Svetské obrady plnoletosti, niekedy nazývané „občianske konfirmácie“, sú obrady organizované organizáciami, ktoré sú svetské, t. j. nie sú spojené so žiadnym náboženstvom. Ich cieľom je pripraviť dospievajúcich na život v dospelosti. Sekulárne obrady plnoletosti vznikli v 19. storočí, keď ľudia, ktorí nie sú nábožensky založení, chceli mať obrad prechodu porovnateľný s kresťanskou konfirmáciou. V súčasnosti sa nenáboženské obrady plnoletosti organizujú vo viacerých európskych krajinách.
Moderné nenáboženské obrady pri príležitosti dosiahnutia plnoletosti majú svoj pôvod v Nemecku, kde sa v 19. storočí začalo s Jugendweihe („zasvätenie mládeže“, dnes príležitostne známe ako Jugendfeier, „obrad mládeže“). Túto činnosť organizovali nezávislé voľnomyšlienkárske organizácie až do roku 1954, keď ju komunistická strana východného Nemecka zakázala v jej starej podobe a zmenila ju na podporu komunistickej ideológie. V NDR sa Jugendweihe stal s podporou štátu najpopulárnejšou formou obradu plnoletosti pre dospievajúcich, ktorý nahradil kresťanskú konfirmáciu. Po zjednotení Nemecka Jugendweihe-aktivita opäť získala nezávislosť od komunizmu, ale nenáboženský obrad prechodu sa stal tradíciou, a tak sa na ňom stále zúčastňuje približne 60 – 70 % mladých ľudí vo východných štátoch. Vek pre účasť na Jugendweihe je 13 – 14 rokov.
Pred slávnosťou sa mladí ľudia zúčastňujú na špeciálne pripravených podujatiach alebo na kurze, na ktorom sa venujú témam ako história a multikulturalita, kultúra a tvorivosť, občianske práva a povinnosti, príroda a technika, povolania a získanie zamestnania, ako aj životný štýl a medziľudské vzťahy. V súčasnosti existuje mnoho rôznych skupín, ktoré organizujú Jugendweihe, ale medzi najdôležitejšie patria Jugendweihe Deutschland e. V., der Humanistische Verband Deutschland („Humanistické združenie Nemecka“), der Freidenkerverband („Zväz voľnomyšlienkárov“) a die Arbeiterwohlfahrt („Robotnícka starostlivosť“).
Human-Etisk Forbund (Nórska humanistická asociácia) organizuje nenáboženské konfirmačné kurzy v Nórsku od roku 1951. V posledných desiatich rokoch došlo k rýchlemu nárastu popularity týchto kurzov. V roku 2006 sa pre humanistickú konfirmáciu alebo borgerlig konfirmáciu (občiansku konfirmáciu) rozhodlo viac ako 10 500 mladých ľudí, čo predstavuje približne 17 % vekovej skupiny. Kurz je možné absolvovať v roku svojich 15. narodenín. Nóri žijúci v zahraničí môžu kurz absolvovať ako korešpondenčný kurz prostredníctvom e-mailu.
Vo Fínsku plánovali nenáboženskí študenti nižších ročníkov stredných škôl tábor pre sekulárny obrad ako alternatívu ku kresťanskej konfirmácii a prvý tábor Prometheus-leiri (Prometheov tábor) zorganizovala v roku 1989 fínska koalícia učiteľov filozofie a životného postoja. V nasledujúcom roku bolo založené združenie Prometheus-leirin tuki ry (Združenie Prometheus Camp) na organizovanie týždenných letných táborov. Ideológia združenia vychádza z humanistického svetonázoru, ale je politicky a nábožensky neangažované. Jednou z hlavných zásad činnosti je tolerancia voči životným postojom iných ľudí.
Tábor je primárne určený mladým ľuďom, ktorí nepatria k žiadnemu náboženskému rádu, ale približne 20 % účastníkov tábora Prometheus je každoročne členmi nejakého náboženského spoločenstva, zvyčajne evanjelickej luteránskej cirkvi vo Fínsku, a zúčastňuje sa aj na kresťanskom konfirmačnom obrade. Obvyklý vek na účasť na tábore Prometheus je 14 – 15 rokov, ale existujú aj „tábory pre starších“ pre plnoletých mladých ľudí. V posledných rokoch sa ročný počet účastníkov pohybuje okolo 900, čo predstavuje približne 1,5 % vekovej skupiny.
