Zlatý chrám je posvätná svätyňa sikhov
.
Sikhizmus (pandžábsky: ਸਿੱਖੀ
, sikhkhī) je monoteistické náboženstvo založené na učení desiatich guruov, ktorí žili v severnej Indii v 16. a 17. storočí. Je to jedno z hlavných svetových náboženstiev s viac ako 23 miliónmi stúpencov.
Dve základné viery sikhizmu sú:
Guru Granth Sahib je posvätný text, ktorý sikhovia považujú za svojho jedenásteho a posledného gurua. Sikhská filozofia sa vyznačuje logikou, komplexnosťou a prístupom „bez zbytočností“ k duchovným aj materiálnym otázkam. Jej teológia sa vyznačuje jednoduchosťou.
Sikhizmus má niektoré filozofické podobnosti s hnutím bhakti a so sufizmom. Niektorí považujú sikhizmus za synkretické náboženstvo, hoci toto presvedčenie nie je medzi sikhmi rozšírené; sikhskí guruovia tvrdili, že ich posolstvo bolo zjavené priamo Bohom.
Khanda, jeden z najdôležitejších symbolov sikhizmu
Guru Nanak Dev (1469-1538), považovaný za zakladateľa sikhizmu, sa narodil v dedine Talwandi, ktorá sa dnes nazýva Nankana Sahib, neďaleko Lahore (v dnešnom Pakistane). Jeho otec Mehta Kalu bol patwari – účtovník pre pozemkové príjmy vo vláde. Nanakova matka bola Mata Tripta a mal jednu staršiu sestru, Bibi Nanki. Jeho rodičia, Kalu Mehta a Matta Tripat, boli hinduisti z kasty Khatri. Bibi Nanki od útleho detstva videla vo svojom synovi Božie svetlo, ale toto tajomstvo nikomu neprezradila. Je známa ako prvá žiačka gurua Nanáka. Už ako chlapca Nanáka fascinovalo náboženstvo a jeho túžba skúmať tajomstvá života ho nakoniec priviedla k odchodu z domu. Práve v tomto období sa vraj Nanak stretol s Kabírom (1441 až 1518), svätcom, ktorého si uctievali ľudia rôznych vierovyznaní. Podnikol štyri rôzne veľké cesty, ktoré sa nazývajú udásí a ktoré merajú tisíce kilometrov.
V roku 1538 si guru Nanak vybral za nástupcu gurua svojho žiaka Lehnu, a nie svojho syna. Bhai Lehna dostal meno Guru Angad a stal sa druhým guruom Sikhov. Pokračoval v práci, ktorú začal zakladateľ. Guru Amar Das sa stal tretím sikhským guruom v roku 1552 vo veku 73 rokov. Goindwal sa stal dôležitým centrom sikhizmu počas guru Amar Dasa. Pokračoval v hlásaní princípu rovnosti žien, zákazu satí a praktizovania Langaru. V roku 1567 si cisár Akbar sadol s obyčajnými a chudobnými ľuďmi Pandžábu, aby si dali Langar. Guru Amar Das tiež vycvičil 140 apoštolov, z ktorých 52 boli ženy, aby zvládli rýchle rozširovanie náboženstva. Pred svojou smrťou v roku 1574 vo veku 95 rokov vymenoval svojho zaťa Jetha za štvrtého sikhského gurua.
Jetha sa stal guruom Rám Dásom a energicky sa ujal svojich povinností ako nový guru. Je zodpovedný za založenie mesta Ramdaspur, ktoré neskôr dostalo názov Amritsar. V roku 1581 sa guru Ardžán – najmladší syn štvrtého gurua – stal piatym guruom sikhov. Okrem toho, že bol zodpovedný za výstavbu Zlatého chrámu, pripravil sikhský posvätný text a jeho osobný dodatok približne 2 000 a viac hymnov v Guru Granth Sahib. V roku 1604 po prvýkrát inštaloval Adi Granth ako Svätú knihu sikhov. V roku 1606 ho vtedajší mughalskí vládcovia za to, že odmietol vykonať zmeny v Guru Granth Sahib, mučili a zabili.
Guru Har Gobind sa stal šiestym guruom sikhov. Nosil dva meče – jeden z duchovných a druhý zo svetských dôvodov. Od tohto momentu sa zo sikhov stala vojenská sila a vždy mali vycvičenú bojovú silu na obranu svojej nezávislosti. V roku 1644 sa guru Har Rai stal guruom, po ktorom v roku 1661 nasledoval guru Har Krišan, chlapčenský guru. Guru Tegh Bahadur sa stal guruom v roku 1665 a viedol sikhov až do roku 1675, keď obetoval svoj život, aby zachránil kašmírskych hinduistov, ktorí k nemu prišli o pomoc.
