Metyldopa – N-Izopropyloktopamín – noradrenalín (noradrenalín) – orciprenalín – oxifedrín – fenylpropanolamín – pirbuterol – prenalterol – raktopamín – prokaterol – pseudoefedrín – reproterol – rimiterol – ritodrín – salbutamol (albuterol) – salmeterol – solabegron – terbutalín – tretochinol – tulobuterol – xamoterol – zilpaterol – zinterolAntagonisti: Acebutolol – Adaprolol – Adimolol – Afurolol – Alprenolol – Alprenoxim – Amosulalol – Ancarolol – Arnolol – Arotinolol – Atenolol – Befunolol – Betaxolol – Bevantolol – Bisoprolol – Bopindolol – Bormetolol – Bornaprolol – Brefonalol – Bucindolol – Bucumolol – Bufetolol – Buftiralol – Bufuralol – Bunitrolol – Bunolol – Bupranolol – Burocrolol – Butaxamín – Butidrín – Butofilol – Kapsinolol – Karazolol – Carpindolol – Karteolol – karvedilol – celiprolol – cetamolol – cykloprolol – cinamolol – chlóranolol – kyanopindolol – dalbraminol – dexpropranolol – diacetolol – dichloroizoprenalín – dihydroalprenolol – dilevalol – diprafenon – Draquinolol – Dropranolol – Ecastolol – Epanolol – Ericolol – Ersentilid – Esatenolol – Esmolol – Esprolol – Eugenodilol – Exaprolol – Falintolol – Flestolol – Flusoxolol – Hydroxycarteolol – Hydroxytertatolol – ICI-118,551 – Idropranolol – Indenolol – Indopanolol – Jodokyanopindolol – Iprocrolol – Isoxaprolol – Isamoltán – Labetalol – Landiolol – Levobetaxolol – Levobunolol – Levocykloprolol – Levomoprolol – Medroxalol – Mepindolol – Metalol – Metipranolol – Metoprolol – Moprolol – Nadolol – Nadoxolol – Nafetolol – Nebivolol – Neraminol – Nifenalol – Nipradilol – Oberadilol – Oxprenolol – Pacrinolol – Pafenolol – Pamatolol – Pargolol – Parodilol – Penbutolol – Penirolol – PhQA-33 – Pindolol – Pyrepolol – Practolol – Primidolol – Procinolol – Pronethalol – Propafenon – Propranolol – Ridazolol – Ronactolol – Soquinolol – Sotalol – Spirendolol – SR 59230A – Sulfinalol – TA-2005 – Talinolol – Tazolol – Teoprolol – Tertatolol – Terthianolol – Tienoxolol – Tilisolol – Timolol – Tiprenolol – Tolamolol – Toliprolol – Tribendilol – Trigevolol – Xibenolol – Xipranolol

Selektívne inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu: Amedalin – Atomoxetin (Tomoxetin) – Ciclazindol – Daledalin – Esreboxetin – Lortalamin – Mazindol – Nisoxetin – Reboxetin – Talopram – Talsupram – Tandamin – Viloxazin; Inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu a dopamínu: Amineptín – Bupropión (amfebutamón) – Fencamín – Fencamfamín – Lefetamín – Levofacetoperán – LR-5182 – Manifaxín – Metylfenidát – Nomifenzín – O-2172 – Radafaxín; inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu: Bicifadín – desvenlafaxín – duloxetín – eklanamín – levomilnacipran – milnacipran – sibutramín – venlafaxín; inhibítory spätného vychytávania sérotonínu, noradrenalínu a dopamínu: Brasofenzín – diklofenzín – DOV-102 677 – DOV-21 947 – DOV-216 303 – JNJ-7925476 – JZ-IV-10 – metylnaftidát – nafirón – NS-2359 – PRC200-SS – SEP-225 289 – SEP-227 162 – tesofenzín; tricyklické antidepresíva: Amitriptylín – butriptylín – kyanopramín – klomipramín – desipramín – dosulepín – doxepín – imipramín – lofepramín – melitracén – nortriptylín – protriptylín – trimipramín; tetracyklické antidepresíva: Amoxapín – Maprotilín – Mianserín – Oxaprotilín – Setiptilín; Iné: Kokaín – CP-39,332 – EXP-561 – Fezolamín – Ginkgo biloba – Nefazodón – Nefopam – Pridefrín – Tapentadol – Tramadol – Ziprasidón

Ibogaín – rezerpín – tetrabenazín

3-jodotyrozín – akvajamycín – bulbokapnín – metyrozín – oudenón

Benserazid – karbidopa – genisteín – metyldopa

Bupikomid – Disulfiram – Dopastín – Kyselina fusarová – Nepicastat – Kyselina fenopikolinová – Tropolón

CGS-19281A – SKF-64139 – SKF-7698

Neselektívne: Benmoxín – karoxazón – echinopsidín – furazolidon – hydralazín – indantadol – iproklozid – iproniazid – izokarboxazid – izoniazid – linezolid – mebanazín – metfendrazín – nialamid – oktamoxín – paraxazón – fenelzín – feniprazín – fenopropazín – pivalylbenzhydrazín – prokarbazín – safrazín – tranylcypromín; selektívny MAO-A: Amiflamín – bazinaprín – befloxatón – befol – brofaromín – cimoxatón – klorgilín – esuprón – harmalové alkaloidy (harmín, harmalín, tetrahydroharmín, harman, norharman atď.) – metylénová modrá – metralindol – minaprín – moklobemid – pirlindol – sercloremín – tetrindol – toloxatón – tyrima; MAO-B selektívne: D-deprenyl – selegilín (L-deprenyl) – ladostigil – lazabemid – milacemid – mofegilín – pargylín – rasagilín* Všimnite si, že inhibítory MAO-B ovplyvňujú aj hladiny noradrenalínu/epinefrínu, pretože inhibujú rozklad ich prekurzora dopamínu.

L-fenylalanín → L-tyrozín → L-DOPA (levodopa) → dopamín – L-DOPS (droxidopa)

Železo železnaté (Fe2+) – S-denozyl-L-Metionín – Vitamín B3 (niacín, nikotínamid → NADPH) – Vitamín B6 (pyridoxín, pyridoxamín, pyridoxal → pyridoxalfosfát) – Vitamín B9 (kyselina listová → kyselina tetrahydrofolová) – Vitamín C (kyselina askorbová) – Zinok (Zn2+)

Zosilňovače aktivity: BPAP – PPAP; blokátory uvoľňovania: betanidín – bretylium – guanadrel – guanazodín – guanlofín – guanetidín – guanoxán; toxíny: oxidopamín (6-hydroxydopamín)

Deserpidín – Ibogaín – Reserpín – Tetrabenazín

3-jodotyrozín – akvajamycín – bulbokapnín – metyrozín – oudenón

Benserazid – karbidopa – genisteín – metyldopa

Neselektívne: Benmoxín – karoxazón – echinopsidín – furazolidon – hydralazín – indantadol – iproklozid – iproniazid – izokarboxazid – izoniazid – linezolid – mebanazín – metfendrazín – nialamid – oktamoxín – paraxazón – fenelzín – feniprazín – fenopropazín – pivalylbenzhydrazín – prokarbazín – safrazín – tranylcypromín; selektívny MAO-A: Amiflamín – bazinaprín – befloxatón – befol – brofaromín – cimoxatón – klorgilín – esuprón – harmalové alkaloidy (harmín, harmalín, tetrahydroharmín, harman, norharman atď.) – metylénová modrá – metralindol – minaprín – moklobemid – pirlindol – sercloremín – tetrindol – toloxatón – tyrima; MAO-B selektívne: D-deprenyl – L-deprenyl (selegilín) – ladostigil – lazabemid – milacemid – mofegilín – pargylín – rasagilín

Bupikomid – Disulfiram – Dopastín – Kyselina fusarová – Nepicastat – Kyselina fenopikolinová – Tropolón

L-fenylalanín → L-tyrozín → L-DOPA (levodopa)

Železo železité (Fe2+) – Tetrahydrobiopterín – Vitamín B3 (niacín, nikotínamid → NADPH) – Vitamín B6 (pyridoxín, pyridoxamín, pyridoxal → pyridoxalfosfát) – Vitamín B9 (kyselina listová → kyselina tetrahydrofolová) – Vitamín C (kyselina askorbová) – Zinok (Zn2+)

Zlepšovače aktivity: Toxíny: Benzofuranylpropylaminopentán (BPAP) – Fenylpropylaminopentán (PPAP); Toxíny: Oxidopamín (6-hydroxydopamín)

Agonisty: Gastroprokinetiká: Cinitaprid – Cisaprid – Dazoprid – Metoklopramid – Mosaprid – Prucaloprid – Renzaprid – Tegaserod – Velusetrag – Zakoprid; Iné: 5-MT – BIMU8 – CJ-033,466 – PRX-03140 – RS-67333 – RS-67506 – SL65.0155 – Antagonisty: GR-113,808 – GR-125,487 – L-Lyzín – Piboserod – RS-39604 – RS-67532 – SB-203,186

Ibogaín – rezerpín – tetrabenazín

Benserazid – karbidopa – genisteín – metyldopa

Neselektívne: Benmoxín – karoxazón – echinopsidín – furazolidon – hydralazín – indantadol – iproklozid – iproniazid – izokarboxazid – izoniazid – linezolid – mebanazín – metfendrazín – nialamid – oktamoxín – paraxazón – fenelzín – feniprazín – fenopropazín – pivalylbenzhydrazín – prokarbazín – safrazín – tranylcypromín; selektívny MAO-A: Amiflamín – Bazinaprín – Befloxatón – Befol – Brofaromín – Cimoxatón – Clorgilín – Esupron – Harmalové alkaloidy (Harmín, Harmalín, Tetrahydroharmín, Harman, Norharman atď.) – Metylénová modrá – Metralindol – Minaprín – Moclobemid – Pirlindol – Sercloremín – Tetrindol – Toloxatón – Tyrima

Železo železité (Fe2+) – Horčík (Mg2+) – Tetrahydrobiopterín – Vitamín B3 (niacín, nikotínamid → NADPH) – Vitamín B6 (pyridoxín, pyridoxamín, pyridoxal → pyridoxalfosfát) – Vitamín B9 (kyselina listová → kyselina tetrahydrofolová) – Vitamín C (kyselina askorbová) – Zinok (Zn2+)

Zosilňovače aktivity: BPAP – PPAP; látky zvyšujúce spätné vychytávanie: Tianeptín

{2C-B}
{2C-C}
{2C-D}
{2C-E}
{2C-I}
{2C-N}
{2C-T-2}
{2C-T-21}
{2C-T-4}
{2C-T-7}
{2C-T-8}
{3C-E}
{4-FMP}
{Bupropion}
{Cathine}
{katinón}
{DESOXY}
{Dextroamfetamín}
{Metamfetamín}
{Dietylkatinón}
{Dimetylkatinón}
{DOC}
{DOB}
{DOI}
{DOM}
{bk-MBDB}
{Dopamín}
{Br-DFLY}
{Efedrín}
{Epinefrín}
{Eskalín}
{Fenfluramín}
{Levalbuterol}
{Levmetamfetamín}
{MBDB}
{MDA}
{MDMA}
{bk-MDMA/MDMC/MDMCat/Metylón}
{MDEA}
(MDPV)
{Meskalín}
{Metkatinón}
{Metylfenidát}
{Norepinefrín}
{fentermín}
{Salbutamol}
{Tyramín}
{Venlafaxín}

Kategórie
Psychologický slovník

Spánok REM

Spánok REM u dospelých ľudí zvyčajne zaberá 20-25 % celkového spánku a trvá približne 90-120 minút. Počas normálneho spánku ľudia zvyčajne zažívajú približne 4 alebo 5 období spánku REM; na začiatku noci sú pomerne krátke a ku koncu noci dlhšie. Je bežné, že sa človek na konci fázy REM na krátky čas prebudí. Relatívne množstvo spánku REM sa výrazne líši v závislosti od veku. Novorodenec strávi viac ako 80 % celkového času spánku vo fáze REM (pozri tiež Aktívny spánok). Počas REM je sumárna aktivita mozgových neurónov celkom podobná aktivite počas bdenia; z tohto dôvodu sa tento jav často nazýva paradoxný spánok. To znamená, že počas spánku REM nedochádza k dominancii mozgových vĺn.
Spánok REM sa fyziologicky líši od ostatných fáz spánku, ktoré sa súhrnne označujú ako spánok non-REM. Väčšina našich živo spomínaných snov sa vyskytuje počas spánku REM.

Polysomnografický záznam REM spánku. EEG zvýraznené červeným rámčekom. Pohyby očí zvýraznené červenou čiarou.

