Články týkajúce sa zneužívania
Šikanovanie poškodzuje pohodu a rozvoj žiakov.
Šikanovanie v škole je druh šikanovania, ku ktorému dochádza v súvislosti so vzdelávaním. Šikanovanie môže byť fyzické, verbálne alebo emocionálne.
V školách sa šikanovanie vyskytuje vo všetkých oblastiach. Môže sa vyskytovať takmer v ktorejkoľvek časti školskej budovy alebo v jej okolí, hoci častejšie sa vyskytuje na telesnej výchove, na prestávkach, na chodbách, na toaletách, v školských autobusoch a pri čakaní na autobus, na hodinách, ktoré si vyžadujú skupinovú prácu, a/alebo pri mimoškolských aktivitách.[potrebná citácia] Šikanovanie v škole niekedy spočíva v tom, že skupina študentov využíva alebo izoluje jedného konkrétneho študenta a získava si lojalitu okolostojacich, ktorí sa v niektorých prípadoch chcú vyhnúť tomu, aby sa stali ďalšou obeťou. Títo šikanujúci sa vysmievajú a dráždia svoj cieľ predtým, ako ho fyzicky šikanujú. Terčom šikanovania v škole sú často žiaci, ktorých ich rovesníci na začiatku považujú za zvláštnych alebo odlišných, čo im sťažuje situáciu.
Jeden študent alebo skupina študentov môže šikanovať iného študenta alebo skupinu študentov. Okoloidúci sa môžu zúčastňovať alebo pozorovať, niekedy zo strachu, že sa stanú ďalšou obeťou. Niektoré výskumy však naznačujú, že značná časť „normálnych“ školákov nemusí násilie v škole (viktimizáciu žiakov) hodnotiť tak negatívne alebo ako neprijateľné, ako to vo všeobecnosti robia dospelí, a dokonca z neho môžu mať radosť, a preto nemusia vidieť dôvod, prečo mu brániť, ak im na určitej úrovni prináša radosť.
Šikanovania sa môžu dopúšťať aj učitelia a samotný školský systém: V systéme existuje prirodzený rozdiel v moci, ktorý môže ľahko predurčovať k nenápadnému alebo skrytému zneužívaniu (vzťahová agresia alebo pasívna agresia), ponižovaniu alebo vylučovaniu – dokonca aj pri zachovaní otvorených záväzkov voči politike proti šikanovaniu.
Programy proti šikanovaniu sú navrhnuté tak, aby učili študentov spolupracovať, ako aj školili rovesníckych moderátorov v technikách intervencie a riešenia sporov ako formy vzájomnej podpory [potrebná citácia].
Ženský tyran, stvárnený v nemom filme Rebecca of Sunnybrook Farm z roku 1917.
Kyberšikanovanie je akékoľvek šikanovanie prostredníctvom technológií. Táto forma šikanovania môže ľahko zostať neodhalená z dôvodu nedostatočného dohľadu rodičov/autority. Keďže sa šikanujúci môžu vydávať za niekoho iného, je to najanonymnejšia forma šikanovania. Kyberšikanovanie zahŕňa okrem iného zneužívanie pomocou e-mailu, blogu, okamžitých správ, textových správ, webových stránok, sociálnych sietí atď.