Témy tábora Prometheus sú: rozdiely, predsudky a diskriminácia; drogy, alkohol a závislosť; spoločnosť a jej zmena; budúcnosť; svetonázory, ideológie a náboženstvá; osobné vzťahy a sexualita; životné prostredie. Tieto témy sa spracúvajú prostredníctvom otvorených diskusií, debát, skupinovej práce, malých divadelných hier alebo hrania hier. Každý tábor organizuje a vedie sedemčlenný tím: dvaja dospelí a päť mladých ľudí. Na záver tábora sa koná Prometheov ceremoniál, na ktorom účastníci predvádzajú kroniku o svojom týždni pre svojich priateľov a rodinu. Dostanú tiež Prometeov diplom, strieborný Prometeov medailón a korunu z listov, ktorú im viažu vedúci tábora. Víkendové pokračovacie tábory sa organizujú na jeseň. Každoročne sa organizuje jeden Prometheus-tábor v angličtine, dva vo švédčine a približne 65 vo fínčine.
Vo Fínsku existuje aj iný druh nenáboženského obradu dospievania: v Juurileiri („Tábore koreňov“) sa 15-18-roční účastníci počas týždňa oboznamujú so spôsobom života, svetonázorom, vierou a tradíciami starých Fínov prostredníctvom diskusií, remesiel, divadla a zručností potrebných pre život v primitívnych podmienkach. Tábory Root Camps sa organizujú raz ročne od roku 2004 a v roku 2007 bolo založené združenie Juurielo ry („Združenie Root Life“) na organizovanie táborov.
Na Islande borgaraleg ferming (občianske konfirmácie) organizuje humanistické združenie Siðmennt ako alternatívu ku kresťanskej konfirmácii pre 13-ročných. Pred občianskou konfirmáciou mladí ľudia absolvujú prípravný kurz o etike, osobných vzťahoch, ľudských právach, rovnosti, kritickom myslení, vzťahoch medzi pohlaviami, prevencii zneužívania návykových látok, skepticizme, ochrane životného prostredia, vychádzaní s rodičmi, dospievaní v konzumnej spoločnosti a o tom, čo znamená byť dospelým a niesť zodpovednosť za svoje názory a správanie. Kurz pozostáva z 12 týždenných skupinových stretnutí, z ktorých každé trvá 1,5 hodiny. Mladí ľudia žijúci mimo Reykjavíku môžu kurz absolvovať v sústredenej verzii počas dvoch víkendov. Učiteľmi kurzu sú zvyčajne filozofi. Na konci kurzu sa koná slávnostná promócia, na ktorej účastníci dostanú diplomy a niektorí z nich prednesú hudbu, poéziu a reči. S prejavmi vystupujú aj významní členovia islandskej spoločnosti. Od roku 2000 sa kurzu každoročne zúčastňuje približne 90 mladých ľudí.
Združenie Humanisterna (Humanisti) začalo vo Švédsku v 90. rokoch minulého storočia organizovať kurzy sekulárneho dospievania vo forme študijných krúžkov, ktoré však čoskoro nahradil týždenný tábor, kde sa témy preberajú prostredníctvom diskusií, hier, skupinových prác a iných aktivít. V posledných rokoch sa na táboroch Humanistisk konfirmation (Humanistická konfirmácia) každoročne zúčastňuje približne 100 účastníkov. Témy tábora sa týkajú životného postoja človeka, napríklad ľudských práv, rovnosti, rasizmu, rodových rolí, lásky, sexuality a životného štýlu, ale diskutované témy závisia od vlastného rozhodnutia zúčastnených mladých ľudí. Na záver tábora sa koná slávnostný ceremoniál, na ktorom účastníci svojim rodinám a príbuzným predvedú, čo počas týždňa robili, napr. prostredníctvom hier a piesní. Konajú sa aj vystúpenia organizátorov tábora, samotných mladých ľudí a pozvaných rečníkov.
Prvé občianske konfirmácie v severských krajinách zorganizovalo v roku 1915 v Kodani (Dánsko) „Združenie proti cirkevnej konfirmácii“. O niekoľko rokov neskôr si organizácia zmenila názov na „Združenie pre civilné konfirmácie“. Dnes občianske konfirmácie každoročne vo veľmi malom rozsahu organizuje organizácia dánskeho robotníckeho hnutia pre mládež a deti DUI.