Z fyziologického hľadiska sú niektoré neuróny v mozgovom kmeni, známe ako bunky spánku REM (nachádzajúce sa v pontinnom tegmente), počas spánku REM mimoriadne aktívne a pravdepodobne sú zodpovedné za jeho výskyt. Uvoľňovanie určitých neurotransmiterov, monoamínov (noradrenalínu, serotonínu a histamínu), je počas REM úplne zastavené. To spôsobuje atóniu REM, stav, pri ktorom nie sú stimulované motorické neuróny, a teda sa svaly tela nehýbu. Nedostatok takejto atónie v REM spôsobuje poruchu správania v REM; osoby trpiace touto poruchou predvádzajú pohyby, ktoré sa vyskytujú v ich snoch.

Tepová frekvencia a frekvencia dýchania sú počas REM spánku nepravidelné, podobne ako počas bdenia. Telesná teplota nie je počas REM dobre regulovaná. Erekcia penisu (nočná penilná tumescencia alebo NPT) je uznávaným sprievodným javom spánku REM a používa sa na diagnostiku, aby sa určilo, či je mužská erektilná dysfunkcia organického alebo psychologického pôvodu. Počas REM je prítomné aj zväčšenie klitorisu so sprievodným vaginálnym prietokom krvi a transudáciou (t. j. lubrikáciou).

Pohyby očí spojené s REM sú generované jadrom pontu s projekciami do horného kolikulu a sú spojené s vlnami PGO (pons, geniculate, occipital).

Spánok REM môže nastať v priebehu približne 90 minút, ale u ľudí s nástupom spánku REM to môže byť len 15-25 minút. To sa považuje za príznak narkolepsie.

Teórie o funkciách spánku REM

Funkcia spánku REM nie je dostatočne objasnená; existuje niekoľko teórií.

Podľa jednej z teórií sa určité spomienky upevňujú počas spánku REM. Mnohé štúdie naznačujú, že spánok REM je dôležitý pre konsolidáciu procedurálnej a priestorovej pamäte. (Zdá sa, že pomalé vlny, ktoré sú súčasťou spánku mimo REM, sú dôležité pre deklaratívnu pamäť.) Nedávna štúdia ukázala, že umelé zosilnenie spánku REM zlepšuje zapamätané dvojice slov na druhý deň. Tucker a kol. preukázali, že denný spánok obsahujúci výlučne spánok non REM zlepšuje deklaratívnu pamäť, ale nie procedurálnu pamäť. U ľudí, ktorí nemajú spánok REM (z dôvodu poškodenia mozgu), však nie sú pamäťové funkcie merateľne ovplyvnené.

Mitchison a Crick navrhli, že funkciou spánku REM je na základe jeho prirodzenej spontánnej aktivity „odstrániť určité nežiaduce spôsoby interakcie v sieťach buniek v mozgovej kôre“, pričom tento proces charakterizovali ako „odnaučenie“. Výsledkom je, že tie spomienky, ktoré sú relevantné (ktorých základný neurónový substrát je dostatočne silný na to, aby vydržal takúto spontánnu, chaotickú aktiváciu), sa ďalej posilňujú, zatiaľ čo slabšie, prechodné, „hlukové“ pamäťové stopy sa rozpadajú.

Stimulácia vo vývoji CNS ako primárna funkcia

Podľa inej teórie, známej ako ontogenetická hypotéza spánku REM, je táto fáza spánku (u novorodencov známa aj ako aktívny spánok) pre vyvíjajúci sa mozog mimoriadne dôležitá, pravdepodobne preto, že poskytuje nervovú stimuláciu, ktorú novorodenci potrebujú na vytvorenie zrelých nervových spojení a na správny vývoj nervového systému. Štúdie skúmajúce účinky deprivácie aktívneho spánku ukázali, že deprivácia na začiatku života môže viesť k problémom so správaním, trvalému narušeniu spánku, zníženiu hmotnosti mozgu a má za následok abnormálne množstvo odumierania neurónových buniek. Spánok REM je nevyhnutný pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy. Túto teóriu podporuje aj skutočnosť, že množstvo spánku REM sa s vekom znižuje, ako aj údaje od iných živočíšnych druhov (pozri nižšie).

Iná teória predpokladá, že vypnutie monoamínov je potrebné na to, aby sa monoamínové receptory v mozgu mohli obnoviť a znovu získať plnú citlivosť. Ak sa totiž spánok REM opakovane preruší, človek si to pri najbližšej príležitosti „vynahradí“ dlhším spánkom REM. Akútna deprivácia spánku REM môže zlepšiť niektoré typy depresie a zdá sa, že depresia súvisí s nerovnováhou určitých neurotransmiterov. Väčšina antidepresív selektívne inhibuje REM spánok v dôsledku ich účinkov na monoamíny. Tento účinok sa však po dlhodobom užívaní znižuje.

Niektorí vedci tvrdia, že pretrvávanie takého zložitého mozgového procesu, akým je spánok REM, naznačuje, že plní dôležitú funkciu pre prežitie druhov cicavcov. Spĺňa dôležité fyziologické potreby nevyhnutné na prežitie do takej miery, že dlhodobá deprivácia spánku REM vedie u pokusných zvierat k smrti. U ľudí aj pokusných zvierat vedie strata REM spánku k viacerým behaviorálnym a fyziologickým abnormalitám. Strata spánku REM bola zaznamenaná počas rôznych prirodzených a experimentálnych infekcií. Prežívanie pokusných zvierat sa znižuje, keď je REM spánok počas infekcie úplne oslabený. To vedie k možnosti, že kvalita a kvantita spánku REM je vo všeobecnosti nevyhnutná pre normálnu fyziológiu organizmu.

Hypotézu o spánku REM predložil Frederic Snyder v roku 1966. Vychádza z pozorovania, že po spánku REM u viacerých cicavcov (potkana, ježka, králika a opice druhu rhesus) nasleduje krátke prebudenie. (U mačiek ani u ľudí k tomu nedochádza, hoci ľudia sa častejšie prebúdzajú zo spánku REM ako zo spánku mimo REM). Snyder predpokladal, že REM spánok zviera pravidelne aktivuje, aby prehľadalo prostredie a hľadalo prípadných predátorov. Táto hypotéza nevysvetľuje svalovú paralýzu pri spánku REM.

REM spánok sa vyskytuje u všetkých cicavcov a vtákov. Zdá sa, že množstvo spánku REM za noc u jednotlivých druhov úzko súvisí s vývojovým štádiom novorodencov. Napríklad ploskolebec, ktorého novorodenci sú úplne bezmocní a nevyvinutí, má viac ako sedem hodín spánku REM za noc [Ako odkazovať a odkazovať na zhrnutie alebo text].

Fenomén spánku REM a jeho spojenie so snívaním objavili Eugene Aserinsky a Nathaniel Kleitman s pomocou Williama C. Dementa, vtedajšieho študenta medicíny, v roku 1952 počas svojho pôsobenia na Chicagskej univerzite.

Spánok s rýchlymi pohybmi očí – Spánok bez rýchlych pohybov očí – Spánok s pomalými vlnami – Spánok s vlnami beta – Spánok s vlnami delta – Spánok s vlnami gama – Spánok s vlnami Theta

Syndróm rozšírenej spánkovej fázy – Automatické správanie – Porucha cirkadiánneho rytmu spánku – Syndróm oneskorenej spánkovej fázy – Dyssomnia – Hypersomnia – Insomnia – Narkolepsia – Nočný teror – Noktúria – Nočný myoklonus – Syndróm nepretržitého spánku a bdenia – Ondinova kliatba – Parasomnia – Spánková apnoe – Spánková deprivácia – Spánková choroba – Námesačnosť – Námesačnosť

Stavy vedomia -Snívanie – Obsah sna – Syndróm explodujúcej hlavy – Falošné prebudenie – Hypnagogia – Hypnický zášklb – Lucidný sen – Nočná mora – Nočná emisia – Spánková paralýza – Somnolencia –

Chronotyp – Liečba elektrospánku – Hypnotiká – Zdriemnutie – Jet lag – Uspávanie – Polyfázový spánok – Segmentovaný spánok – Siesta – Spánok a učenie – Spánkový dlh – Spánková zotrvačnosť – Nástup spánku – Liečba spánku – Cyklus bdenia – Chrápanie

Kategórie
Psychologický slovník

Mefedron

Chemická štruktúra mefedrónu
Mefedrón

Mefedrón (2-metylamino-1-p-tolylpropán-1-ón), známy aj ako 4-metylmetkatinón (4-MMC) alebo 4-metylefedrón, je stimulačná a entaktogénna droga z chemických tried amfetamínu a katinónu. Uvádza sa, že je obsiahnutý v niektorých legálnych drogách a niekedy sa predáva v zmesi s metylónom. je to syntetická látka založená na zlúčeninách katinónu, ktoré sa nachádzajú v rastline khat vo východnej afrike. Mefedrón sa môže dodávať vo forme kapsúl, tabliet alebo bieleho prášku, ktorý môžu užívatelia prehĺtať, šnupať alebo si ho vstrekovať. V roku 2009 sa stal štvrtou najpopulárnejšou pouličnou drogou v Spojenom kráľovstve, hneď po marihuane, kokaíne a extáze.

Mefedrón je biela látka. Najčastejšie sa predáva vo forme kryštálov alebo prášku, ale aj vo forme kapsúl alebo tabletiek.

Mefedrón možno syntetizovať pridaním 4-metylpropiofenónu rozpusteného v ľadovej kyseline octovej k brómu, čím vznikne olejová frakcia 4′-metyl-2-brómpropiofenónu. Ten sa potom rozpustí v CH2Cl2 a kvapky roztoku sa pridajú do iného roztoku CH2Cl2 obsahujúceho metylamínhydrochlorid a trietylamín. Potom sa pridá kyselina chlorovodíková, vodná vrstva sa odstráni a pomocou hydroxidu sodného sa z nej urobí alkalická vrstva a potom sa amín extrahuje pomocou CH2Cl2. CH2Cl2 sa potom odparí pomocou vákua za vzniku oleja, ktorý sa potom rozpustí v nevodnom éteri. Cez zmes sa potom prebubláva plynná HCl, čím sa získa 4-metylmetkatinónhydrochlorid.

Schéma syntézy mefedrónu

Výskumný projekt Psychonaut, organizácia EÚ, ktorá vyhľadáva informácie o nových drogách na internete, prvýkrát identifikovala mefedrón v roku 2008. Z ich výskumu vyplýva, že táto droga bola prvýkrát dostupná v roku 2007. Mefedrón bol prvýkrát zadržaný vo Francúzsku v máji 2007 po tom, ako polícia poslala na analýzu tabletu, o ktorej predpokladala, že ide o extázu. Droga sa používala v prvých produktoch, ako napríklad v tabletkách Neodoves, od spoločnosti Neorganics, ktorá vyrába legálne drogy, ale tento sortiment sa v januári 2008 prestal vyrábať po tom, ako vláda Izraela, kde spoločnosť sídli, vyhlásila mefedrón za nezákonný. Hlásilo sa, že sa predáva ako dizajnérska droga, ale v súčasnosti je o jeho farmakológii alebo toxikológii známe len málo. Nedávno bolo hlásené, že mefedrón sa predával ako „extáza“ v austrálskom meste Cairns spolu s etylkatinónom, a bol hlásený aj v Európe a Spojených štátoch. V súčasnosti sa údajne vyrába v Číne. Denník Daily Telegraph uviedol, že výrobcovia na predaji tejto drogy zarábajú „obrovské sumy peňazí“. V januári 2010 časopis Druglink uviedol, že díleri v Británii minú 2 500 libier na prepravu jedného kilogramu z Číny, ale môžu ho predávať ďalej za 10 libier za gram, čím dosiahnu zisk 7 500 libier. V neskoršej správe z marca 2010 sa uvádza, že veľkoobchodná cena mefedronu je 4 000 GBP za kilogram.

Od leta 2009 do marca 2010 sa užívanie mefedrónu v Spojenom kráľovstve rýchlo rozšírilo a stalo sa voľne dostupné na hudobných festivaloch, v obchodoch s drogami a na internete. Drogu užívajú rôzne sociálne skupiny vrátane tínedžerov, polydrogových užívateľov v nočných kluboch a ľudí nad 40 rokov bez predchádzajúcich skúseností s užívaním drog. Hoci dôkazy sú neoficiálne, výskumníci, charitatívni pracovníci, učitelia a užívatelia hlásia rozšírené a rastúce užívanie tejto drogy. Predpokladá sa, že dôvody rýchleho nárastu popularity súvisia s dostupnosťou aj legálnosťou drogy. Kriminológovia sa tiež domnievajú, že vznik mefedronu súvisí s klesajúcou čistotou MDMA a kokaínu, ktoré sa predávajú v Spojenom kráľovstve.

Podľa spoločnosti Crew2000 medzi zamýšľané účinky patrí zvýšená bdelosť, eufória, vzrušenie, pocit stimulácie, chuť rozprávať a otvorenosť. Psychológovia na Liverpool John Moores University vykonávajú výskum účinkov mefedronu až na 50 študentoch. Les Iversen, predseda Poradného výboru pre zneužívanie drog, označil tieto experimenty za „dosť neetické“.

