Tadoma je spôsob komunikácie používaný hluchoslepými ľuďmi, pri ktorom hluchoslepá osoba položí palec na pery hovoriaceho a prsty pozdĺž čeľuste. Stredné tri prsty často padajú pozdĺž tváre hovoriaceho, pričom malíček zachytáva vibrácie hrdla hovoriaceho. Niekedy sa to označuje ako „hmatové čítanie z pier“, pretože hluchoslepá osoba cíti pohyb pier, ako aj vibrácie hlasiviek, nadúvanie líc a teplý vzduch, ktorý vzniká pri nosových zvukoch, ako sú „N“ a „M“.
V niektorých prípadoch, najmä ak hovoriaci ovláda posunkovú reč, môže hluchoslepá osoba používať metódu Tadoma jednou rukou, pričom cíti tvár hovoriaceho, a zároveň môže hluchoslepá osoba druhou rukou cítiť, ako hovoriaci posunkuje tie isté slová. Týmto spôsobom sa tieto dve metódy navzájom posilňujú, čo dáva hluchoslepej osobe väčšiu šancu pochopiť, čo sa jej hovoriaci snaží oznámiť. Okrem toho môže metóda Tadoma poskytnúť hluchoslepej osobe bližšie spojenie s rečou, než by inak mohla mať. To im zasa môže pomôcť zachovať si rečové zručnosti, ktoré si osvojili pred ohluchnutím, a v špeciálnych prípadoch sa naučiť hovoriť úplne nové slová.
Metódu Tadoma vymyslela americká učiteľka Sophie Alcorn a vyvinula ju v Perkinsovej škole pre nevidiacich v Massachusetts. Je pomenovaná podľa prvých dvoch detí, ktoré ju učila: Winthrop „Tad“ Chapman a Oma Simpsonová. Dúfalo sa, že žiaci sa naučia hovoriť tak, že sa budú snažiť reprodukovať to, čo cítia na tvári a krku hovoriaceho, a zároveň sa budú dotýkať vlastnej tváre.
Je to metóda, ktorú je ťažké sa naučiť a používať, a v súčasnosti sa používa len zriedkavo. Avšak malý počet hluchoslepých ľudí úspešne používa Tadomu v každodennej komunikácii.