X-viazaná vrodená stacionárna nočná slepota (CSNB) je forma nyktalopie a je to zriedkavá X-viazaná neprogresívna porucha sietnice. Má dve formy, úplnú, známu aj ako typ 1 (CSNB1), a neúplnú, známu aj ako typ 2 (CSNB2), v závislosti od závažnosti. Pri úplnej forme (CSNB1) nie je merateľná odpoveď tyčinkových buniek na svetlo, zatiaľ čo pri neúplnej forme je táto odpoveď merateľná. Pacienti s touto poruchou majú ťažkosti s adaptáciou na situácie so slabým osvetlením v dôsledku poruchy prenosu fotoreceptorov. Títo pacienti majú tiež často zníženú zrakovú ostrosť, krátkozrakosť, nystagmus a strabizmus. CSNB1 je spôsobená mutáciami v géne NYX, ktorý kóduje proteín podieľajúci sa na tvorbe sietnicových synáps alebo synaptickom prenose. CSNB2 je spôsobená mutáciami v géne CACNA1F, ktorý kóduje napäťovo riadený vápnikový kanál CaV1.4.
Na X-viazané formy vrodenej stacionárnej nočnej slepoty (CSNB) možno od autozomálnych foriem odlíšiť podľa prítomnosti krátkozrakosti, ktorá u autozomálnych foriem zvyčajne chýba. Pacienti s CSNB majú často zhoršené nočné videnie, krátkozrakosť, zníženú zrakovú ostrosť, strabizmus a nystagmus. Jedinci s kompletnou formou CSNB (CSNB1) majú vysoko narušenú citlivosť tyčiniek (znížená ~ 300x), ako aj dysfunkciu čapíkov. U pacientov s neúplnou formou sa môže vyskytovať buď krátkozrakosť, alebo ďalekozrakosť.
Pôvodne sa predpokladalo, že CSNB je spôsobená poruchou neurotransmisie z tyčiniek do bipolárnych buniek v sietnici. Vyplýva to z meraní elektroretinogramu (ERG) u pacientov s CSNB, ktoré ukazujú drastické zníženie veľkosti skotopickej b-vlny v porovnaní s a-vlnou pri CSNB2 alebo úplnú stratu oboch pri CSNB1. Predpokladá sa, že vlna a predstavuje odpoveď tyčiniek na zrakový vstup a u pacientov s CSNB2 zostáva zväčša nezmenená. Predpokladá sa však, že vlna b je výsledkom elektrickej aktivity bipolárnych buniek a je znížená alebo neexistuje u CSNB1 aj 2. Pacienti s CSNB1 vykazujú aj mierne zmenenú aktivitu čapíkov. Ďalšie štúdie ukázali, že defekty zistené u pacientov s CSNB sa lepšie vysvetľujú všeobecnejšími defektmi v dráhe ON signalizácie tyčiniek aj čapíkov.
Úplná forma vrodenej stacionárnej nočnej slepoty viazanej na chromozóm X, známa aj ako nyktalopia, je spôsobená mutáciami v géne NYX (nyktalopín na chromozóme X), ktorý kóduje malý proteín rodiny LRR (leucine-rich repeat) s neznámou funkciou. Tento proteín pozostáva z N-koncového signálneho peptidu a 11 LRR (LRR1-11) obklopených LRR bohatými na cysteín (LRRNT a LRRCT). Na C-konci proteínu sa nachádza predpokladané kotvové miesto GPI. Hoci funkcia NYX ešte nie je úplne objasnená, predpokladá sa, že sa nachádza extracelulárne. Prirodzene sa vyskytujúca delécia 85 báz v NYX u niektorých myší vedie k fenotypu „nob“ (bez vlny b), ktorý je veľmi podobný fenotypu pozorovanému u pacientov s CSNB1. NYX sa exprimuje predovšetkým v tyčinkových a čapíkových bunkách sietnice. V súčasnosti je známych takmer 40 mutácií v NYX súvisiacich s CSNB1, tabuľka 1., ktoré sa nachádzajú v celom proteíne. Keďže funkcia proteínu nyktalopínu nie je známa, tieto mutácie neboli ďalej charakterizované. Predpokladá sa však, že mnohé z nich vedú k skráteným proteínom, ktoré sú pravdepodobne nefunkčné.
Obrázok 1. Schematická štruktúra CaV1.4 s označenými doménami a podjednotkami.