Podľa Darlingtonského akčného tímu pre drogy a alkohol môže mefedron spôsobiť krvácanie z nosa, pálenie v nose, halucinácie, nevoľnosť, zvracanie, problémy s krvným obehom, vyrážky, úzkosť, paranoju, záchvaty a bludy.
Podľa Crew2000 môžu ďalšie vedľajšie účinky zahŕňať slabú koncentráciu, zlú krátkodobú pamäť, zvýšenú srdcovú frekvenciu, abnormálny srdcový rytmus, úzkosť, depresiu, zvýšené potenie, rozšírené zreničky, neschopnosť normálne otvoriť ústa a škrípanie zubami.

Prieskum, ktorý uskutočnilo Národné centrum pre závislosti v Spojenom kráľovstve, ukázal, že 51 % užívateľov mefedronu uviedlo, že trpí bolesťami hlavy, 43 % búšením srdca, 27 % nevoľnosťou a 15 % studenými alebo modrými prstami.

BBC News uviedla, že jedna osoba, ktorá drogu užívala 18 mesiacov a nakoniec ju užívala dvakrát týždenne, musela byť prijatá na psychiatrické oddelenie po tom, ako začala pociťovať halucinácie, agitovanosť, vzrušenie a mániu. O dlhodobých účinkoch drogy sa vzhľadom na krátku históriu jej užívania nevie takmer nič.

Typické použitie a spotreba

Guardian uviedol, že niektorí užívatelia si nutkavo dávku opakovane dávkujú a spotrebujú celú zásobu, hoci chceli užiť len malú dávku. Z prieskumu, ktorý koncom roka 2009 uskutočnilo Národné centrum pre závislosti (UK), vyplynulo, že každý tretí čitateľ časopisu Mixmag užil mefedrón za posledný mesiac, čo z neho robí štvrtú najobľúbenejšiu drogu medzi klubermi.

Charitatívna organizácia Lifeline odporúča, aby užívatelia v záujme zníženia potenciálnych škôd spôsobených užívaním mefedronu užívali mefedron len príležitostne (menej ako raz týždenne), užívali menej ako 0,5 g na jedno sedenie, dávkovali drogu perorálne, a nie šnupali, a vyhýbali sa jej miešaniu s alkoholom a inými drogami.

V súčasnosti je o toxicite 4-metylmetkatinónu známe len veľmi málo. V roku 2009 bol v Spojenom kráľovstve hlásený jeden prípad sympatomimetickej toxicity po tom, ako osoba užila 0,2 g mefedrónu perorálne a 3,8 g subkutánne. Boli liečení 1 mg lorazepamu a sympatomimetické vlastnosti sa znížili do 6 hodín po liečbe. Hlásené nežiaduce účinky naznačujú, že môže spôsobiť výraznú periférnu vazokonstrikciu, o ktorej sa predpokladá, že je dôsledkom tvorby silného vazokonstriktora 4-metylefedrínu ako metabolitu, zlúčeniny, o ktorej je známe, že má podstatne väčšiu kardiovaskulárnu toxicitu ako samotný efedrín. Švédsky lekársky časopis Läkartidningen uviedol, že mefedrón by teoreticky mohol spôsobiť kardiovaskulárne problémy spojené s užívaním kokaínu a amfetamínov a serotonínový syndróm spojený s užívaním extázy a LSD. Objavili sa aj správy o závislosti a problematickom užívaní. Profesor David Nutt, bývalý predseda Poradného výboru pre zneužívanie drog (ACMD) v Spojenom kráľovstve, uviedol, že „ľudia sú na tom lepšie, keď užívajú extázu alebo amfetamíny, ako tie [drogy], o ktorých nič nevieme“ a „Kto vie, čo je v [mefedrone], keď si ho kúpite? Nemáme systém testovania. Môže to byť veľmi nebezpečné, len to nevieme. Tieto chemikálie sa nikdy nedávali do zvierat, nieto ešte do ľudí.“ Les King, bývalý člen ACMD, uviedol, že sa zdá, že je menej účinný ako amfetamín a extáza, ale že akýkoľvek prínos s tým spojený by mohol byť negovaný užívaním väčších množstiev. Pre BBC tiež povedal, že „jediné, čo môžeme povedať, je, že [mefedrón] je pravdepodobne rovnako škodlivý ako extáza a amfetamíny, a počkať, kým nebudeme mať lepšie vedecké dôkazy, ktoré by to potvrdili.“

V roku 2008 zomrela v Štokholme 18-ročná Švédka po užití mefedrónu údajne v kombinácii s marihuanou. Do Bandhagenu bola čoskoro privolaná sanitka po tom, ako dievča dostalo kŕče a zmodralo v tvári, uviedol Svenska Dagbladet. Lekári uviedli, že trpela hyponatriémiou a pitva odhalila, že ženin mozog opuchol. Mefedron mal byť vo Švédsku klasifikovaný ako „nebezpečná látka“ ešte pred smrťou dievčaťa v univerzitnej nemocnici Karolinska v nedeľu 14. decembra, ale úmrtie prinieslo väčšiu pozornosť médií na túto drogu. Držanie mefedrónu bolo vo Švédsku klasifikované ako trestný čin 15. decembra 2008.

O úmrtí tínedžerky v Spojenom kráľovstve v novembri 2009 sa vo veľkom písalo ako o úmrtí spôsobenom mefedronom, ale správa koronera dospela k záveru, že zomrela z prirodzených príčin. Podľa kriminológov noviny pri informovaní o úmrtí postupovali podľa „obvyklého cyklu „zveličovania, skresľovania, nepresností a senzáciechtivosti“, ktorý sa spája s informovaním o rekreačnom užívaní drog.

Objavili sa aj ďalšie nepotvrdené správy, v ktorých sa špekuluje o úlohe mefedrónu pri úmrtí niekoľkých mladých ľudí v Spojenom kráľovstve. Katinóny boli zapletené do úmrtí 18 ľudí v Anglicku a 7 v Škótsku, ale v súčasnosti neexistuje žiadny presvedčivý vedecký dôkaz, že mefedrón bol zodpovedný za akékoľvek úmrtie v Spojenom kráľovstve.

4-MMC skonfiškovaný v Oregone

Adaphenoxate –
Adapromín –
Amantadín –
Bromantán –
Chlodantán –
Gludantan –
Memantín –
Midantane

8-chlórteofylín – 8-cyklopentylteofylín – 8-fenylteofylín – aminofylín – kofeín – CGS-15943 – dimetazán – paraxantín – SCH-58261 – teobromín – teofylín

Cyklopentamín – Cypenamín
Cypenamín – cyprodenát
Cyprodenát –
Heptaminol –
Izometheptén –
Metylhexanamín –
Oktodrín –
Propylhexedrín –
Tuaminoheptán

Benocyklidín –
Dieticyklidín –
Esketamín –
Eticyklidín –
Gacyclidine –
Ketamín –
Fencyklamín –
Fencyklidín –
Rolicyklidín –
Tenocyklidín –
Tiletamín

6-Br-APB –
SKF-77434 –
SKF-81297 –
SKF-82958

A-84543 –
A-366,833 –
ABT-202 –
ABT-418 –
AR-R17779 –
Altiniklín –
Anabasín –
Arekolín –
Kotinín –
Cytisine –
Dianiklín –
Epibatidín –
Epiboxidín –
TSG-21 –
Ispronicline –
Nikotín –
PHA-543,613 –
PNU-120,596 –
PNU-282,987 –
Pozanicline –
Rivanicline –
Sazetidín A –
SIB-1553A –
SSR-180,711 –
TC-1698 –
TC-1827 –
TC-2216 –
TC-5619 –
Tebanicline –
UB-165 –
Vareniklín –
WAY-317 538

Anatoxín-a –
Bikukulín –
DMCM –
Flurothyl –
Gabazín –
Pentetrazol –
Pikrotoxín –
Strychnín –
Thujone

Adrafinil –
Armodafinil –
CRL-40941 –
Modafinil

4-metylaminorex – Aminorex
Aminorex –
Clominorex –
Cyklazodón –
Fenozolón –
Fluminorex –
Pemoline –
Thozalinone

1-(4-metylfenyl)-2-aminobután –
1-Phenyl-2-(piperidin-1-yl)pentan-3-one –
1-metylamino-1-(3,4-metyléndioxyfenyl)propán –
2-fluóramfetamín –
2-fluórmetamfetamín – – 2-OH-PEA
2-OH-PEA – – 2-FENYL
2-fenyl-3-aminobután – – 2-OH-PEA
2-fenyl-3-metylaminobután – – 2,3-MDA
2,3-MDA – – 3-FLUÓRAMFETAMÍN
3-fluóramfetamín – – 3-fluóretamfetamín
3-fluóretamfetamín – – 2,3-MDA
3-fluórmetkatinón – – 3-metoxyamfetamín
3-metoxyamfetamín – – 3-metylamfetamín
3-metylamfetamín – – 3,4-DMMC
3,4-DMMC – 4-BMC
4-BMC – 4-ETYLAMFETAMÍN
4-etyllamfetamín – – 4-FA
4-FA –
4-FMA –
4-MA –
4-MMA –
4-MTA –
6-FNE –
Alfetamín –
α-etylfenetylamín –
Amfecloral –
Amfepentorex –
Amfepramón –
Amidefrín – Amfetamín (dextroamfetamín, levoamfetamín)
Amfetamín (dextroamfetamín, levoamfetamín) – Amfetamín
Amfetamín – – Arbutamín
Arbutamín –
β-metylfenetylamín – β-fenylmetamfetamín
β-fenylmetamfetamín – – Benfluorex
Benfluorex – Benzedron
Benzedrón – Benzfetamín
Benzfetamín – Benzedron – Benzfetamín
BDB (J) –
BOH (Hydroxy-J) –
BPAP –
Buphedron –
Bupropión (amfebutamón) –
Butylón –
Cathine –
Katinón –
Chlórfentermín –
Cinnamedrine –
Klenbuterol –
Clobenzorex –
Cloforex –
Clortermine –
D-deprenyl –
Denopamín –
Dimetoxyamfetamín –
Dimetylamfetamín – dimetylkatinón (dimetylpropión, metamfepramón)
Dimetylkatinón (dimetylpropión, metamfepramón) – – Dobutamín
Dobutamín – – DOPA (dextrodopa)
DOPA (dextrodopa, levodopa) – dopamín
Dopamín – Dopexamín
Dopexamín –
Droxidopa –
EBDB (Ethyl-J) –
Efedrín –
Epinefrín (adrenalín) –
Epinín (deoxyepinefrín) – Etafedrín
Etafedrín – etkatinón
Etikatinón (etylpropión) – Etylamfetamín (etylpropión)
Etylamfetamín (etilamfetamín) – Etylnorepinefrín (adrenalín)
Etylnorepinefrín (butanefrín) – etylón
Etylón – etylefrín
Etylefrín – Etylpropión (Etylpropión)
Famprofazón – fenbutrazát
Fenbutrazát – – Fenbutrazát
Fencamín –
Fenetylín – fenetylamín
Fenfluramín (dexfenfluramín) – – Fenmetramid
Fenmetramid – Fenproporex
Fenproporex – Fenmetramid
Flefedrón – Fludorex
Fludorex – Furfenorex
Furfenorex – Gepefrín
Gepefrín –
HMMA –
Hordenine –
Ibopamín –
IMP –
Indanylamfetamín –
Isoetarine –
Izoetkatinón –
Izoprenalín (izoproterenol) – – L-deprenyl (selegilín)
L-deprenyl (selegilín) – lefetamín
Lefetamín – lisdexamfetamín
Lisdexamfetamín – Lophophine (Homomyrist)
Lophophine (Homomyristicillamine) – Manifaxine
Manifaxín – – Manifaxín (homomyristikamín)
MBDB (metyl-J; „Eden“) – – MDA (tenamfetamín)
MDA (tenamfetamín) – MDBU
MDBU – – MDEA („EVE“)
MDEA („Eve“) – – MDMA („Extáza“)
MDMA („Extáza“, „Adam“) – – MDMPEA (homarylamín)
MDMPEA (homarylamín) – MDOH
MDOH –
MDPR –
MDPEA (homopiperonylamín) – – Mefenorex
Mefenorex – Mefedron
Mefedrón –
Mefentermín –
Metanefrín –
Metaraminol – metamfetamín
Metamfetamín (desoxyefedrín, metedrín; dextrometamfetamín, levometamfetamín) – – Metoxamín
Metoxamín – – Metoxyfenamín
Metoxyfenamín – – Metoxyfenamín
MMA –
Metkatinón (metylpropión) – Methedron
Metedrón – Metoxyfenamín
Metoxyfenamín – – metylón
Metylón –
MMDA –
MMDMA –
MMMA –
Morazone –
N-benzyl-1-fenetilamin – – N
N,N-dimetylfenetylamín – – Naftylamfetamín
Nafylamfetamín – – Nisoxetín
Nisoxetín – noradrenalín (noradrenalín)
Norepinefrín (noradrenalín) – noradrenalín
Norfenefrín – noradrenalín (noradrenalín)
Norfenfluramín – noradrenalín (noradrenalín)
Normetanefrín – oktopamín
Oktopamín –
Orciprenalín –
Ortetamín –
Oxilofrin –
Paredrín (norfolydrín, oxamfetamín, mykadrín) –
PBA –
PCA –
PHA –
Pargyline –
Pentorex (Phenpentermine) – – Pentylone
Pentylón –
Fendimetrazín –
Fenmetrazín –
Fenprometamín –
Fentermín –
Fenylalanín –
Fenylefrín (neosynefrín) –
Fenylpropanolamín –
Pholedrine –
PIA –
PMA –
PMEA –
PMMA –
PPAP –
Prenylamín –
Propylamfetamín –
Pseudoefedrín –
Radafaxine –
Ropinirol – salbutamol (albuterol; levosalbutamol)
Salbutamol (albuterol; levosalbutamol) – – Sibutramín
Sibutramín – Synefrín (Oxedrine)
Synefrín (Oxedrine) – Teodrenalín
Teodrenalín – Tiflorex (Flután)
Tiflorex (Flutiorex) – Tranylcypromín
Tranylcypromín – tyramín
Tyramín – Tyrozín
Tyrozín –
Xamoterol – Xylopropamín
Xylopropamín – Zylofuramín
Zylofuramín