Sexuálne šikanovanie je „akékoľvek šikanujúce správanie, či už fyzické alebo nefyzické, ktoré je založené na sexualite alebo pohlaví osoby. Ide o situáciu, keď chlapci alebo dievčatá používajú sexualitu alebo pohlavie ako zbraň voči iným chlapcom alebo dievčatám – hoci častejšie je namierené proti dievčatám. Môže sa uskutočňovať do tváre, za chrbtom alebo prostredníctvom technológií.“
V rámci výskumu sexuálneho šikanovania na školách si program BBC Panorama objednal
dotazník zameraný na mladých ľudí vo veku 11 – 19 rokov v školách a mládežníckych kluboch v piatich regiónoch Anglicka. Z prieskumu vyplynulo, že z 273 mladých ľudí, ktorí odpovedali na dotazník, bolo 28 donútených k sexuálnemu násiliu a 31 bolo svedkom toho, že sa to stalo niekomu inému. Z 273 respondentov 40 zažilo nechcené dotyky. Z údajov vlády Spojeného kráľovstva vyplýva, že v školskom roku 2007/8 bolo v Anglicku 3 450 prípadov vylúčenia na dobu určitú a 120 prípadov vylúčenia zo školy z dôvodu sexuálneho zneužívania. Patria sem incidenty ako ošahávanie a používanie sexuálne urážlivých výrazov. Od apríla 2008 do marca 2009 poskytla ChildLine poradenstvo celkovo 156 729 deťom. Z nich 26 134 detí hovorilo o šikanovaní ako o hlavnom probléme a 300 z nich hovorilo konkrétne o sexuálnom šikanovaní.
Niektorí ľudia, vrátane britskej charitatívnej organizácie Beatbullying, tvrdia, že deti sú šikanované, aby poskytovali „sexuálne služby“ výmenou za ochranu, pretože kultúra gangov preniká do škôl v mestách. Iné skupiny bojujúce proti šikanovaniu a učiteľské odbory vrátane Národnej únie učiteľov vyzvali charitatívnu organizáciu, aby o tom poskytla dôkazy, pretože nemajú žiadne dôkazy o tom, že sa takéto správanie v školách deje.
Doktorka Melinda Gentryová, výkonná riaditeľka neziskovej organizácie v Atlante, vytvorila pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberala problémom šikanovania v súvislosti so sexuálnou orientáciou. „Po práci v atlantských verejných školách v Atlante v štáte Georgia som zažila šikanovanie na vlastnej koži. Kvôli mojej sexuálnej orientácii sa moji spolupracovníci zhromaždili, aby ma degradovali, aby som ich nemala na starosti. Povedali mi, že ma v škole nechcú a nie som vítaný. Bola som prijatá, aby som posilňovala deti, a ako rezort som bola demoralizovaná. V komunite som nemala žiadnu podporu. Ľudí treba zastupovať, som zástankyňou ľudských práv LGBT osôb v komunite. Títo jednotlivci platia dane, vychovávajú výrečných občanov a milujú a rešpektujú ostatných; zaslúžia si receprocitu. Z vlastnej skúsenosti viem, že na základných a stredných školách dochádza k šikanovaniu. Ľudia na vedúcich pozíciách nie vždy rešpektujú rozmanitosť. Organizácia House of Pink Inc. sa snaží vytvoriť stratégie na boj proti šikanovaniu na školách. Je neprijateľné, aby boli dospelí a/alebo deti v školách šikanovaní na základe ich sexuality. Školy potrebujú jednotný systém, ktorý strategicky rieši problémy, ako je šikanovanie a násilie. „Tieto problémy sa často minimalizujú, ale majú veľmi dlhodobý vplyv na jednotlivcov, ktorých sa týkajú. Obete šikanovania sa v budúcnosti stávajú obeťami domáceho násilia. Šikanovanie je predzvesťou ďalších skutkov občianskoprávneho a trestného porušovania. Štúdie o počte detí a dospelých, ktorí sa stanú samovrahmi alebo zavraždenými pri trestných činoch z nenávisti, sú smiešne vysoké a treba s tým hneď niečo urobiť,“ doktorka Melinda Gentryová.
V Spojenom kráľovstve Komisia pre rovnosť a ľudské práva v roku 2010 uviedla, že „homofóbne šikanovanie je na britských stredných školách veľmi rozšírené. Takmer polovica všetkých učiteľov stredných škôl v Anglicku priznáva, že takéto šikanovanie je bežné, a len 1 zo 6 si myslí, že ich škola je veľmi aktívna v presadzovaní rešpektu voči LGBT študentom.“
Podľa Tary Kutherovej, docentky psychológie na Western Connecticut State University, „…je šikanovanie na strednej škole oveľa sofistikovanejšie a rafinovanejšie. Je viac vzťahové. Pre tínedžerov je ťažšie zistiť, kedy zasiahnuť, zatiaľ čo u mladších detí je šikanovanie fyzickejšie, a teda jasnejšie“.