V roku 1675 Aurangzeb verejne popravil deviateho sikhského gurua Guru Tegh Bahadura. Guru Tegh Bahadur sa obetoval, aby ochránil hinduistov, keď k nemu prišli kašmírski panditi požiadať o pomoc, keď ich cisár odsúdil na smrť za to, že nekonvertovali na islam. To znamenalo pre sikhizmus zlomový bod. Jeho nástupca Guru Gobind Singh ďalej militarizoval svojich nasledovníkov (pozri Khalsa). Po tom, čo Aurangzeb zabil štyroch Gobind Singhových synov, Gobind Singh poslal Aurangzebovi Zafarnamu (oznámenie o víťazstve).
Sikhizmus založilo desať guruov – učiteľov alebo majstrov – v rokoch 1469 až 1708. Každý majster doplnil a posilnil posolstvo, ktoré učil predchádzajúci, a tak vzniklo náboženstvo sikhizmu. Guru Nanak bol prvým guruom a guru Gobind Singh posledným guruom v ľudskej podobe. Keď Guru Gobind Singh opustil tento svet, urobil Guru Granth Sahib konečným a posledným sikhským Guruom. Verí sa, že guruovia majú rovnakého ducha alebo „jot“, ale rôzne telá.
Muž čítajúci Guru Granth Sahib v Harmandir Sahib.
Guru Granth Sahib je jedenástym a posledným guruom sikhov, sikhovia si ho veľmi vážia a považujú ho za večného gurua podľa inštrukcií guru Gobinda Singha.
Je to azda jediné písmo svojho druhu, ktoré obsahuje nielen učenie vlastných náboženských zakladateľov, ale aj spisy ľudí iných vierovyznaní. Obsahuje spisy súfijských svätcov a hinduistických básnikov, ako napr.
Kabír, Namdev, Ravidas, šejk Farid, Trilochan, Dhanna, Beni, šejk Bhikan, Jaidev, Surdas, Parmanad, Pipa a Ramanand.
Granth tvorí ústrednú časť sikhského miesta uctievania nazývaného Gurdwara. Sväté písmo je počas dňa umiestnené na dominantnej plošine v hlavnej sále Gurdváry. Je umiestnené s veľkou úctou a dôstojnosťou na tróne s krásnou a farebnou látkou.
Guru Granth Sahib je rozdelený na hudobné časti, ktoré sa nazývajú raagy. Guru Granth Sahib obsahuje 60 raagov.
Výklady Guru Granth Sahibu, hoci sú preložené do angličtiny a mnohých iných jazykov, sa u jednotlivých ľudí líšia. Jeho výklad je založený na zmýšľaní a vnímaní každého jednotlivca a jeho hlavné rady možno použiť v akejkoľvek situácii, náboženskej aj nenáboženskej.
Náboženskú filozofiu sikhov možno rozdeliť do nasledujúcich piatich častí:
Primárne presvedčenia a zásady
Sikhizmus obhajuje vieru v jedného Boha, ktorý je všadeprítomný a má nekonečné vlastnosti. Tento aspekt sa v Guru Granth Sahibe opakuje pri mnohých príležitostiach a označuje ho výraz Ek Onkar.
Sikhovia nemajú pohlavie pre Boha, ani neveria, že Boh má ľudskú podobu. Všetky ľudské bytosti považujú za rovnocenné bez ohľadu na ich náboženstvo, pohlavie alebo rasu. Všetci sú synmi a dcérami Wahegurua, Všemohúceho. Sikhovia by mali brániť, ochraňovať a bojovať za práva všetkých stvorení, a najmä spoluobčanov. Sú povzbudzovaní k tomu, aby mali „Chardi Kala“ alebo pozitívny, optimistický a energický pohľad na život.
Sikhovia veria v koncept reinkarnácie. Veria, že všetky bytosti majú ducha, ktorý môže po smrti prejsť do iných tiel, kým nedosiahne oslobodenie. Sikhské náboženstvo sa nepovažuje za jedinú cestu k spáse – spásu môžu dosiahnuť aj ľudia iných náboženstiev. Tento koncept je spoločný aj s inými dharmickými náboženstvami.
Stúpenci sikhizmu sa vyzývajú, aby vstávali skoro ráno, ešte pred východom slnka, a meditovali o Božom mene. Musia tvrdo a poctivo pracovať a nikdy nežiť na úkor iných, ale dávať druhým z plodov vlastnej práce. Domov sikha by mal byť vždy otvorený pre všetkých.