2C-B-BZP –
BZP –
CM156 –
DBL-583 – GBR
GBR-12783 –
GBR-12935 –
GBR-13069 –
GBR-13098 –
GBR-13119 –
MeOPP –
MBZP –
Vanoxerín

1-Benzyl-4-(2-(difenylmetoxy)etyl)piperidín –
1-(3,4-dichlórfenyl)-1-(piperidín-2-yl)bután –
2-benzylpiperidín –
2-metyl-3-fenylpiperidín –
3,4-dichlórmetylfenidát –
4-benzylpiperidín –
4-metylfenidát –
Deoxypipradrol –
Difemetorex –
Difenylpyralín –
Etylfenidát –
Metylnaftidát –
Metylfenidát (dexmetylfenidát) –
N-metyl-3β-propyl-4β-(4-chlórfenyl)piperidín –
Nocaine –
Phacetoperane –
Pipradrol –
SCH-5472

2-difenylmetylpyrolidín – α-PPP
α-PPP –
α-PBP –
α-PVP –
Difenylprolinol –
MDPPP –
MDPBP –
MDPV –
MPBP –
MPHP –
MPPP –
MOPPP –
Naphyrone –
PEP –
Prolintane –
Pyrovalerón

3-CPMT –
3′-chlór-3α-(difenylmetoxy)tropán –
3-pseudotropyl-4-fluorobenzoát –
4′-fluorokokaín –
AHN-1055 –
Altropán (IACFT) –
Brasofenzín –
CFT (WIN 35,428) –
β-CIT (RTI-55) – Kokaetylén
Kokaetylén –
Kokaín – dichlórpan (RTI-111)
Dichlórpan (RTI-111) – – Difluórpín
Difluoropín – FE-β-CPPIT
FE-β-CPPIT – FE-β-CPPIT
FP-β-CPPIT – Ioflupán (123I)
Ioflupán (123I) – Norkokaín
Norkokaín – PIT
PIT –
PTT –
RTI-31 –
RTI-32 –
RTI-51 –
RTI-105 –
RTI-112 –
RTI-113 –
RTI-117 –
RTI-120 –
RTI-121 (IPCIT) –
RTI-126 –
RTI-150 –
RTI-154 – – RTI-171
RTI-171 –
RTI-177 –
RTI-183 –
RTI-193 –
RTI-194 –
RTI-199 –
RTI-202 –
RTI-204 –
RTI-229 –
RTI-241 –
RTI-336 –
RTI-354 –
RTI-371 –
RTI-386 – – SALICYLMETYLEKGONÍN
Salicylmetylekgonín – – – Salicylmetylekgonín
Tesofenzín –
Troparil (β-CPT, WIN 35,065-2) – – Tropoxán
Tropoxán –
WF-23 – – WF-33
WF-33 –
WF-60

1-(tiofén-2-yl)-2-aminopropán – – 2-amino-1,2-dihydronaftalén
2-amino-1,2-dihydronaftalén – – 2-aminoindán
2-aminoindán – – 2-aminotetralín
2-aminotetralín –
2-MDP – – 2-FENYLCYKLOHEXÁN
2-fenylcyklohexylamín – – 2-aminoindán
2-fenyl-3,6-dimetylmorfolín – – 3-benzhydrylmorfolín
3-benzhydrylmorfolín – – 3,3-difenylcyklohexylamín
3,3-difenylcyklobutanamín – – 5-(2-amino-propyl)
5-(2-aminopropyl)indol – – 5-jodo-2-amino
5-jodo-2-aminoindán –
AL-1095 –
Kyselina amfonová –
Amineptín –
Amifenazoly –
Atipamezol –
Atomoxetín (tomoxetín) –
Bemegrid – Bemegrid (Tomoxetín) – Bemegrid
Benzydamín –
BTQ –
BTS 74,398 –
Carphedon –
Ciclazindol –
Cilobamín –
Klofencikán –
Cropropamid –
Krotetamid – – Cypenamín
Cypenamín –
D-161 –
Diklofenzín –
Dimetokaín –
Efaroxan –
Etamivan –
EXP-561 –
Fencamfamín –
Fenpentadiol –
Feprosidnine –
G-130 –
Gamfexine –
Gilutenzín –
GSK1360707F –
GYKI-52895 –
Hexacyklonát –
Idazoxan –
Indanorex –
Indatralín –
JNJ-7925476 –
JZ-IV-10 –
Lazabemid –
Leptaklín –
Levopropylhexedrín –
Lomevactone –
LR-5182 –
Mazindol –
Mazindol – meklofenoxát
Medifoxamín –
Mefexamid –
Mesocarb –
Metastyridón –
Metiopropamín – – N-metyl-3-fenylnorbornan-2-amín
N-metyl-3-fenylnorbornan-2-amín – – Nefopam
Nefopam –
Niketamid –
Nomifenzín –
O-2172 –
Oxaprotiline –
Ftalimidopropiofenón –
PNU-99,194 – PROPYLHEXEDRÍN
Propylhexedrín –
PRC200-SS –
Rasagilín – Rauwolscine
Rauwolscine – – Chlorid rubídia
Chlorid rubídia –
Setazindol –
Tametraline –
Tandamín –
Trazium –
UH-232 –
Yohimbin

Agonisty: 5-FNE – 6-FNE – amidefrín – anizodamín – anizodín – cirazolín – dipivefrín – dopamín – efedrín – adrenalín – etilefrín – etylnorepinefrín – indanidín – levonordefrín – metaraminol – – Metoxamín – metyldopa – midodrín – nafazolín – noradrenalín – oktopamín – oxymetazolín – fenylefrín – fenylpropanolamín – pseudoefedrín – synefrín – tetrahydrozolínAntagonisty: Abanoquil – Adimolol – Ajmalicin – Alfuzosin – Amosulalol – Arotinolol – Atiprosin – Benoxathian – Buflomedil – Bunazosin – Carvedilol – CI-926 – Corynanthine – Dapiprazol – DL-017 – Domesticin – Doxazosin – Eugenodilol – Fenspirid – GYKI-12,743 – GYKI-16,084 – Indoramin – Ketanserin – L-765,314 – Labetalol – Mefendioxan – Metazosin – Monatepil – Moxisylyte (Thymoxamine) – Naftopidil – Nantenin – Neldazosin – Nicergoline – Niguldipine – Pelanserin – Phendioxan – Phenoxybenzamine – Phentolamine – Piperoxan – Prazosin – Quinazosin – Ritanserin – RS-97,078 – SGB-1,534 – Silodosin – SL-89.0591 – Spiperon – Talipexol – Tamsulozín – Terazosín – Tibalosín – Tiodazosín – Tipentosín – Tolazolín – Trimazosín – Upidosín – Urapidil – Zolertín* Všimnite si, že mnohé TCA, TeCA, antipsychotiká, ergolíny a niektoré piperazíny ako buspirón, trazodón, nefazodón, etoperidón a mepiprazol antagonizujú aj α1-adrenergné receptory, čo prispieva k ich vedľajším účinkom, ako je ortostatická hypotenzia.

Agonisty: (R)-3-nitrobifenylín – 4-NEMD – 6- Levonordefrín – Lofexidín – Medetomidín – Metyldopa – Mivazerol – Nafazolín – Norepinefrín (Noradrenalín) – Fenylpropanolamín – Piperoxan – Pseudoefedrín – Rilmenidín – Romifidín – Talipexol – Tetrahydrozolín – Tizanidín – Tolonidín – Urapidil – Xylazin – XylometazolínAntagonisti: 1-PP – Adimolol – Aptazapín – Atipamezol – BRL-44408 – Buflomedil – Cirazolín – Efaroxan – Smirtazapín – Fenmetozol – Fluparoxan – GYKI-12,743 – GYKI-16,084 – Idazoxan – Mianserín – Mirtazapín – MK-912 – NAN-190 – Olanzapín – Fentolamín – Fenoxybenzamín – Piperoxan – Piribedil – Rauvolskín – Rotigotín – SB-269,970 – setiptilín – spiroxatrín – sunepitrón – tolazolín – johimbín* Všimnite si, že mnohé atypické antipsychotiká a azapiróny, ako buspiron a gepiron (prostredníctvom metabolitu 1-PP), antagonizujú aj α2-adrenergné receptory.

Agonisty: 2-FNE – 5-FNE – Amibegron – Arbutamín – Arformoterol – Arotinolol – BAAM – Bambuterol – Befunolol – Bitolterol – Broxaterol – Buphenin – Karbuterol – Cimaterol – Klenbuterol – Denopamín – Deterenol – Dipivefrin – Dobutamín – Dopamín – Dopexamín – Efedrín – Epinefrín (Adrenalín) – Etafedrín – Etilefrín – Etylnorepinefrín – Fenoterol – Formoterol – Hexoprenalín – Higenamín – Indakaterol – Izoetarín – Izoprenalín (Izoproterenol) – Izoxsuprín – Labetalol – Levonordefrín – Levosalbutamol – Mabuterol – Metoxyfenamín – Metyldopa – N-Izopropyloktopamín – noradrenalín (noradrenalín) – orciprenalín – oxifedrín – fenylpropanolamín – pirbuterol – prenalterol – raktopamín – prokaterol – pseudoefedrín – reproterol – rimiterol – ritodrín – salbutamol (albuterol) – salmeterol – solabegron – terbutalín – tretochinol – tulobuterol – xamoterol – zilpaterol – zinterolAntagonisti: Acebutolol – Adaprolol – Adimolol – Afurolol – Alprenolol – Alprenoxim – Amosulalol – Ancarolol – Arnolol – Arotinolol – Atenolol – Befunolol – Betaxolol – Bevantolol – Bisoprolol – Bopindolol – Bormetolol – Bornaprolol – Brefonalol – Bucindolol – Bucumolol – Bufetolol – Buftiralol – Bufuralol – Bunitrolol – Bunolol – Bupranolol – Burocrolol – Butaxamín – Butidrín – Butofilol – Kapsinolol – Karazolol – Carpindolol – Karteolol – karvedilol – celiprolol – cetamolol – cykloprolol – cinamolol – chlóranolol – kyanopindolol – dalbraminol – dexpropranolol – diacetolol – dichloroizoprenalín – dihydroalprenolol – dilevalol – diprafenon – Draquinolol – Dropranolol – Ecastolol – Epanolol – Ericolol – Ersentilid – Esatenolol – Esmolol – Esprolol – Eugenodilol – Exaprolol – Falintolol – Flestolol – Flusoxolol – Hydroxycarteolol – Hydroxytertatolol – ICI-118,551 – Idropranolol – Indenolol – Indopanolol – Jodokyanopindolol – Iprocrolol – Isoxaprolol – Isamoltán – Labetalol – Landiolol – Levobetaxolol – Levobunolol – Levocykloprolol – Levomoprolol – Medroxalol – Mepindolol – Metalol – Metipranolol – Metoprolol – Moprolol – Nadolol – Nadoxolol – Nafetolol – Nebivolol – Neraminol – Nifenalol – Nipradilol – Oberadilol – Oxprenolol – Pacrinolol – Pafenolol – Pamatolol – Pargolol – Parodilol – Penbutolol – Penirolol – PhQA-33 – Pindolol – Pyrepolol – Practolol – Primidolol – Procinolol – Pronethalol – Propafenon – Propranolol – Ridazolol – Ronactolol – Soquinolol – Sotalol – Spirendolol – SR 59230A – Sulfinalol – TA-2005 – Talinolol – Tazolol – Teoprolol – Tertatolol – Terthianolol – Tienoxolol – Tilisolol – Timolol – Tiprenolol – Tolamolol – Toliprolol – Tribendilol – Trigevolol – Xibenolol – Xipranolol