Šikanovanie je vo väčšine škôl bežným javom. Podľa Americkej psychologickej asociácie približne „40 % až 80 % detí v školskom veku sa niekedy počas svojej školskej kariéry stretne so šikanovaním“. Bez ohľadu na stupeň, sociálno-ekonomické prostredie, pohlavie, náboženstvo alebo sexuálnu orientáciu sa šikanovanie môže stať každému. Rôzne štúdie však poukazujú na to, že žiaci z nižšieho sociálno-ekonomického prostredia sú šikanovaní viac ako žiaci z vyššieho sociálno-ekonomického prostredia.
Väčšina detí sa niekedy počas svojej akademickej kariéry stretne so šikanovaním. Nasleduje zoznam štatistík, ktoré ilustrujú závažnosť šikanovania v triedach:
Vzhľadom na nízky počet žiakov, ktorí skutočne nahlásia prípady šikanovania, musia mať učitelia určitú úroveň informovanosti, ktorá zabráni prípadným problémom. Toto povedomie sa začína pochopením šikanovania.
Krátkodobé a dlhodobé účinky
Dombeck hovorí, že ako štyridsaťročný muž stále pociťuje následky šikanovania, ktorému bol vystavený ako desaťročný. Každý deň sa bál cestovať autobusom zo školy domov, pretože ho šikanovali staršie deti v autobuse. Dombeck definuje niektoré bežné krátkodobé a dlhodobé účinky šikanovania. Patria medzi ne okrem iného:
Šikanovanie na školách je hlavnou príčinou streľby na školách. Motiváciou 71 % útočníkov bolo šikanovanie a vysmievanie. Školskí strelci, ktorí zomreli alebo spáchali samovraždu, po sebe zanechali dôkazy o tom, že boli šikanovaní, vrátane Erica Harrisa a Dylana Klebolda, Nathana Ferrisa, Edmara Aparecida Freitasa, Seung-Hui Cho, Wellingtona Menezesa Oliveiru a Jeffa Weiseho.
Komplexná dynamika kultúry šikanovania v škole
Stratégie na zníženie šikanovania v škole
Šikanovanie sa prejavuje v rôznych formách a neobmedzuje sa len na jedno pohlavie. Medzi formy patrí slovné, fyzické, priame, sexuálne obťažovanie a vzťahové šikanovanie. Šikanovanie sa týka širokého spektra vekových skupín, ale obzvlášť výrazné je vo veku od 9 do 18 rokov. Chlapci majú tendenciu šikanovať viac ako dievčatá, najmä vo forme fyzického šikanovania. Dievčatá sú však rovnako vinné. Zvyčajne majú tendenciu šikanovať vo verbálnej forme.
Pochopenie semiotiky šikanovania v školskom veku môže zvýšiť šance na zastavenie problému skôr, ako obete podniknú drastické kroky, ako je napríklad samovražda. Šikanovanie, cieľ a pozorovateľ sú označenia, ktoré boli vytvorené s cieľom pomôcť opísať a pochopiť úlohy jednotlivcov zapojených do tohto bludného kruhu. Barbara Coloroso, odborníčka v oblasti prevencie šikanovania, vysvetľuje, že tieto nálepky slúžia skôr ako opis správania dieťaťa než ako trvalé označenie dieťaťa.
