Stádové správanie je termín používaný na opis situácií, v ktorých skupina jednotlivcov reaguje koherentne bez toho, aby medzi nimi existovala akákoľvek koordinácia. Takáto skupina sa nazýva stádo. Tento termín sa používa nesporne na opis správania zvierat v rámci stád a kŕdľov a kontroverznejšie na opis niektorých druhov ľudských javov, ako sú bubliny na burze a správanie pri politických demonštráciách.
Prípad zvierat, ktoré sa vyhýbajú predátorovi, ilustruje nekoordinovanú povahu správania stáda. Dá sa ukázať, že každý jedinec môže minimalizovať nebezpečenstvo pre seba výberom miesta a správania, ktoré je čo najbližšie k centru skupiny; toto bolo predmetom slávnej práce evolučného biológa W. D. Hamiltona s názvom Geometry For The Selfish Herd (Geometria pre sebecké stádo). Stádo sa teda zdá, že sa správa ako jeden celok, keď sa vždy pohybuje a koná spoločne, ale jeho správanie vyplýva z nekoordinovaného správania jedincov, ktorí hľadajú seba samého.
Koncept stádového správania aplikovaný na ľudské spoločnosti (crazes)
Slovné spojenie „stádové správanie“ získalo v populárnej psychológii určitý význam, keď sa myšlienka stádového inštinktu ponúka ako vysvetlenie takých javov, ako sú bláznivé nálady, keď sa veľké množstvo ľudí správa rovnakým spôsobom v rovnakom čase. Takíto ľudia sa niekedy označujú hanlivým výrazom „ovce“.