Selektívne inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu: Amedalin – Atomoxetin (Tomoxetin) – Ciclazindol – Daledalin – Esreboxetin – Lortalamin – Mazindol – Nisoxetin – Reboxetin – Talopram – Talsupram – Tandamin – Viloxazin; Inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu a dopamínu: Amineptín – Bupropión (amfebutamón) – Fencamín – Fencamfamín – Lefetamín – Levofacetoperán – LR-5182 – Manifaxín – Metylfenidát – Nomifenzín – O-2172 – Radafaxín; inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu: Bicifadín – desvenlafaxín – duloxetín – eklanamín – levomilnacipran – milnacipran – sibutramín – venlafaxín; inhibítory spätného vychytávania sérotonínu, noradrenalínu a dopamínu: Brasofenzín – diklofenzín – DOV-102 677 – DOV-21 947 – DOV-216 303 – JNJ-7925476 – JZ-IV-10 – metylnaftidát – nafirón – NS-2359 – PRC200-SS – SEP-225 289 – SEP-227 162 – tesofenzín; tricyklické antidepresíva: Amitriptylín – butriptylín – kyanopramín – klomipramín – desipramín – dosulepín – doxepín – imipramín – lofepramín – melitracén – nortriptylín – protriptylín – trimipramín; tetracyklické antidepresíva: Amoxapín – Maprotilín – Mianserín – Oxaprotilín – Setiptilín; Iné: Kokaín – CP-39,332 – EXP-561 – Fezolamín – Ginkgo biloba – Nefazodón – Nefopam – Pridefrín – Tapentadol – Tramadol – Ziprasidón

Ibogaín – rezerpín – tetrabenazín

3-jodotyrozín – akvajamycín – bulbokapnín – metyrozín – oudenón

Benserazid – karbidopa – genisteín – metyldopa

Bupikomid – Disulfiram – Dopastín – Kyselina fusarová – Nepicastat – Kyselina fenopikolinová – Tropolón

CGS-19281A – SKF-64139 – SKF-7698

Neselektívne: Benmoxín – karoxazón – echinopsidín – furazolidon – hydralazín – indantadol – iproklozid – iproniazid – izokarboxazid – izoniazid – linezolid – mebanazín – metfendrazín – nialamid – oktamoxín – paraxazón – fenelzín – feniprazín – fenopropazín – pivalylbenzhydrazín – prokarbazín – safrazín – tranylcypromín; selektívny MAO-A: Amiflamín – bazinaprín – befloxatón – befol – brofaromín – cimoxatón – klorgilín – esuprón – harmalové alkaloidy (harmín, harmalín, tetrahydroharmín, harman, norharman atď.) – metylénová modrá – metralindol – minaprín – moklobemid – pirlindol – sercloremín – tetrindol – toloxatón – tyrima; MAO-B selektívne: D-deprenyl – selegilín (L-deprenyl) – ladostigil – lazabemid – milacemid – mofegilín – pargylín – rasagilín* Všimnite si, že inhibítory MAO-B ovplyvňujú aj hladiny noradrenalínu/epinefrínu, pretože inhibujú rozklad ich prekurzora dopamínu.

L-fenylalanín → L-tyrozín → L-DOPA (levodopa) → dopamín – L-DOPS (droxidopa)

Železo železnaté (Fe2+) – S-denozyl-L-Metionín – Vitamín B3 (niacín, nikotínamid → NADPH) – Vitamín B6 (pyridoxín, pyridoxamín, pyridoxal → pyridoxalfosfát) – Vitamín B9 (kyselina listová → kyselina tetrahydrofolová) – Vitamín C (kyselina askorbová) – Zinok (Zn2+)

Zosilňovače aktivity: BPAP – PPAP; blokátory uvoľňovania: betanidín – bretylium – guanadrel – guanazodín – guanlofín – guanetidín – guanoxán; toxíny: oxidopamín (6-hydroxydopamín)

Deserpidín – Ibogaín – Reserpín – Tetrabenazín

3-jodotyrozín – akvajamycín – bulbokapnín – metyrozín – oudenón

Benserazid – karbidopa – genisteín – metyldopa

Neselektívne: Benmoxín – karoxazón – echinopsidín – furazolidon – hydralazín – indantadol – iproklozid – iproniazid – izokarboxazid – izoniazid – linezolid – mebanazín – metfendrazín – nialamid – oktamoxín – paraxazón – fenelzín – feniprazín – fenopropazín – pivalylbenzhydrazín – prokarbazín – safrazín – tranylcypromín; selektívny MAO-A: Amiflamín – bazinaprín – befloxatón – befol – brofaromín – cimoxatón – klorgilín – esuprón – harmalové alkaloidy (harmín, harmalín, tetrahydroharmín, harman, norharman atď.) – metylénová modrá – metralindol – minaprín – moklobemid – pirlindol – sercloremín – tetrindol – toloxatón – tyrima; MAO-B selektívne: D-deprenyl – L-deprenyl (selegilín) – ladostigil – lazabemid – milacemid – mofegilín – pargylín – rasagilín

Bupikomid – Disulfiram – Dopastín – Kyselina fusarová – Nepicastat – Kyselina fenopikolinová – Tropolón

L-fenylalanín → L-tyrozín → L-DOPA (levodopa)

Železo železité (Fe2+) – Tetrahydrobiopterín – Vitamín B3 (niacín, nikotínamid → NADPH) – Vitamín B6 (pyridoxín, pyridoxamín, pyridoxal → pyridoxalfosfát) – Vitamín B9 (kyselina listová → kyselina tetrahydrofolová) – Vitamín C (kyselina askorbová) – Zinok (Zn2+)

Zlepšovače aktivity: Toxíny: Benzofuranylpropylaminopentán (BPAP) – Fenylpropylaminopentán (PPAP); Toxíny: Oxidopamín (6-hydroxydopamín)

Agonisty: Gastroprokinetiká: Cinitaprid – Cisaprid – Dazoprid – Metoklopramid – Mosaprid – Prucaloprid – Renzaprid – Tegaserod – Velusetrag – Zakoprid; Iné: 5-MT – BIMU8 – CJ-033,466 – PRX-03140 – RS-67333 – RS-67506 – SL65.0155 – Antagonisty: GR-113,808 – GR-125,487 – L-Lyzín – Piboserod – RS-39604 – RS-67532 – SB-203,186

Ibogaín – rezerpín – tetrabenazín

Benserazid – karbidopa – genisteín – metyldopa

Neselektívne: Benmoxín – karoxazón – echinopsidín – furazolidon – hydralazín – indantadol – iproklozid – iproniazid – izokarboxazid – izoniazid – linezolid – mebanazín – metfendrazín – nialamid – oktamoxín – paraxazón – fenelzín – feniprazín – fenopropazín – pivalylbenzhydrazín – prokarbazín – safrazín – tranylcypromín; selektívny MAO-A: Amiflamín – Bazinaprín – Befloxatón – Befol – Brofaromín – Cimoxatón – Clorgilín – Esupron – Harmalové alkaloidy (Harmín, Harmalín, Tetrahydroharmín, Harman, Norharman atď.) – Metylénová modrá – Metralindol – Minaprín – Moclobemid – Pirlindol – Sercloremín – Tetrindol – Toloxatón – Tyrima

Železo železité (Fe2+) – Horčík (Mg2+) – Tetrahydrobiopterín – Vitamín B3 (niacín, nikotínamid → NADPH) – Vitamín B6 (pyridoxín, pyridoxamín, pyridoxal → pyridoxalfosfát) – Vitamín B9 (kyselina listová → kyselina tetrahydrofolová) – Vitamín C (kyselina askorbová) – Zinok (Zn2+)

Zosilňovače aktivity: BPAP – PPAP; látky zvyšujúce spätné vychytávanie: Tianeptín

{2C-B}
{2C-C}
{2C-D}
{2C-E}
{2C-I}
{2C-N}
{2C-T-2}
{2C-T-21}
{2C-T-4}
{2C-T-7}
{2C-T-8}
{3C-E}
{4-FMP}
{Bupropion}
{Cathine}
{katinón}
{DESOXY}
{Dextroamfetamín}
{Metamfetamín}
{Dietylkatinón}
{Dimetylkatinón}
{DOC}
{DOB}
{DOI}
{DOM}
{bk-MBDB}
{Dopamín}
{Br-DFLY}
{Efedrín}
{Epinefrín}
{Eskalín}
{Fenfluramín}
{Levalbuterol}
{Levmetamfetamín}
{MBDB}
{MDA}
{MDMA}
{bk-MDMA/MDMC/MDMCat/Metylón}
{MDEA}
(MDPV)
{Meskalín}
{Metkatinón}
{Metylfenidát}
{Norepinefrín}
{fentermín}
{Salbutamol}
{Tyramín}
{Venlafaxín}

Kategórie
Psychologický slovník

Spánok REM

Spánok REM u dospelých ľudí zvyčajne zaberá 20-25 % celkového spánku a trvá približne 90-120 minút. Počas normálneho spánku ľudia zvyčajne zažívajú približne 4 alebo 5 období spánku REM; na začiatku noci sú pomerne krátke a ku koncu noci dlhšie. Je bežné, že sa človek na konci fázy REM na krátky čas prebudí. Relatívne množstvo spánku REM sa výrazne líši v závislosti od veku. Novorodenec strávi viac ako 80 % celkového času spánku vo fáze REM (pozri tiež Aktívny spánok). Počas REM je sumárna aktivita mozgových neurónov celkom podobná aktivite počas bdenia; z tohto dôvodu sa tento jav často nazýva paradoxný spánok. To znamená, že počas spánku REM nedochádza k dominancii mozgových vĺn.
Spánok REM sa fyziologicky líši od ostatných fáz spánku, ktoré sa súhrnne označujú ako spánok non-REM. Väčšina našich živo spomínaných snov sa vyskytuje počas spánku REM.

Polysomnografický záznam REM spánku. EEG zvýraznené červeným rámčekom. Pohyby očí zvýraznené červenou čiarou.

Z fyziologického hľadiska sú niektoré neuróny v mozgovom kmeni, známe ako bunky spánku REM (nachádzajúce sa v pontinnom tegmente), počas spánku REM mimoriadne aktívne a pravdepodobne sú zodpovedné za jeho výskyt. Uvoľňovanie určitých neurotransmiterov, monoamínov (noradrenalínu, serotonínu a histamínu), je počas REM úplne zastavené. To spôsobuje atóniu REM, stav, pri ktorom nie sú stimulované motorické neuróny, a teda sa svaly tela nehýbu. Nedostatok takejto atónie v REM spôsobuje poruchu správania v REM; osoby trpiace touto poruchou predvádzajú pohyby, ktoré sa vyskytujú v ich snoch.

Tepová frekvencia a frekvencia dýchania sú počas REM spánku nepravidelné, podobne ako počas bdenia. Telesná teplota nie je počas REM dobre regulovaná. Erekcia penisu (nočná penilná tumescencia alebo NPT) je uznávaným sprievodným javom spánku REM a používa sa na diagnostiku, aby sa určilo, či je mužská erektilná dysfunkcia organického alebo psychologického pôvodu. Počas REM je prítomné aj zväčšenie klitorisu so sprievodným vaginálnym prietokom krvi a transudáciou (t. j. lubrikáciou).

Pohyby očí spojené s REM sú generované jadrom pontu s projekciami do horného kolikulu a sú spojené s vlnami PGO (pons, geniculate, occipital).

Spánok REM môže nastať v priebehu približne 90 minút, ale u ľudí s nástupom spánku REM to môže byť len 15-25 minút. To sa považuje za príznak narkolepsie.

Teórie o funkciách spánku REM

Funkcia spánku REM nie je dostatočne objasnená; existuje niekoľko teórií.

Podľa jednej z teórií sa určité spomienky upevňujú počas spánku REM. Mnohé štúdie naznačujú, že spánok REM je dôležitý pre konsolidáciu procedurálnej a priestorovej pamäte. (Zdá sa, že pomalé vlny, ktoré sú súčasťou spánku mimo REM, sú dôležité pre deklaratívnu pamäť.) Nedávna štúdia ukázala, že umelé zosilnenie spánku REM zlepšuje zapamätané dvojice slov na druhý deň. Tucker a kol. preukázali, že denný spánok obsahujúci výlučne spánok non REM zlepšuje deklaratívnu pamäť, ale nie procedurálnu pamäť. U ľudí, ktorí nemajú spánok REM (z dôvodu poškodenia mozgu), však nie sú pamäťové funkcie merateľne ovplyvnené.

Mitchison a Crick navrhli, že funkciou spánku REM je na základe jeho prirodzenej spontánnej aktivity „odstrániť určité nežiaduce spôsoby interakcie v sieťach buniek v mozgovej kôre“, pričom tento proces charakterizovali ako „odnaučenie“. Výsledkom je, že tie spomienky, ktoré sú relevantné (ktorých základný neurónový substrát je dostatočne silný na to, aby vydržal takúto spontánnu, chaotickú aktiváciu), sa ďalej posilňujú, zatiaľ čo slabšie, prechodné, „hlukové“ pamäťové stopy sa rozpadajú.

