Kategórie
Psychologický slovník

Adaptácia

Adaptácia
Genetický drift
Tok génov
Mutácia
Selekcia
Špeciácia

Dôkazy
História
Moderná syntéza
Sociálny účinok

Ekologická genetika
Evolučný vývoj
Vývoj človeka
Molekulárna evolúcia
Fylogenetika
Populačná genetika

Biologická adaptácia je anatomická štruktúra, fyziologický proces alebo behaviorálna vlastnosť organizmu, ktorá sa vyvinula v priebehu krátkeho alebo dlhého časového obdobia v procese prírodného výberu tak, že zvyšuje očakávaný dlhodobý reprodukčný úspech organizmu. Pojem adaptácia sa niekedy používa aj ako synonymum pre prírodný výber, ale väčšina biológov od tohto používania odrádza. Organizmy, ktoré sú prispôsobené svojmu prostrediu, sú schopné:

Adaptácie umožňujú živým organizmom vyrovnať sa so stresom a tlakom prostredia. Jednou z bežných foriem fyzickej adaptácie je aklimatizácia. Aklimatizácia umožňuje organizmu prežiť v novom prostredí. Adaptácia môže byť štrukturálna alebo behaviorálna. Štrukturálne adaptácie sú špeciálne časti tela organizmu, ktoré mu pomáhajú prežiť v jeho prirodzenom prostredí (napr. farba kože, tvar, telesný kryt). Behaviorálne adaptácie sú špeciálne spôsoby správania určitého organizmu, ktoré mu umožňujú prežiť v jeho prirodzenom prostredí. Fyziologické adaptácie sú systémy prítomné v organizme, ktoré mu umožňujú vykonávať určité biochemické reakcie (napr. tvorba jedu, vylučovanie slizu, schopnosť udržiavať stálu telesnú teplotu).

Organizmy, ktoré nie sú vhodne prispôsobené svojmu prostrediu, sa buď musia z prostredia odsťahovať, alebo vyhynú. Pojem vymrieť v kontexte adaptácie jednoducho znamená, že miera úmrtnosti v rámci celého druhu (populácie, genofondu…) prevyšuje mieru pôrodnosti na dostatočne dlhé obdobie, aby druh zanikol; v dôsledku individuálnej fenotypovej plasticity budú jedinci viac alebo menej úspešní.

Je možné, že adaptácia je zle selektovaná, pričom výhoda, ktorú poskytuje, sa v priebehu generácií znižuje, až sa adaptácia stane prekážkou dlhodobého prežitia druhu. Tento jav sa nazýva maladaptácia a môže sa týkať ľudí aj zvierat v takých oblastiach, ako je biológia, psychológia (kde sa vzťahuje na správanie a iné naučené mechanizmy prežitia) a iné oblasti.

Medzi adaptáciou a aklimatizáciou je veľký rozdiel. Adaptácia prebieha v priebehu mnohých generácií; vo všeobecnosti je to pomalý proces spôsobený prírodným výberom. Aklimatizácia sa vo všeobecnosti uskutočňuje počas jedného života a vyrovnáva sa s problémami, ktoré sú menej ohrozujúce. Ak by sa napríklad človek presťahoval do vyššej nadmorskej výšky, dýchanie a fyzická námaha by sa stali problémom, ale po čase strávenom vo vysokohorských podmienkach sa môže aklimatizovať na tlak a fungovanie a zmenu už nevníma.

Teóriu adaptácie prvýkrát predložil Jean-Baptiste Lamarck. Jeho teória sa označuje aj ako dedičnosť získaných znakov.

Lamarckova teória bola istý čas považovaná za alternatívne vedecké vysvetlenie evolučných zmien, ktoré pozoroval Darwin v diele Pôvod druhov. Klasická analógia so žirafou ponúka najlepšie rozlíšenie medzi oboma.

Hoci ani jedna z týchto teórií nemohla vo svojej koncepcii poskytnúť úplný opis mechanizmu prenosu variability znakov (t. j. časticovej dedičnosti), mnohí hneď po zverejnení uznali Darwinovu teóriu za úplnejšiu a empiricky podloženejšiu. Moderná genetika odvtedy preukázala zásadnú nepravdepodobnosť Lamarckovho spôsobu dedenia vzhľadom na jednosmerný charakter transkripcie. Analogické procesy v modernej evolučnej teórii však nájdete v epigenetike a Baldwinovej evolúcii.