Mdloba alebo synkopa (IPA: /ˈsɪnkəpi/ alebo /ˈsɪŋkəpi/) je náhla (a spravidla chvíľková) strata vedomia alebo omdletie v dôsledku centrálnej ischemickej reakcie, pretože do mozgu sa nedostáva dostatok krvi a kyslíka. Prvými príznakmi, ktoré človek pociťuje pred mdlobou, sú závraty, zhoršenie videnia alebo zhasínanie, hučanie v ušiach a pocit horúčavy. O niekoľko okamihov neskôr sa zrak človeka zmení na čierny a padne na zem (alebo sa zosunie, ak sedí na stoličke). Ak sa osoba nedokáže z tejto polohy zosunúť do takmer vodorovnej polohy, hrozí jej smrť v dôsledku efektu suspenzie traumy.
Faktory, ktoré ovplyvňujú mdloby, sú príliš malý príjem potravy a tekutín, nízky krvný tlak, hypoglykémia, rastový impulz, fyzické cvičenie presahujúce energetickú rezervu organizmu a nedostatok spánku. Aj príliš rýchle vstávanie alebo pobyt v príliš horúcej miestnosti môže spôsobiť mdloby.
Odporúčaná liečba spočíva v tom, že osoba môže ležať na zemi s trochu vyvýšenými nohami. Keď závraty a chvíľková slepota pominú, môže osoba pociťovať poruchy videnia v podobe malých jasných bodov (fosfény). Tie tiež pominú v priebehu niekoľkých minút. Ak sa mdloby vyskytujú často alebo ak nemajú žiadne zjavné vysvetlenie, je dôležité navštíviť kvôli nim lekára.
Medzi závažnejšie príčiny mdloby patria srdcové príčiny, ako napríklad poruchy srdcového rytmu (arytmia), keď srdce bije príliš pomaly, príliš rýchlo alebo príliš nepravidelne na to, aby dokázalo prečerpávať dostatok krvi do mozgu. Niektoré arytmie môžu byť život ohrozujúce. Medzi ďalšie dôležité srdcovo-cievne stavy, ktoré sa môžu prejaviť synkopou, patrí syndróm podklenutej krádeže a aortálna stenóza.
Je vhodné uvažovať o troch typoch mdloby alebo synkopy. Obvyklý typ je benígny a je vazo-vagálny. Menej častá je čisto srdcová synkopa. Napokon existuje synkopa z vertebro-bazilárneho arteriálneho ochorenia. Epilepsia prejavujúca sa ako synkopa sa neberie do úvahy.
Vazovagálny typ sa môže posudzovať v dvoch formách:
Na útokoch sa podieľa viacero faktorov v pozadí. Zvyčajne ide o netušený relatívne nízky objem krvi, napríklad v dôsledku užívania diéty s nízkym obsahom soli pri absencii akejkoľvek tendencie k zadržiavaniu soli. Teplo spôsobuje vazodilatáciu a zhoršuje účinok relatívne nedostatočného objemu krvi. Tým sa vytvorí scéna, ale ďalšou fázou je adrenergná reakcia. Ak je v pozadí strach alebo úzkosť (napr. sociálne okolnosti) alebo akútny strach (napr. akútne ohrozenie, fóbia z ihiel), vazomotorické centrum si vyžaduje zvýšenú pumpovú činnosť srdca (reakcia útek alebo boj). Tá sa uvádza do pohybu prostredníctvom adrenergného (sympatikového) výdaja z mozgu, ale srdce nie je schopné splniť požiadavku z dôvodu nízkeho objemu krvi alebo zníženého návratu krvi do srdca (brušné napätie). Zvýšenú aktivitu svaloviny ľavej komory srdca však rozpozná vazomotorické centrum prostredníctvom aktivity vo vagových nervových vláknach, ktoré putujú zo srdca do mozgu. Za normálnych okolností by Vagová odpoveď túto aktivitu modulovala. Pri NMS však nasleduje abnormálna reakcia, ktorá spočíva v prehnanej sile spätného vagového toku, čo v skutočnosti spôsobuje menšie ďalšie periférne vazo-dilatácie a rozhodujúcim spôsobom spomaľuje srdce – až do bodu, keď dochádza k mdlobám. Inými slovami, adrenalínový účinok spôsobuje nadmernú kompenzáciu zo strany vágu. Je zaujímavé, že niektorí ľudia omdlievajú, keď ležia v zubárskom kresle po podaní adrenalínu v lokálnej anestézii, čo potvrdzuje toto vysvetlenie.
Test s nakloneným stolom zvyčajne vyvoláva záchvat.
Veľkú časť tejto cesty objavil Bezold (Viedeň) v 60. rokoch 19. storočia pri pokusoch na zvieratách. U zvierat môže predstavovať obranný mechanizmus pri konfrontácii s nebezpečenstvom („hra na opicu“). Tento reflex sa vyskytuje len u niektorých ľudí a môže byť podobný reflexu zvierat.
Popísaný mechanizmus naznačuje, že praktickým spôsobom, ako predchádzať záchvatom, by bolo proti intuícii zablokovať adrenergný signál pomocou beta-blokátora. Jednoduchším plánom je však vysvetliť mechanizmus, diskutovať o príčinách strachu a optimalizovať príjem soli aj vody.
K mdlobám môže dôjsť aj vtedy, ak tlak na krčnú tepnu na krku vyvolá vagový signál do vazo-motorického centra, čo reflexne spôsobí vagovú reakciu na spomalenie srdca.
Čistá srdcová arytmia je vážna záležitosť, ktorá sa môže prejaviť ako synkopa, ale je to neobvyklé. Závažné zúženie aortálnej chlopne vedúce k synkope je zahrnuté pre úplnosť.
Synkopa z vertebro-bazilárneho arteriálneho ochorenia
Ochorenie tepien v hornej časti miechy alebo dolnej časti mozgu spôsobuje synkopu, ak dôjde k zníženiu prívodu krvi, čo môže nastať pri predĺžení krku alebo po liekoch na zníženie krvného tlaku.
Ak pacient uvedie: „Mal som závrat, rozmazané videnie, svalovú slabosť, počas pádu som si narazil koleno, udrel som sa do hlavy a omdlel som,“ nejde o synkopu, ale o pre-synkopu alebo takmer synkopu.
Ak pacient uvedie: „Mal som závrat, cez oči mi prešli tiene, a keď som sa prebudil, ležal som na zemi,“ potom sa diagnostikuje ako synkopa.
Pacienti, ktorí prežili synkoptickú epizódu, si nepamätajú pád.
Synkopa v prostredí duševného zdravia
Synkopa v pracovnom prostredí
Australian and New Zealand Journal of Family Therapy Vol 6(3) Sep 1985, 145-150.