Stimulácia vo vývoji CNS ako primárna funkcia

Podľa inej teórie, známej ako ontogenetická hypotéza spánku REM, je táto fáza spánku (u novorodencov známa aj ako aktívny spánok) pre vyvíjajúci sa mozog mimoriadne dôležitá, pravdepodobne preto, že poskytuje nervovú stimuláciu, ktorú novorodenci potrebujú na vytvorenie zrelých nervových spojení a na správny vývoj nervového systému. Štúdie skúmajúce účinky deprivácie aktívneho spánku ukázali, že deprivácia na začiatku života môže viesť k problémom so správaním, trvalému narušeniu spánku, zníženiu hmotnosti mozgu a má za následok abnormálne množstvo odumierania neurónových buniek. Spánok REM je nevyhnutný pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy. Túto teóriu podporuje aj skutočnosť, že množstvo spánku REM sa s vekom znižuje, ako aj údaje od iných živočíšnych druhov (pozri nižšie).

Iná teória predpokladá, že vypnutie monoamínov je potrebné na to, aby sa monoamínové receptory v mozgu mohli obnoviť a znovu získať plnú citlivosť. Ak sa totiž spánok REM opakovane preruší, človek si to pri najbližšej príležitosti „vynahradí“ dlhším spánkom REM. Akútna deprivácia spánku REM môže zlepšiť niektoré typy depresie a zdá sa, že depresia súvisí s nerovnováhou určitých neurotransmiterov. Väčšina antidepresív selektívne inhibuje REM spánok v dôsledku ich účinkov na monoamíny. Tento účinok sa však po dlhodobom užívaní znižuje.

Niektorí vedci tvrdia, že pretrvávanie takého zložitého mozgového procesu, akým je spánok REM, naznačuje, že plní dôležitú funkciu pre prežitie druhov cicavcov. Spĺňa dôležité fyziologické potreby nevyhnutné na prežitie do takej miery, že dlhodobá deprivácia spánku REM vedie u pokusných zvierat k smrti. U ľudí aj pokusných zvierat vedie strata REM spánku k viacerým behaviorálnym a fyziologickým abnormalitám. Strata spánku REM bola zaznamenaná počas rôznych prirodzených a experimentálnych infekcií. Prežívanie pokusných zvierat sa znižuje, keď je REM spánok počas infekcie úplne oslabený. To vedie k možnosti, že kvalita a kvantita spánku REM je vo všeobecnosti nevyhnutná pre normálnu fyziológiu organizmu.

Hypotézu o spánku REM predložil Frederic Snyder v roku 1966. Vychádza z pozorovania, že po spánku REM u viacerých cicavcov (potkana, ježka, králika a opice druhu rhesus) nasleduje krátke prebudenie. (U mačiek ani u ľudí k tomu nedochádza, hoci ľudia sa častejšie prebúdzajú zo spánku REM ako zo spánku mimo REM). Snyder predpokladal, že REM spánok zviera pravidelne aktivuje, aby prehľadalo prostredie a hľadalo prípadných predátorov. Táto hypotéza nevysvetľuje svalovú paralýzu pri spánku REM.

REM spánok sa vyskytuje u všetkých cicavcov a vtákov. Zdá sa, že množstvo spánku REM za noc u jednotlivých druhov úzko súvisí s vývojovým štádiom novorodencov. Napríklad ploskolebec, ktorého novorodenci sú úplne bezmocní a nevyvinutí, má viac ako sedem hodín spánku REM za noc [Ako odkazovať a odkazovať na zhrnutie alebo text].

Fenomén spánku REM a jeho spojenie so snívaním objavili Eugene Aserinsky a Nathaniel Kleitman s pomocou Williama C. Dementa, vtedajšieho študenta medicíny, v roku 1952 počas svojho pôsobenia na Chicagskej univerzite.

Spánok s rýchlymi pohybmi očí – Spánok bez rýchlych pohybov očí – Spánok s pomalými vlnami – Spánok s vlnami beta – Spánok s vlnami delta – Spánok s vlnami gama – Spánok s vlnami Theta

Syndróm rozšírenej spánkovej fázy – Automatické správanie – Porucha cirkadiánneho rytmu spánku – Syndróm oneskorenej spánkovej fázy – Dyssomnia – Hypersomnia – Insomnia – Narkolepsia – Nočný teror – Noktúria – Nočný myoklonus – Syndróm nepretržitého spánku a bdenia – Ondinova kliatba – Parasomnia – Spánková apnoe – Spánková deprivácia – Spánková choroba – Námesačnosť – Námesačnosť

Stavy vedomia -Snívanie – Obsah sna – Syndróm explodujúcej hlavy – Falošné prebudenie – Hypnagogia – Hypnický zášklb – Lucidný sen – Nočná mora – Nočná emisia – Spánková paralýza – Somnolencia –

Chronotyp – Liečba elektrospánku – Hypnotiká – Zdriemnutie – Jet lag – Uspávanie – Polyfázový spánok – Segmentovaný spánok – Siesta – Spánok a učenie – Spánkový dlh – Spánková zotrvačnosť – Nástup spánku – Liečba spánku – Cyklus bdenia – Chrápanie

Kategórie
Psychologický slovník

Metabolické medziprodukty

Metabolické medziprodukty sa vzťahujú na molekuly, ktoré sú prekurzormi alebo metabolitmi biologicky významných molekúl.

Hoci tieto medziprodukty majú pomerne malý priamy význam pre bunkovú funkciu, môžu zohrávať dôležitú úlohu pri alosterickej regulácii enzýmov.

Niektoré môžu byť užitočné pri meraní rýchlosti metabolických procesov (napríklad kyselina 3,4-dihydroxyfenyloctová alebo 3-aminoizobutyrát).

Keďže môžu predstavovať neprirodzené vstupné body do prirodzených metabolických dráh, niektoré z nich (napríklad ribonukleotid AICA) sú zaujímavé pre výskumníkov pri vývoji nových terapií.

Tyrozín → levodopa → dopamín → noradrenalín → adrenalín

dopamín: DOPAL – DOPAC – MOPET – hydroxytyrozol – 3-metoxytyramín – kyselina homovanilová

norepinefrín: kyselina 3,4-dihydroxymandlová – normetanefrín – kyselina vanilymandlová – 3-metoxy-4-hydroxyfenylglykol – dihydroxyfenyletylénglykol

adrenalín: Metanefrín

Kategórie
Psychologický slovník

Mirtazapín

Mirtazapín je antidepresívum zavedené spoločnosťou Organon International v roku 1996, ktoré sa používa na liečbu miernej až ťažkej depresie. Hoci má mirtazapín tetracyklickú chemickú štruktúru, je klasifikovaný ako noradrenergné a špecifické serotonínergné antidepresívum (NaSSA). Mirtazapín sa môže používať prednostne pred SSRI vzhľadom na to, že spôsobuje menej problémov so sexuálnou dysfunkciou. Vďaka svojmu jedinečnému farmakologickému profilu mirtazapín prakticky nemá anticholinergné, adrenolytické a serotonínové vedľajšie účinky. Mirtazapín je relatívne bezpečný v prípade predávkovania.

Mirtazapín sa predáva pod obchodnými názvami Remeron® v USA a Fínsku, Avanza® a Axit® v Austrálii, Zispin® v Spojenom kráľovstve a Írsku, Norset® vo Francúzsku, Remergon® v Belgicku, Remergil® v Nemecku a Mirtabene® v Rakúsku.

Mirtazapín sa používa predovšetkým na liečbu príznakov miernej až ťažkej depresie.

Neschválené/neoznačené/výskumné

Existuje tiež dôkaz, že mirtazapín sa môže používať na liečbu panickej poruchy (PD), generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD), obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD), posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD) a pruritu. Mirtazapín sa považuje za účinný pri profylaktickej liečbe chronickej tenznej bolesti hlavy.

Predpokladá sa, že pôsobí tak, že blokuje presynaptické alfa-2 adrenergné receptory, ktoré za normálnych okolností inhibujú uvoľňovanie neurotransmiterov noradrenalínu a serotonínu, čím zvyšuje ich aktívne hladiny v synapsii. Mirtazapín tiež blokuje postsynaptické receptory 5-HT2 a 5-HT3 – predpokladá sa, že tento účinok zvyšuje serotonínergickú neurotransmisiu a zároveň spôsobuje nízky výskyt vedľajších účinkov.

Predpokladá sa, že vedľajšie účinky, ktoré sa vyskytujú, súvisia predovšetkým s blokádou histamínových receptorov, ktorá sa znižuje pri vyšších dávkach.

Často sa vyskytujúce vedľajšie účinky:

Zriedkavo sa vyskytujúce vedľajšie účinky:

Vedľajšie účinky, o ktorých treba informovať lekára a okamžite prestať užívať mirtazapín

Zaujímavé je, že jeho profil vedľajších účinkov možno v určitých klinických situáciách využiť v prospech liečby. Ospalosť, zvýšená chuť do jedla a prírastok hmotnosti, ktoré spôsobuje, sú užitočné u pacientov s depresívnymi poruchami s výraznými poruchami spánku a chuti do jedla. Okrem toho je celkom užitočný v hospitalizačných situáciách, v ktorých pacienti trpia nevoľnosťou, pretože antagonizuje aj receptor 5-HT3, ktorý je cieľom populárneho antiemetika ondansetrónu (Zofran®).

Zvyčajná začiatočná dávka mirtazapínu je 7,5 – 15 mg raz denne, zvyčajne pred spaním (kvôli sedatívnemu charakteru a narušenému zrakovému vnímaniu). Dávky sa môžu zvyšovať každé 1 – 2 týždne až do dávky 45 mg, maximálna denná dávka je 90 mg. Môže sa užívať s jedlom alebo bez jedla. Rozpustné tablety sa môžu užívať aj bez vody.

Vzhľadom na sedatívne účinky mirtazapínu sa nesmie užívať alkohol. Nadmerná sedácia môže nastať pri jeho užívaní s inými sedatívnymi liekmi, ako sú benzodiazepíny. Mirtazapín sa nemá používať v priebehu 14 dní po použití inhibítora monoaminooxidázy, pretože je možné, že sa spustí hypertenzná pohotovosť.

Kategórie
Psychologický slovník

Kochleárne jadrá

Kochleárne jadrá sú jadrá kochleárnych nervov, ktoré sa nachádzajú v spodine štvrtej mozgovej komory, kde fungujú ako prvá reléová stanica pre [[vlákna sluchového nervu. Pozostávajú z:

CN je prvou reléovou stanicou v sluchovom systéme a nachádza sa na dorzolaterálnej strane mozgového kmeňa, na rozhraní ponsu a drene. Informácie sa do CN dostávajú prostredníctvom kochleárneho nervu, ktorý sa nazýva aj lebečný nerv VIII. Kochleárne jadro možno rozdeliť na ventrálnu a dorzálnu časť (DCN). Ventrálnu časť možno ďalej rozdeliť na prednú a zadnú časť (AVCN a PVCN), ktoré sú oddelené prichádzajúcimi vláknami sluchového nervu.

Sluchové nervové vlákna tvoria vysoko organizovaný systém spojení podľa ich periférnej inervácie kochley. Axóny zo špirálových gangliových buniek nižšej frekvencie inervujú ventrálne časti dorzálneho kochleárneho jadra a ventrolaterálne časti anteroventrálneho kochleárneho jadra. Naproti tomu axóny z vláskových buniek Cortiho orgánu s vyššou frekvenciou sa premietajú do dorzálnej časti anteroventrálneho kochleárneho jadra a do najvyšších dorzálnych častí dorzálneho kochleárneho jadra. Projekcie stredných frekvencií končia medzi týmito dvoma extrémami, čím sa zachováva frekvenčné spektrum.

Na úrovni kochleárnych jadier zostávajú vstupy z oboch uší väčšinou oddelené. Existujú však dôkazy, že značný počet neurónov v CN dostáva vstup z kontralaterálnej CN. Tak ako sú vnútorné vláskové bunky usporiadané podľa najlepšej frekvencie (BF), tak sú usporiadané aj jadrá kochley. Toto tzv. tonotopické usporiadanie je zachované, pretože len niekoľko vnútorných vláskových buniek synaptuje na dendrity nervovej bunky v špirálovom gangliu a axón z tejto nervovej bunky synaptuje len na veľmi málo dendritov v kochleárnom jadre.

Každé kochleárne jadro má dve časti, dorzálnu (DCN) a ventrálnu (VCN). Kochleárne jadro dostáva vstupné informácie z každého špirálového ganglia a tiež prijíma vstupné informácie z iných častí mozgu. Nie je známe, ako vstupy z iných oblastí mozgu ovplyvňujú sluch.