Pri krste musia sikhovia nosiť päť k a recitovať päť modlitieb. Sikhovia neveria, že niektorý konkrétny deň je svätejší ako iný, a majú tendenciu prijať náboženský deň krajiny, v ktorej žijú.
Poznámka: Pandžábčina nemá rod pre Boha. Pri preklade sa, žiaľ, nedá správne vyjadriť správny význam bez použitia slovies On/Jeho/Jeho/Bratstvo, S/Je atď., čo však skresľuje význam, pretože vyvoláva dojem, že Boh je mužského rodu, čo v pôvodnom písme nie je. Čitateľ to musí korigovať pri každom použití týchto slov.
Zakladateľ sikhizmu Guru Nanak sa narodil v roku 1469 v rodine Chatríovcov v strednom Pandžábe. Po štyroch epických cestách (na sever do Tibetu, na juh na Srí Lanku, na východ do Bengálska a na západ do Mekky a Bagdadu) guru Nanak kázal hinduistom a iným ľuďom, pričom si získal nasledovníkov, tzv. sikhov, čiže žiakov. Učil, že náboženstvo je spôsob, ako zjednotiť ľudí, ale v praxi zistil, že stavia ľudí proti sebe. Osobitne ľutoval antagonizmus medzi hinduistami a moslimami, ako aj niektoré rituálne praktiky, ktoré odvádzali ľudí od sústredenia sa na Boha. Chcel prekročiť to, čo praktizovalo jedno z týchto náboženstiev, a preto je známy výrok gurua Nanáka: „Nie je hinduista, nie je moslim.“ Guru Gobind Singh tieto slová posilnil výrokom: „Považujte celé ľudské pokolenie za rovnocenné“.
Guru Nanak bol proti kastovnému systému. Jeho nasledovníci ho nazývali guru (učiteľ). Pred svojou smrťou určil nového gurua, ktorý sa mal stať jeho nástupcom a viesť sikhské spoločenstvo. Tento postup pokračoval a desiaty a posledný guru, guru Gobind (1666 až 1708 n. l.), v roku 1699 n. l. inicioval sikhský obrad ; a dal tak sikhom osobitnú identitu. Piati pokrstení sikhovia boli pomenovaní Panj Pyare (Päť milovaných), ktorí zasa pokrstili Gurua na jeho žiadosť.
Guru Nanak pripisoval koncepcii máje, považujúcej hmotné objekty a skutočnosti za vyjadrenie večnej pravdy Stvoriteľa, ktorá mala tendenciu postaviť „múr klamstva“ okolo tých, ktorí úplne žijú v pozemskom svete hmotných túžob. Tento materializmus im bráni vidieť konečnú skutočnosť, keďže Boh stvoril hmotu ako závoj, aby do nej mohla preniknúť len duchovná myseľ, oslobodená od túžob, a to vďaka milosti Gurua (Gurprasad).
Sikh by mal zladiť prácu, uctievanie a dobročinnosť a meditovať opakovaním Božieho mena, Nám japna (na posilnenie duchovného rozvoja). Spása, povedal guru Nanak, neznamená vstup do raja po poslednom súde, ale zjednotenie a pohltenie do Boha, pravého mena. Sikhovia neveria ani v nebo, ani v peklo. Počas ľudskej cesty duše sa usilujú o milosť Gurua.
Okolité moslimské národy prinútili sikhov brániť sa a do polovice 19. storočia ovládli oblasť Pandžábu rozprestierajúcu sa medzi dnešnou Indiou a Pakistanom, Afganistanom a Kašmírom. Sikhská armáda Khalsa porazila inváznu britskú armádu a podpísala zmluvy s Čínou.
Sikhský muž s turbanom na hlave.
Sikh je vyznávač sikhizmu. Sikhizmus pochádza zo slova sikh, ktoré zasa pochádza zo sanskritského koreňa „śiṣya“ (शिष्य), čo znamená „žiak“ alebo „študent“, alebo z ekvivalentného pálskeho slova „sikkhā“ (सिक्खा). V pandžábčine slovo sikh znamená aj pokorný nasledovník. Sikh je teda žiak desiatich guruov a nasledovník učenia vo svätých písmach sikhizmu, ktorého považujú za živého gurua, Guru Granth Sahib.
Väčšina sikhov je pandžábskeho pôvodu a žije v indickom štáte Pandžáb, ale sikhská komunita sa rozprestiera vo viac ako 100 krajinách a na všetkých kontinentoch sveta.