Šikanovanie sa zvyčajne spája s nerovnováhou moci. Šikanujúci má vnímanú autoritu nad druhým kvôli faktorom, ako je veľkosť, pohlavie alebo vek. Šikanujúcich nie je možné identifikovať na základe ich vzhľadu alebo skupinovej identifikácie; skôr sa musíme zamerať na to, ako sa správajú. Definícia šikanovania stručne opisuje konanie, ktoré prejavuje jednotlivec, ktorý hrá úlohu šikanujúceho. Chlapci nachádzajú motiváciu na šikanovanie vo faktoroch, ako je nezapadanie, fyzická slabosť, krátkozrakosť, kto boli ich kamaráti a oblečenie, ktoré nosili. Na druhej strane u dievčat vyplývajú z faktorov, ako je nezapadanie, vzhľad tváre, emócie, nadváha a akademický status. U oboch pohlaví sa terčom šikanovania môže stať aj nejaká porucha reči (napríklad koktanie).
Osoby, ktoré sa rozhodnú byť tyranom, sa s touto vlastnosťou zvyčajne nerodia. Je to dôsledok zaobchádzania, ktorého sa im dostáva od autorít vrátane rodičov. Tyrani často pochádzajú z rodín, ktoré používajú fyzické formy trestania. To do istej miery obracia karty proti tyranovi a robí z neho obeť. Nanešťastie to vedie k stratégii šikanuj alebo buď šikanovaný.
Šikanovanie má rôzne podoby a veľkosti. Šikanujú dievčatá aj chlapci. Dievčatá sú spoločenskí tyrani, ktorí šíria klebety, rozbíjajú priateľstvá atď. Chlapci sú viac fyzickí tyrani, bijú, udierajú a fackujú. Šikanujúci sa zvyčajne nadmerne zaujímajú o svoj vzhľad a postavenie v rebríčku obľúbenosti. Majú snahu byť dominantní alebo mať nad ostatnými kontrolu. Šikanujúci sú zvyčajne ľahko vystavení tlaku svojich rovesníkov a cítia potrebu zapôsobiť na nich. Existuje niekoľko rôznych typov tyranov: sebavedomý, spoločenský, plne obrnený, hyperaktívny, šikanovaný tyran, banda tyranov a gang tyranov. Sebavedomý tyran má o sebe veľmi vysokú mienku a má pocit nadradenosti nad ostatnými žiakmi. Sociálny tyran používa klebety, ohováranie a slovné posmešky na urážanie ostatných. Sociálny šikanista je zvyčajne žena, ktorá má nízke sebavedomie, a preto sa snaží ostatných znižovať. Plne obrnený tyran prejavuje len veľmi málo emócií a často šikanuje, keď ho nikto nevidí alebo nezastaví. Hyperaktívny tyran má zvyčajne problémy s učením a sociálnymi zručnosťami. Tento žiak často niekoho šikanuje a potom zvalí vinu na niekoho iného. Šikanujúci žiak je zvyčajne niekto, kto bol v minulosti šikanovaný alebo ho šikanuje starší súrodenec. Partia šikanujúcich je skupina kamarátov, ktorá sa spolčuje s ostatnými. Banda šikanujúcich je skupina žiakov, ktorí nie sú skutočnými priateľmi, ale spája ich túžba po moci. Vytlačiť Žiaci sa stávajú šikanujúcimi z mnohých dôvodov, napríklad chcú zapôsobiť na svojich rovesníkov, sami boli kedysi šikanovaní a teraz sa cítia veľkí, keď šikanujú iných, a niektorí to dokonca robia ako odplatu za to, že ich v škole potrestali.
Overenie znakov, ktoré označujú vlastnosti šikanovania, je o niečo ťažšie, ako sa očakávalo. Zvyčajne sú vnímané ako hlasné a asertívne a v určitých situáciách môžu byť dokonca nepriateľské. Šikanujúci zvyčajne nie sú najväčším dieťaťom v triede, ale môžu byť súčasťou skupiny populárnych alebo cool detí. Šikanujúci, ktorí sú súčasťou populárnej skupiny, nemusia pochádzať z domovov s intenzívnou disciplínou, skôr získajú prijatie od rovesníckej skupiny šikanovaním obete.