Poloha a projekcie z KN

Projekcie do kochleárnych jadier

Hlavný vstup do kochleárneho jadra je zo sluchového nervu, ktorý je súčasťou VIII. lebečného nervu (vestibulokochleárny nerv). Vlákna sluchového nervu tvoria vysoko organizovaný systém spojení podľa ich periférnej inervácie kochley. Axóny zo špirálových gangliových buniek nižších frekvencií inervujú laterálno-ventrálne časti dorzálneho kochleárneho jadra a ventrolaterálne časti anteroventrálneho kochleárneho jadra. Naproti tomu axóny z vláskových buniek Cortiho orgánu vyšších frekvencií sa premietajú do dorzálnej časti anteroventrálneho kochleárneho jadra a dorzálno-mediálnych častí dorzálneho kochleárneho jadra. Projekcie stredných frekvencií končia medzi týmito dvoma krajnými bodmi; týmto spôsobom sa zachováva frekvenčné spektrum. Týmto spôsobom kochleárne jadrá dedia organizáciu kochley založenú na tónoch. Táto takzvaná tonotopická organizácia sa zachováva, pretože len niekoľko vnútorných vláskových buniek synaptuje na dendrity nervovej bunky v špirálovom gangliu a axón z tejto nervovej bunky synaptuje len na veľmi málo dendritov v kochleárnom jadre.

Dlho sa predpokladalo, že kochleárne jadrá prijímajú vstupy len z ipsilaterálneho ucha. Existujú však dôkazy o stimulácii z kontralaterálneho ucha prostredníctvom kontralaterálneho CN a tiež zo somatosenzorických častí mozgu.

Projekcie z kochleárnych jadier

Z kochleárnych jadier vychádzajú tri hlavné projekcie. Cez dreň ide jedna projekcia do kontralaterálneho horného olivového komplexu (SOC) cez trapézové teleso, zatiaľ čo druhá polovica vystupuje do ipsilaterálneho SOC. Táto projekcia sa nazýva ventrálna akustická stria (alebo častejšie trapézové telo). Ďalšia projekcia, nazývaná dorzálna akustická stria (DAS, známa aj ako von Monakowova stria), vystupuje nad miechu do ponsu, kde zasahuje do jadra laterálneho lemnisku spolu so svojím príbuzným, intermediálnou akustickou stria (IAS, známa aj ako Heldova stria). IAS sa rozvetvuje naprieč miechou a potom sa spojí s vzostupnými vláknami v kontralaterálnom laterálnom lemnisku. Laterálny lemniscus obsahuje bunky jadier laterálneho lemnisca a následne sa premieta do dolného kolikulu. Dolný kolikulus dostáva priame monosynaptické projekcie z horného olivového komplexu, z kontralaterálnej dorzálnej akustickej strumy, z niektorých tried hviezdicových neurónov VCN, ako aj z rôznych jadier laterálneho lemnisku.

Všetky tieto vstupy končia v dolnom kolikuluse, hoci existuje niekoľko malých projekcií, ktoré dolný kolikulus obchádzajú a premietajú sa do mediálneho genikulu alebo iných štruktúr predného mozgu.

V kochleárnych jadrách sa nachádzajú štyri typy hlavných buniek: Bushyho bunky, hviezdicové bunky, osmičkové bunky a fusiformné bunky.

Neurotransmitery: GABA, glycín, noradrenalín, glutamát a acetylcholín.

Young, Eric D., Spirou, George A., Rice, John J. a Voigt, Herbert F., „Neural organization and responses to complex stimuli in the dorsal cochlear nucleus“ (Neurálna organizácia a odpovede na komplexné podnety v dorzálnom kochleárnom jadre), Phil. Trans. R. Soc. Lond. B (1992) 336, 407-413

Tento článok pôvodne vychádzal zo záznamu z verejne dostupného vydania Gray’s Anatomy. Preto môžu byť niektoré informácie v ňom obsiahnuté zastarané. V takomto prípade článok upravte a neváhajte odstrániť toto oznámenie, keď už nebude relevantné.

Cerebelopontínny uhol – Horný medulárny velum – Sulcus limitans – Mediálna eminencia – Facial colliculus

Trapézové telo/VIII – Trigeminálny lemniscus (dorzálny trigeminálny trakt, ventrálny trigeminálny trakt) – Mediálny lemniscus – Laterálny lemniscus

MLF, III, IV a VI: Vestibulo-okulomotorické vlákna

Predný trigeminotalamický trakt – Centrálny tegmentálny trakt

ICP (Vestibulocerebelárny trakt)

MLF, III, IV a VI: Vestibulospinálny trakt (mediálny vestibulospinálny trakt, laterálny vestibulospinálny trakt)

aferentné: GSA: Principal V/Spinal V – VIII-c (Dorsal, Anterior)/VIII-v (Superior)

eferentné: SVE: Motor V – VII – GSE: VI – GVE: VII: Horné slinné jadro

Apneustické centrum – Pneumotaxické centrum (mediálne parabrachiálne jadro) – Laterálne parabrachiálne jadro – Horné olivové jadro – Caeruleovo jadro

Kortikospinálny trakt – Kortikobulbárny trakt – Kortikopontínne vlákna

MCP (pontocerebelárne vlákna)

Retikulárna formácia (kaudálna, orálna, tegmentálna, paramediálna) – Raphe nuclei (mediálna)

Trigeminálny lemniscus (dorzálny trigeminálny trakt, ventrálny trigeminálny trakt)

kraniálne jadrá: GSA: Principal V/Spinal V – VIII-c (Dorsal, Anterior)/VIII-v (Lateral, Superior, Medial, Inferior) – SVE: Motor V – VII – GSE: VI – GVE: VII: Superior salivary nucleus

MLF, III, IV a VI (vestibulo-okulomotorické vlákna, mediálny vestibulospinálny trakt)

zmyslové/vzostupné: Trapézové telo/VIII – horné olivové jadro

Dolný mozoček (Vestibulocerebelárny trakt)

motorické/spádové: Apneustické centrum – Pneumotaxické centrum (mediálne parabrachiálne jadro) – Laterálne parabrachiálne jadro

Stredné mozočkové stopky (pontocerebelárne vlákna) – Pontínové nukleimotorické/descendentné: Kortikospinálny trakt – Kortikobulbárny trakt – Kortikopontínne vlákna

Retikulárna formácia (kaudálna, orálna, tegmentálna, paramediálna) – Raphe nuclei (mediálna)

povrch: Posterior median sulcus – Postero-lateral sulcus – Postrema area

kraniálne jadrá: GVA: VII,IX,X: Solitárne/traktálne – SVA: Gustatórne jadro – GSE: XII – GVE: IX,X,XI: Ambiguus – SVE: X: Dorzálne – IX: Dolné slinné jadro – MLF, III, IV a VI

zmyslové/vzostupné: Senzorické rozpojenie – Mediálny lemniscus

motorické/spádové: Dorzálna respiračná skupina

motorické/spádové: (Motorická dekurzia) – dolné olivové jadro (Olivocerebelárny trakt, Rubro-olivárny trakt) povrch: Predná stredná štrbina – Predo-laterálna ryha – Arcuate nucleus of medulla – Olivary body

Retikulárna formácia (gigantocelulárna, parvocelulárna, ventrálna, laterálna, paramediálna) – Raphe nuclei (Obscurus, Magnus, Pallidus)

I-IV: čuchové – zrakové – okohybné – trochleárne

V: trigeminálny: trigeminálne ganglion
V1: oftalmologické: slzné – frontálne (supratrochleárne, supraorbitálne) – nazociliárne (dlhý koreň ciliárneho, dlhý ciliárny, infratrochleárny, zadný etmoidálny, predný etmoidálny) – ciliárne gangliá (krátky ciliárny)

V2: čeľustný: stredný meningeálny – v pterygopalatinálnej jamke (zygomatický, zygomatikotemporálny, zygomatikofaciálny, sfénopalatinálny, zadný horný alveolárny)
v infraorbitálnom kanáli/infraorbitálnom nerve (stredný horný alveolárny, predný horný alveolárny)
na tvári (dolný palpebrálny, vonkajší nosový, horný labiálny, infraorbitálny plexus) – pterygopalatínové gangliá (hlboký petrosálny, nerv pterygoidného kanála)
distribučné vetvy (palatínová, nazopalatínová, hltanová)

V3: mandibulárny: nervus spinosus – mediálny pterygoidný – predný (žuvací, hlboký spánkový, bukálny, laterálny pterygoidný)
zadné (aurikulotemporálne, lingválne, dolné alveolárne, mylohyoidné, mentálne) – otické ganglion – submandibulárne ganglion

VII: tvárový: nervus intermedius – genikulárny – vnútri tvárového kanála (veľký petrosálny nerv, nervus stapedius, chorda tympani)
pri výstupe zo stylo-mastoidného otvoru (zadný ušný, digastrický – stylohyoidný)
na tvári (spánkový, zygomatický, bukálny, mandibulárny, krčný)

VIII: vestibulokochleárny: kochleárny (striae medullares, laterálny lemniscus) – vestibulárny

IX: glosofaryngeálny: fasciculus solitarius – nucleus ambiguus – gangliá (horné, drobné) – bubienkový – karotický sínus

X: vagus: gangliá (jugulárny, nodózny) – Aldermanov nerv – v krku (faryngeálna vetva, horný laryngeálny ext a int, rekurentný laryngeálny)v hrudníku (pľúcne vetvy, pažerákový plexus) – v bruchu (žalúdočné plexy, celiakálny plexus, žalúdočný plexus)

XI: akcesorický XII: hypoglosálny

vnútorné ucho: Vláskové bunky → Špirálové gangliá → Kochleárny nerv VIII →

pons: (predné, dorzálne) → trapézové teleso → horné olivové jadrá →

stredný mozog: Laterálny lemniscus → dolné kolikule →

talamus: Mediálne genikulárne jadro →

mozgu: Akustické žiarenie → primárna sluchová kôra

vnútorné ucho: Vestibulárny nerv VIII →

pons: Vestibulárne jadrá (mediálne vestibulárne jadro, laterálne vestibulárne jadro)

mozoček: Flokulonodulárny lalok

miechy: (Mediálny vestibulospinálny trakt, Laterálny vestibulospinálny trakt)

talamus: Ventrálne posterolaterálne jadro

mozog: Vestibulárna kôra

Vestibulo-okulomotorické vlákna

Kategórie
Psychologický slovník

Metabolity noradrenalínu

U cicavcov sa noradrenalín rýchlo rozkladá na rôzne metabolity. Hlavnými metabolitmi sú:

Kategórie
Psychologický slovník

Amitriptylín

Amitriptylín (Tryptomer, Elavil, Tryptizol, Laroxyl, Saroten, Sarotex, Lentizol, Endep) je tricyklické antidepresívum (TCA). Je to najpoužívanejšie TCA a podľa štúdie zo začiatku roka 2001 má minimálne rovnakú účinnosť proti depresii ako novšia trieda SSRI. Okrem zmiernenia depresívnych príznakov tieto typy tricyklických liekov zmierňujú aj migrény, tenzné bolesti hlavy, záchvaty úzkosti a niektoré schizofrenické príznaky. Je tiež známe, že znižujú agresivitu a násilné správanie.

Amitriptylín je schválený na liečbu endogénnej depresie a involučnej melanchólie (depresia neskorého veku, ktorá sa už nepovažuje za samostatné ochorenie), reaktívnej depresie a depresie sekundárnej pri alkoholizme a schizofrénii. Typické dávkovanie u dospelých je 75 až 200 mg denne, u starších ľudí alebo dospievajúcich spočiatku polovičné.
Amitriptylín sa používa pri mnohých ochoreniach vrátane: depresívnych porúch, úzkostných porúch, poruchy pozornosti s hyperaktivitou, profylaxie migrény, porúch príjmu potravy, bipolárnej poruchy, postherpetickej neuralgie a nespavosti.

Amitriptylín sa používa pri ankylozujúcej spondylitíde na zmiernenie bolesti. Používa sa aj ako prevencia u pacientov s recidivujúcou biliárnou dyskinézou (dysfunkcia Oddiho zvierača).

Amitriptylín sa môže predpisovať pri iných stavoch, ako je syndróm cyklického vracania posttraumatická stresová porucha (PTSD), chronická bolesť, tinnitus, chronický kašeľ, syndróm karpálneho tunela (CTS), fibromyalgia, vulvodynia, intersticiálna cystitída, syndróm chronickej panvovej bolesti u mužov, syndróm dráždivého čreva (IBS), diabetická periférna neuropatia, neurologická bolesť, laryngeálna senzorická neuropatia, chronický únavový syndróm a bolestivé parestézie súvisiace so sklerózou multiplex. Na úpravu bolesti sú zvyčajne potrebné nižšie dávky 10 až 50 mg denne.

V randomizovanej kontrolovanej štúdii uverejnenej v júni 2005 sa zistilo, že amitriptylín bol účinný pri funkčnej dyspepsii, ktorá nereagovala na liečbu prvej voľby (famotidín alebo mosaprid).

Môže sa používať aj na liečbu nočnej enurézy (pomočovania). Deti vo veku od 7 do 10 rokov majú dávku 10 až 20 mg, staršie deti 25 až 50 mg na noc. Na konci liečby, ktorá by celkovo nemala trvať dlhšie ako 3 mesiace, sa má postupne vysadzovať.

