François Elluin, Sodomiti provokujúci Boží hnev, z knihy „Le pot pourri de Loth“ (1781).
Sodomia (IPA: [ˡsɒdəmi]) je termín biblického pôvodu používaný na označenie sexuálnych činov, ktoré sa pripisujú obyvateľom starovekej Sodomy. V stredoveku boli „sodomia“ a „buggery“ definované ako homosexuálne praktiky. Môže zahŕňať aj sexuálne akty s výnimkou koitálneho sexu medzi mužom a ženou. Rozsah teda zahŕňa všetko od análnej penetrácie cez orálny sex až po masturbáciu a parafíliu. Niekedy sa používa na označenie pohlavného styku človeka so zvieraťom (známeho aj ako beštia alebo zoofília); to je primárny význam príbuzného slova Sodomie v nemeckom jazyku. V mnohých kultúrach boli zavedené zákony o sodomii zakazujúce určité druhy sexuálnych aktov.
Anglický výraz buggery je pojmovo veľmi blízky sodomii a často sa v zákonoch a v ľudovej reči používa zameniteľne. V rôznych trestných kódexoch Spojených štátov amerických bol pojem „sodomia“ vo všeobecnosti nahradený pojmom „deviantný pohlavný styk“, ktorý je presne definovaný v zákone. Zostávajúci trestnoprávny záujem sa zväčša obmedzuje na činy, pri ktorých obeť nedala alebo nemohla dať legálny súhlas.
Chápanie „Sodomských hriechov“
Podrobnejšie informácie o tejto téme nájdete v článku o Sodome a Gomore.
Hoci etymológia slova sodomia je jasná, existuje spor o to, akú povahu mal vlastne sodomský hriech. V rámci kresťanstva existujú v podstate dve názorové školy. (1) Tradičný výklad, kde sa za hlavný sodomský hriech považujú homoerotické sexuálne činy [Ako odkazovať a odkazovať na zhrnutie alebo text] (2) Niektorí novší bádatelia, počnúc Derrickom Sherwinom Baileym, tvrdia, že sodomské hriechy sa týkali skôr porušovania zákonov o pohostinstve než sexuálnych hriechov [Ako odkazovať a odkazovať na zhrnutie alebo text].
Tradičný výklad tvrdí, že existuje súvislosť medzi Sodomou a 18. kapitolou knihy Levitikus, kde sa uvádzajú rôzne sexuálne zločiny, ktoré by podľa veršov 27 a 28 viedli k „poškvrneniu“ krajiny:
Novšia reinterpretácia tvrdí, že vysvetlenie sa týka predovšetkým textu v knihe Ezechiel:
Niektorí učenci, ako napríklad Per-Axel Sverker, sa prikláňajú k tradičnému výkladu tejto pasáže a tvrdia, že slovo ohavnosť sa vzťahuje na sexuálne zneužívanie a že hoci homoerotické činy neboli jediným dôvodom, prečo boli Sodoma a Gomora odsúdené, tvorili významnú súčasť obrazu. Iní, ako napríklad spomínaný D. S. Bailey, tvrdia, že táto pasáž je v úplnom rozpore s tradičným výkladom.
O tejto otázke, vrátane mnohých ďalších nuáns v texte, prebieha exegetická a hermeneutická diskusia a vedecký svet je ďaleko od konsenzu.
V rámci judaizmu židovský učenec Nachmanides z 13. storočia na základe citátu z Ezechiela napísal: „Podľa našich mudrcov boli povestní každým zlom, ale ich osud bol spečatený pre ich vytrvalosť v nepodporovaní chudobných a núdznych.“ Jeho súčasník Rabbenu Yonah vyjadruje rovnaký názor: „Písmo pripisuje ich záhubu tomu, že nepraktizovali cadaku [dobročinnosť alebo spravodlivosť].“ Na druhej strane „sodomia“ patrí medzi 613 prikázaní, ako ich vymenoval Maimonides.
V Koráne je explicitnejšie biblické spojenie medzi homosexuálnou agresiou a Sodomou. Názov mesta „Sodoma“ sa v ňom nevyskytuje, ale Sodomčania sa v ňom označujú ako „ľud Lútov (Lotov)“. Lot je synovcom hebrejského/arabského patriarchu Abraháma a v judaistických príbehoch o Sodome je hlavou jedinej rodiny, ktorej Boh dovolil prežiť zničenie Sodomy. V Koráne je tiež Bohom ustanoveným národným prorokom svojho ľudu. Keďže ich národné meno nebolo zaznamenané a „Lotov ľud“ bolo jediným dostupným označením, islamským ekvivalentom „sodomy“ sa stal „liwat“, čo by sa dalo zhruba preložiť ako „lotovstvo“ (pozri Homosexualita a islam).
Názory kresťanov a Židov v prvom storočí
Judov list v Novom zákone je ozvenou príbehu z knihy Genezis a pripomína najmä sexuálne nemorálne aspekty sodomských hriechov: „…ako Sodoma a Gomora a okolité mestá, ktoré sa tiež oddávali nemravnosti a prenasledovali neprirodzenú túžbu, slúžia za príklad tým, že sú potrestané večným ohňom“ (v. 7, English Standard Version). Fráza, ktorá je preložená ako „neprirodzená túžba“, je doslovne preložená ako „cudzie telo“, ale nie je úplne jasné, na čo sa vzťahuje. Prekladatelia ESV dodávajú jednu pravdepodobnú parafrázu, podľa ktorej sa táto fráza vzťahuje na nezákonnú sexuálnu aktivitu z opisu Genesis (porov. jazyk listu Rimanom 1,21-32), ale ďalšia teória hovorí, že ide len o odkaz na „cudzie telo“ zamýšľaných obetí znásilnenia, ktorými boli anjeli, nie ľudia. Opäť existuje protiargument, ktorý sa zameriava na skutočnosť, že ľudia zo Sodomy nevedeli, že cudzinci sú anjeli.