Obete šikanovania sú zvyčajne fyzicky menšie, citlivejšie, nešťastné, opatrné, úzkostlivé, tiché a uzavreté. Často sa opisujú ako pasívne alebo submisívne. Vlastnosť týchto vlastností robí týchto jedincov zraniteľnými voči viktimizácii. Nanešťastie, tyrani vedia, že títo žiaci sa nebudú mstiť, čo z nich robí ľahký cieľ.
Pri práci s rôznymi typmi šikanovania je užitočný všeobecný sémantický termín nazývaný indexovanie. Indexovanie je spôsob kategorizácie znakov. Pedagógom a rodičom to umožňuje pomôcť pri rozpoznávaní toho, ako sa šikanujúce správanie líši. Pochopenie a rozpoznanie rôznych odrôd správania pomáha umožniť flexibilitu v reakciách na tieto odrody.
Zaujímavým výsledkom predchádzajúceho výskumu je, že väčšina detí má postoje proti šikanovaniu. Existuje však malé množstvo detí, ktoré obdivujú tých, ktorí šikanujú, a prejavujú málo empatie voči tým, ktorí sú šikanovaní.
Niektoré štáty USA zaviedli zákony na riešenie šikanovania v školách. „“ Zákon zakazuje šikanovanie žiakov na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity „“ Zákon zakazuje šikanovanie žiakov na základe sexuálnej orientácie „“ Školský predpis alebo etický kódex pre učiteľov, ktorý sa zaoberá šikanovaním žiakov na základe sexuálnej orientácie „“ Zákon zakazuje šikanovanie v škole, ale neuvádza žiadne kategórie ochrany „“ Žiadny celoštátny zákon, ktorý by výslovne zakazoval šikanovanie v školách
Americké obete a ich rodiny majú k dispozícii právne prostriedky, napríklad žalobu na školu alebo učiteľa za nedostatočný dohľad, za rasovú alebo rodovú diskrimináciu alebo za iné porušenie občianskych práv. Študenti špeciálnych škôl, ktorí sa stali obeťami, môžu žalovať školu alebo školskú radu na základe zákona ADA alebo článku 504. Okrem toho obete niektorých prípadov streľby na školách zažalovali rodiny strelcov aj školy.
Phoebe Prince 24. novembra 1994 – 14. januára 2010 sa presťahovala z Írska do Spojených štátov. Navštevovala strednú školu South Hadley High School v Massachusetts, kde sa stala obeťou šikanovania. Po tom, čo istý čas trpela šikanou, spáchala samovraždu obesením. To viedlo k trestnému konaniu. V máji 2011 sa obžalovaní priznali k menším obvineniam a dostali podmienečný trest a verejnoprospešné práce. Je pochovaná v Írsku.
Články týkajúce sa zneužívania
Články týkajúce sa zneužívania
Abstraktné pojmy
Hlásenie zneužívania /Antisociálne správanie
Nátlak / Krutosť
Zneužitie moci
Prenasledovanie / Rituálne zneužívanie / Násilie
Fyzické zneužívanie
Mučenie/zneužívanie detí
Tvrdé telesné tresty
Domáce násilie
Psychické zneužívanie
Zanedbávanie detí
Ponižovanie / zastrašovanie
Mobbing / šikanovanie
Nenávistné prejavy / Manipulácia
Stalking / vzťahová agresia
Odcudzenie rodičov
Psychologické mučenie
Kontrola mysle / vyhýbanie sa
Popoluškin efekt / nátlakové presviedčanie
Slovné zneužívanie
Sexuálne zneužívanie
Incest / Sexuálne zneužívanie detí
Znásilnenie / Sexuálne obťažovanie
Týrané ženy/zneužívanie detí
Zneužívanie starších ľudí / Násilie v rodine
Týranie väzňov / Týranie zvierat
Zneužívanie partnerov / Zneužívanie pacientov
Zneužívanie manželov/šikanovanie na pracovisku