Neschválené/neoznačené/výskumné

Amitriptylín sa môže predpisovať pri iných ochoreniach, ako je nespavosť, migréna, odrazová bolesť hlavy, chronická bolesť, postherpetická neuralgia (pretrvávajúca bolesť po záchvate pásového oparu), fibromyalgia, vulvodýnia, intersticiálna cystitída, syndróm dráždivého čreva a ako prevencia (profylaxia) u pacientov s častými migrénami. Na úpravu bolesti sú zvyčajne potrebné nižšie dávky 10 až 50 mg denne.

Príznaky a liečba predávkovania sú zväčša rovnaké ako pri iných TCA. Britský národný slovník uvádza, že amitryptylín môže byť obzvlášť nebezpečný pri predávkovaní, preto sa už neodporúča ako prvá línia liečby depresie, rovnako ako ostatné tricyklické antidepresíva. Alternatívne látky, SSRI a SNRI, sú pri predávkovaní bezpečnejšie, hoci nie sú účinnejšie ako TCA.

Amitriptylín pôsobí predovšetkým ako inhibítor spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu so silným účinkom na sérotonínový transportér a miernym účinkom na noradrenalínový transportér. Má zanedbateľný vplyv na dopamínový transportér, a preto neovplyvňuje spätné vychytávanie dopamínu, pričom je naň takmer 1 000-krát slabší ako na sérotonín.

Amitriptylín navyše pôsobí ako antagonista 5-HT2A, 5-HT2C, 5-HT3, 5-HT6, 5-HT7, α1-adrenergných, H1, H2, H4 a mACh receptorov a agonista σ1 receptorov. Ukázalo sa tiež, že je relatívne slabým negatívnym alosterickým modulátorom NMDA receptorov na rovnakom väzobnom mieste ako fencyklidín. Amitriptylín inhibuje sodíkové kanály, vápnikové kanály typu L a napäťovo riadené draslíkové kanály Kv1.1, Kv7.2 a Kv7.3, a preto pôsobí aj ako blokátor sodíkových, vápnikových a draslíkových kanálov.

Nedávno sa preukázalo, že amitriptylín pôsobí ako agonista receptorov TrkA a TrkB. Podporuje heterodimerizáciu týchto proteínov v neprítomnosti NGF a má silnú neurotrofickú aktivitu in vivo aj in vitro na myších modeloch. Ide o tie isté receptory, ktoré aktivuje BDNF, endogénny neurotrofín so silnými antidepresívnymi účinkami, a preto táto vlastnosť môže významne prispieť k jeho terapeutickej účinnosti proti depresii. Amitriptylín pôsobí aj ako FIASMA (funkčný inhibítor kyslej sfingomyelinázy).

Amitriptylín pod obchodným názvom Elavil vyvinula spoločnosť Merck a 7. apríla 1961 ho schválil Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) na liečbu ťažkej depresie v Spojených štátoch.
V Indii uviedla spoločnosť Merck & Co na trh amitriptylín pod obchodným názvom Tryptomer, ktorý v súčasnosti patrí spoločnosti Merind, divízii spoločnosti Wockhardt.

Kategórie
Psychologický slovník

Delirium tremens

Delirium tremens (hovorovo DT, „hrôza“, „tras“ alebo „rumové záchvaty“; doslova „trasúce sa delírium“ alebo „trasúce sa šialenstvo“ v latinčine) je akútna epizóda delíria, ktorá je zvyčajne spôsobená abstinenčným stavom alebo abstinenciou, od alkoholu po zvyčajnom nadmernom pití alebo od benzodiazepínov alebo barbiturátov (a iných menších trankvilizátorov). Delirium tremens sa môže objaviť aj po rýchlom znížení množstva konzumovaného alkoholu u ťažkých pijanov alebo po rýchlom znížení príjmu benzodiazepínov alebo barbiturátov. Spôsobuje ho alkohol, vyskytuje sa len u jedincov s anamnézou sústavnej, dlhodobej konzumácie alkoholu. Výskyt v dôsledku abstinencie benzodiazepínov alebo barbiturátov si nevyžaduje tak dlhé obdobie sústavného užívania týchto liekov. Predchádzajúce užívanie trankvilizérov aj alkoholu môže príznaky znásobiť, a hoci je veľmi zriedkavé, je najnebezpečnejšie, najmä ak sa nelieči. Barbituráty sú všeobecne považované za mimoriadne nebezpečné, a to z dôvodu možnosti predávkovania a potenciálu závislosti vrátane extrémneho abstinenčného syndrómu, ktorý sa po vysadení zvyčajne vyznačuje delíriom tremens. Z tohto dôvodu sa barbituráty už zriedkavo používajú ambulantne, pričom sa nahrádzajú všeobecne akceptovanými menej nebezpečnými benzodiazepínmi, ktoré však stále spôsobujú podobný abstinenčný syndróm.

Päť percent prípadov akútneho odvykania od etanolu prechádza do delíria tremens. Na rozdiel od abstinenčného syndrómu spojeného so závislosťou od opiátov (všeobecne) môže byť delírium tremens (a abstinencia od alkoholu všeobecne) smrteľné. Úmrtnosť môže byť až 35 %, ak sa nelieči; ak sa lieči včas, úmrtnosť sa pohybuje od 5 do 15 %.

Hlavnými príznakmi sú zmätenosť, dezorientácia a agitovanosť. K ďalším častým príznakom patria intenzívne halucinácie, ako sú predstavy hmyzu, hadov alebo potkanov (alebo stereotypne ružových slonov). Tie môžu súvisieť s prostredím, napr. kresby na tapetách, ktoré by pacient vnímal ako obrovské pavúky, ktoré naňho útočia. Na rozdiel od halucinácií spojených so schizofréniou sú halucinácie pri delíriu tremens primárne zrakové, ale spojené s hmatovými halucináciami, ako sú pocity, že sa niečo plazí po subjekte – jav známy ako formikácia. Delirium tremens môže byť niekedy spojené so silným, nekontrolovateľným trasom končatín a sekundárnymi príznakmi, ako sú úzkosť, záchvaty paniky a paranoja.

Delirium tremens (DT) by sa malo odlišovať od alkoholickej halucinózy, ktorá sa vyskytuje približne u 20 % hospitalizovaných alkoholikov a nemá významnú mortalitu. Naopak, DT sa vyskytuje u 5 – 10 % ľudí závislých od alkoholu a prináša až 5 % úmrtnosť pri liečbe a až 35 % úmrtnosť bez liečby. DT je charakterizovaný prítomnosťou zmenených zmyslov, t. j. úplnou halucináciou bez rozpoznania reálneho sveta. DT má extrémnu autonómnu hyperaktivitu (vysoký pulz, krvný tlak a rýchlosť dýchania) a 35 – 60 % pacientov má horúčku. U niektorých jedincov sa vyskytujú aj záchvaty.

Delirium tremens sa môže vyskytnúť po období intenzívneho pitia alkoholu, najmä ak človek nemá dostatok jedla.
Môže ho vyvolať aj poranenie hlavy, infekcia alebo choroba u ľudí, ktorí v minulosti nadmerne užívali alkohol.

Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí, ktorí majú v anamnéze abstinenciu od alkoholu, najmä u tých, ktorí pijú ekvivalent 7 – 8 pint piva (alebo 1 pintu „tvrdého“ alkoholu) každý deň počas niekoľkých mesiacov. Delirium tremens tiež bežne postihuje osoby s anamnézou zvyčajného užívania alkoholu alebo alkoholizmu, ktorý trvá viac ako 10 rokov.

Presná farmakológia etanolu nie je úplne objasnená: predpokladá sa však, že delírium tremens je spôsobené účinkom alkoholu na komplex benzodiazepín-GABAA-chloridových receptorov pre inhibičný neurotransmiter GABA. Neustála konzumácia alkoholických nápojov (a následná chronická sedácia) spôsobuje v mozgu protiregulačnú reakciu v snahe znovu dosiahnuť homeostázu.

To spôsobuje zníženie regulácie týchto receptorov, ako aj zvýšenie produkcie excitačných neurotransmiterov, ako sú noradrenalín, dopamín, adrenalín a serotonín – všetky tieto látky zvyšujú toleranciu pijana na alkohol a môžu zosilniť tonicko-klonické záchvaty. Keď sa už alkohol nekonzumuje, tieto znížené komplexy GABAA receptorov sú natoľko necitlivé na GABA, že typické množstvo produkovanej GABA má malý účinok; v kombinácii so skutočnosťou, že GABA normálne inhibuje tvorbu akčných potenciálov, nie je toľko receptorov, na ktoré by sa GABA mohla viazať – čo znamená, že aktivácia sympatika je bez odporu. Tento jav sa nazýva aj „adrenergná búrka“. Účinky tejto „adrenergnej búrky“ môžu zahŕňať (okrem iného) tachykardiu, hypertenziu, hypertermiu, hyperreflexiu, diaforézu, srdcový infarkt, srdcovú arytmiu, mŕtvicu, úzkosť, záchvaty paniky, paranoju a agitovanosť.

To všetko sa zhoršuje zvýšenou reguláciou excitačných neurotransmiterov, takže nielenže nadmerná aktivita sympatického nervového systému nie je potláčaná GABA, ale je tu aj viac serotonínu, norepinefrínu, dopamínu, epinefrínu a najmä glutamátu. Vzrušivé NMDA receptory sú tiež upregulované, čo prispieva k delíriu a neurotoxicite (excitotoxicitou) abstinencie. Priame meranie centrálneho noradrenalínu a jeho metabolitov je v priamom vzťahu k závažnosti abstinenčného syndrómu.

Je možné, že svoju úlohu zohrávajú aj psychologické (t. j. nefyzické) faktory, najmä infekcie, podvýživa alebo iné základné zdravotné poruchy – často súvisiace s alkoholizmom.

Farmakoterapia je symptomatická a podporná. Pacient sa zvyčajne udržiava v sedatívnom stave pomocou benzodiazepínov, ako je diazepam (Valium), lorazepam (Ativan) alebo oxazepam (Serax), a v extrémnych prípadoch pomocou antipsychotík v nízkych dávkach, ako je haloperidol, kým príznaky neustúpia. Akamprosát sa často používa na rozšírenie liečby a potom sa pokračuje v dlhodobom užívaní, aby sa znížilo riziko relapsu. Ak je prítomný status epilepticus, záchvaty sa liečia zodpovedajúcim spôsobom.
Nápomocná môže byť aj kontrola podnetov z prostredia, napríklad dobre osvetlené, ale pokojné prostredie, aby sa minimalizovali nesprávne vizuálne interpretácie, ako sú vyššie uvedené zrakové halucinácie.

Demencia (Alzheimerova choroba, multiinfarktová demencia, Pickova choroba, Creutzfeldtova-Jakobova choroba, Huntingtonova choroba, Parkinsonova choroba, komplex demencie AIDS, frontotemporálna demencia) – Delírium – Postkonfúzny syndróm

alkohol (opilosť, závislosť od alkoholu, delírium tremens, Korsakovov syndróm, zneužívanie alkoholu) – opiáty (závislosť od opiátov) – sedatíva/hypnotiká (abstinencia od benzodiazepínov) – kokaín (závislosť od kokaínu) – všeobecne (intoxikácia, zneužívanie drog, fyzická závislosť, abstinencia)

Schizofrénia (dezorganizovaná schizofrénia) – Schizotypová porucha osobnosti – Porucha s bludmi – Folie à deux – Schizoafektívna porucha

Mánia – Bipolárna porucha – Klinická depresia – Cyklotýmia – Dystýmia

Úzkostná porucha (agorafóbia, panická porucha, panický atak, generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkosť) – OCD – akútna stresová reakcia – posttraumatická stresová porucha – porucha prispôsobenia – konverzná porucha (Ganserov syndróm) – somatoformná porucha (somatizačná porucha, telesná dysmorfická porucha, hypochondria, nozofóbia, Da Costov syndróm, psychalgia) – neurasténia

poruchy príjmu potravy (mentálna anorexia, mentálna bulímia) – poruchy spánku (dyssomnia, insomnia, hypersomnia, parasomnia, nočný teror, nočné mory) – sexuálne dysfunkcie (erektilná dysfunkcia, predčasná ejakulácia, vaginizmus, dyspareunia, hypersexualita) – popôrodná depresia

Porucha osobnosti – Pasívne agresívne správanie – Kleptománia – Trichotillománia – Voyerizmus – Faktická porucha – Münchhausenov syndróm – Ego-dystonická sexuálna orientácia

Špecifické: reč a jazyk (expresívna porucha reči, afázia, expresívna afázia, receptívna afázia, Landau-Kleffnerov syndróm, šušlanie) – Školské zručnosti (dyslexia, dysgrafia, Gerstmannov syndróm) – Motorické funkcie (vývojová dyspraxia)Pervazívne: Autizmus – Rettov syndróm – Aspergerov syndróm

ADHD – porucha správania – opozičná vzdorovitá porucha – separačná úzkostná porucha – selektívny mutizmus – reaktívna porucha pripútanosti – tiková porucha – Tourettov syndróm – reč (koktavosť – zahltenosť)