Neúplná forma vrodenej stacionárnej nočnej slepoty viazanej na chromozóm X (CSNB2) je spôsobená mutáciami v géne CACNA1F, ktorý kóduje napäťovo riadený vápnikový kanál CaV1.4, ktorý sa vo veľkej miere vyskytuje v sietnici. Jednou z dôležitých vlastností tohto kanála je, že sa inaktivuje extrémne nízkou rýchlosťou. To mu umožňuje vytvárať trvalý vstup Ca2+ pri depolarizácii. Keďže fotoreceptory sa depolarizujú v neprítomnosti svetla, kanály CaV1.4 fungujú tak, že zabezpečujú trvalé uvoľňovanie neurotransmiterov pri depolarizácii. To sa preukázalo u myší s mutáciou CACNA1F, ktoré majú výrazne znížené vápnikové signály vo fotoreceptoroch. V súčasnosti existuje 55 mutácií CACNA1F, ktoré sa nachádzajú v celom kanáli, tabuľka 2 a obrázok 1. Hoci väčšina týchto mutácií vedie k skráteným a pravdepodobne nefunkčným kanálom, očakáva sa, že zabraňujú schopnosti svetla hyperpolarizovať fotoreceptory. Zo štyroch mutácií so známymi funkčnými dôsledkami vznikajú kanály, ktoré sú buď úplne nefunkčné, a dve, ktorých výsledkom sú kanály, ktoré sa otvárajú pri oveľa hyperpolarizovanejších potenciáloch ako divoký typ. Výsledkom sú fotoreceptory, ktoré pokračujú v uvoľňovaní neurotransmitera aj po hyperpolarizácii vyvolanej svetlom.
V súvislosti s vrodenou stacionárnou nočnou slepotou (CSNB) boli zistené len tri mutácie rodopsínu. Dve z týchto mutácií sa nachádzajú v druhej transmembránovej špirále rodopsínu na Gly-90 a Thr-94. Konkrétne ide o mutácie Gly90Asp a Thr94Ile, ktorá bola najnovšie zaznamenaná. Tretia mutácia je Ala292Glu a nachádza sa v siedmej transmembránovej špirále, v blízkosti miesta pripojenia sietnice na Lys-296. Mutácie spojené s CSNB ovplyvňujú aminokyselinové zvyšky v blízkosti väzby protonovanej Schiffovej bázy (PSB). Sú spojené so zmenami konformačnej stability a protonovaného stavu PSB dusíka.
CACNA1A (familiárna hemiplegická migréna 1, epizodická ataxia 2, spinocerebelárna ataxia typu 6) – CACNA1C (Timothyho syndróm, Brugada syndróm 3, syndróm dlhého QT 8) – CACNA1F (očný albinizmus 2, CSNB2A) – CACNA1S (hypokalemická periodická paralýza 1, tyreotoxická periodická paralýza 1) – CACNB2 (Brugada syndróm 4)
RYR1 (malígna hypertermia, centrálna choroba jadra) – RYR2 (CPVT1, ARVD2)
SCN1A (Familiárna hemiplegická migréna 3, GEFS+ 2, Febrilný záchvat 3A) – SCN1B (Brugadov syndróm 6, GEFS+ 1) – SCN4A (Hypokalemická periodická paralýza 2, Hyperkalemická periodická paralýza, Paramyotonia congenita, SCN4B (syndróm dlhého QT 10) – SCN5A (Brugadov syndróm 1, syndróm dlhého QT 3) – SCN9A (erytromelalgia, febrilný záchvat 3B, paroxyzmálna extrémna porucha bolesti, vrodená necitlivosť na bolesť)
SCNN1B/SCNN1G (Liddleov syndróm) – SCNN1A/SCNN1B/SCNN1G ( Pseudohypoaldosteronizmus 1AR)
KCNA1 (epizodická ataxia 1) – KCNA5 (familiárna fibrilácia predsiení 7) – KCNC3 (spinocerebelárna ataxia typ 13) – KCNE1 (syndróm Jervella a Lange-Nielsenovej, KCNE2 (syndróm dlhého QT 6) – KCNE3 (Brugadov syndróm 5) – KCNH2 (syndróm krátkeho QT) – KCNQ1 (Jervellov a Lange-Nielsenov syndróm, Romano-Wardov syndróm, syndróm krátkeho QT, syndróm dlhého QT 1, familiárna fibrilácia predsiení 3) – KCNQ2 (BFNS1}
KCNJ1 (Bartterov syndróm 2) – KCNJ2 (Andersenov-Tawilov syndróm, syndróm dlhého QT 7, syndróm krátkeho QT) – KCNJ11 (TNDM3) – KCNJ18 (tyreotoxická periodická paralýza 2)
CLCN1 (Thomsenova choroba, Myotonia congenita) – CLCN5 (Dentova choroba) – CLCN7 (Osteopetróza A2, B4 – BEST1 (Vitelliformná makulárna dystrofia) – CLCNKB (Bartterov syndróm 3)
TRPC6 (FSGS2) – TRPML1 (mukolipidóza typu IV)
GJA1 (okulodentodigitálna dysplázia, Hallermannov-Streiffov syndróm, syndróm hypoplastického ľavého srdca) – GJB1 (choroba Charcot-Marie-Tooth X1) – GJB2 (syndróm keratitída-ichtyóza-hluchota, Ichthyosis hystrix, Bart-Pumphreyov syndróm, Vohwinkelov syndróm) – GJB3/GJB4 (Erytrokeratodermia variabilis, progresívna symetrická erytrokeratodermia) – GJB6 (Cloustonova hydrotická ektodermálna dysplázia)
AQP2 (nefrogénny diabetes insipidus 2)