Židovský historik Jozefus použil pojem „Sodomiti“, keď zhrnul rozprávanie z knihy Genezis: „O tomto čase sa Sodomiti spupne rozrástli pre svoje bohatstvo a veľký majetok; stali sa nespravodlivými voči ľuďom a bezbožnými voči Bohu natoľko, že si nepripomínali výhody, ktoré od neho dostali; nenávideli cudzincov a zneužívali sa sodomitskými praktikami“ (Starožitnosti 1.11.1 – asi 96 n. l.). Posledný prvok jeho hodnotenia presahuje biblické údaje, a to aj v Novom zákone. Napriek tomu je tento význam dnes primárne používaný.
Rozhovor Danteho a Vergília so sodomitmi, z komentára Guida da Pisa ku Komédii, okolo roku 1345
Skúmanie súdnych procesov za znásilnenie a sodomiu v 18. storočí na Old Bailey v Londýne ukazuje, že zaobchádzanie so znásilnením bolo zhovievavé, zatiaľ čo zaobchádzanie so sodomiou bolo vo všeobecnosti prísne. Od 80. rokov 17. storočia počet prípadov narastal. Zvýšil sa aj počet prípadov vydierania za sodomiu, ktoré sa stalo trestným činom.
V rokoch 1730 až 1733 zažilo Holandsko hrôzu zo sodomie, pri ktorej bolo popravených 276 mužov.
V stredoveku boli pojmy „sodomita“ a „súlož“ definované ako homosexuálne praktiky a pravdepodobne homosexuál Richard I. z Anglicka dostal od kňaza príkaz, aby pamätal na „sodomský hriech“.
Zákony o sodomii v Spojených štátoch
Od najstarších čias bola v Spojených štátoch sodomia (rôzne definovaná) zakázaná, hoci niektorí historici sa domnievajú, že prvé zákony o sodomii sa používali najmä na riešenie otázok nekonzumného správania alebo správania na verejnosti. Najstarší známy článok v právnickom časopise Spojených štátov, ktorý sa zaoberal sodómiou, bol uverejnený v roku 1905 v Západnej Virgínii. Advokát E. D. Leach tvrdil, že „zvrátené sexuálne povahy“ súvisia s trestnou činnosťou. „Sodomia, znásilnenie, vraždy z túžby, ublíženie na zdraví, krádeže, lúpeže, týranie zvierat, poškodenie majetku a mnohé iné zločiny môžu byť spáchané za týchto podmienok.“ Sudcovia 18. a 19. storočia sa pri vynášaní rozsudkov často redakčne vyjadrovali o sodomii. „Ten najodpornejší hriech“, „hrozný čin“, „strašný zločin“, „to, čo sa medzi kresťanmi nehodí pomenovať“ charakterizovali niektoré z farbistých výrazov, ktoré používali britskí a americkí právnici pri trestaní sodomitov. Dôraz sa totiž zvyčajne kladie na predstavu, že akt análnej penetrácie je taký odporný a urážlivý „pre všemohúceho Boha“, že termín sodomia (doslova to, čo sa odohralo v Sodome) je jediným vhodným spôsobom označenia tejto činnosti. Inými slovami, chápalo sa, že keď sa spomína, že došlo k „nevýslovnému činu“, bolo jasné, že nejde o nič iné ako o análnu penetráciu. Niektorí však tvrdia, že „sodomský hriech“ sa presne nevzťahoval na análnu penetráciu, ale skôr na aglomeráciu VŠETKÝCH neslušných činností, o ktorých sa hovorí, že sa v Sodome stali, a že je teda nepresné naznačovať vzťah jedna k jednej.
V 50. rokoch 20. storočia mali všetky štáty nejakú formu zákona, ktorý kriminalizoval sodomiu, a v roku 1986 Najvyšší súd Spojených štátov rozhodol, že nič v ústave Spojených štátov nebráni štátu zakázať sodomiu. Štátni zákonodarcovia a štátne súdy však začali rušiť alebo rušiť svoje zákony o sodomii, počnúc štátom Illinois v roku 1961, a tak v roku 2003 malo len 10 štátov zákony zakazujúce všetku sodomiu, pričom tresty sa pohybovali od 1 do 15 rokov odňatia slobody. Okrem toho štyri ďalšie štáty mali zákony, ktoré výslovne zakazovali sodomiu osôb rovnakého pohlavia. V tom istom roku Najvyšší súd Spojených štátov zvrátil svoje rozhodnutie vo veci Bowers proti Hardwickovi z roku 1986 a vo veci Lawrence proti Texasu zrušil tieto zákony ako protiústavné porušenie súkromia, pričom Sandra Day O’Connor vo svojom súhlasnom stanovisku argumentovala, že porušujú rovnosť ochrany. Pozri zákon o sodomii.
Rozsudok Lawrence v. Texas však nezmenil článok 125 Jednotného kódexu vojenskej justície, ktorý zakazuje všetkým vojakom a vojačkám „sodomiu“. Kódex ozbrojených síl Spojených štátov definuje tento trestný čin takto:
Vývoj pojmu v iných jazykoch
V modernej nemčine slovo „Sodomie“ nemá konotáciu s análnym alebo orálnym sexom a vzťahuje sa konkrétne na zoofíliu. (Pozri paragraf 175 StGB, verzia z 28. júna 1935.) To isté platí pre nórske slovo „sodomi“ a poľské „sodomia“. „Sodomiu“ teda možno považovať za „falošného priateľa“.