Dnes sa sikhovia vyskytujú po celej Indii aj inde vo svete. Sikhských mužov aj niektoré sikhské ženy možno spoznať podľa toho, že vždy nosia turban, ktorý zakrýva ich dlhé vlasy. Turban je celkom odlišný a nie je rovnaký ako tie, ktoré nosia ostatní v regióne. Nie všetci sikhovia však dnes nosia turbany alebo si pestujú dlhé vlasy. Sikhizmus uznáva koncepciu viacúrovňového prístupu k dosiahnutiu cieľa ako učeník viery. Napríklad Sahajdhari (pomalí osvojovatelia) sú sikhovia, ktorí si neobliekli plných päť K, ale napriek tomu sú stále sikhmi.
Priezvisko alebo skôr druhé meno Singh1 (čo znamená lev) je veľmi časté u mužov a Kaur (čo znamená princezná) u žien. Samozrejme, nie všetci ľudia s menom Singh alebo Kaur sú nevyhnutne Sikhovia. Meno Singh je úzko spojené s bojovými starovekmi severnej Indie, ktoré sa datujú prinajmenšom do ôsmeho storočia nášho letopočtu. Sikhské krstné mená sú zvyčajne jednoslovné.
Praktizujúci sikhovia sú povinní neustále nosiť päť kakarov alebo predmetov viery, známych ako Päť K. Robia tak buď z úcty k desiatemu sikhskému guruovi Guru Gobind Singhovi, alebo z pocitu povinnosti, alebo z pochopenia ich funkcie, účelu a významu v každodennom živote. Je dôležité poznamenať, že Päť K nie je prítomných len na symbolické účely. Desiaty Guru, Guru Gobind Singh, nariadil nosiť týchto Päť K, aby ich sikh mohol aktívne používať na zmenu vlastnej duchovnosti a duchovnosti iných.
Týchto 5 položiek je: Kesh (nestrihané vlasy), Kanga (malý hrebeň), Kara (kruhový náramok), Kirpan (malý meč) a Kacha (dlhá spodná bielizeň).
Sikhský muž s turbanom na hlave.
Sikh známy ako Yogi Bhajan priniesol sikhský spôsob života mnohým mladým ľuďom na západnej pologuli. Okrem sikhov narodených v Indii dnes existujú tisíce osôb západného pôvodu, ktoré sa nenarodili ako sikhovia, ale prijali sikhský spôsob života a žijú a učia po celom svete.
V súčasnosti žije na svete približne 23 miliónov sikhov, čo z neho robí piate najväčšie náboženstvo na svete. Približne 19 miliónov sikhov žije v Indii a väčšina z nich v štáte Pandžáb. Veľké populácie sikhov sa nachádzajú v Spojenom kráľovstve, Kanade a Spojených štátoch. Významnú menšinu tvoria aj v Malajzii a Singapure.
Praktiky v sikhských komunitách na celom svete sú štandardné, pokiaľ ide o správanie v gurdváre alebo spôsob vykonávania určitých obradov, ale osobný životný štýl sa často líši.
Keďže sikhizmus vznikol v Pandžábe, väčšina sikhov má svoje korene v Pandžábe (hoci v poslednom čase, s rozšírením sikhizmu aj sikhov, sa môžeme stretnúť so sikhmi z iných miest po celom svete). Po revízii štátnych hraníc v roku 1966 tvorili sikhovia 65 % obyvateľstva indického Pandžábu, zatiaľ čo v celej Indii tvoria sikhovia len 2 % obyvateľstva. V dôsledku toho, a tiež preto, že Guru Granth Sahib je napísaný v Gurmukhi, písme pandžábskeho jazyka, väčšina Sikhov vie hovoriť, čítať alebo písať týmto jazykom, alebo ho aspoň pozná.
Pokrstený sikh sa stáva členom Khalsa alebo „Čistých“. Keď sa sikh pripojí ku khalse, predpokladá sa, že zasvätil svoj život Guruovi a očakáva sa, že v boji za spravodlivú a spravodlivú vec neochabne a obetuje všetko.
Slovo „Chalsa“ má dva doslovné významy. Pochádza z perzštiny. Jeden doslovný význam je „čistý“ a druhý význam je „patriaci kráľovi“. Keď sa slovo „Khalsa“ používa pre sikha, znamená to príslušnosť ku kráľovi, pričom kráľom je sám Boh. Aby sa sikh stal khalsou, musí sa úplne odovzdať najvyššiemu Kráľovi alebo Bohu a podriadiť sa Božej vôli bez otázok a odkladu.
Koncom 70. a v 80. rokoch 20. storočia vzniklo v Indii obmedzené politické separatistické hnutie, ktorého cieľom bolo vytvoriť samostatný sikhský štát, nazývaný Chalistan, v oblasti Pandžábu v Indii a Pakistane. Toto hnutie bolo nakoniec neúspešné vo svojich cieľoch, ale viedlo k ozbrojenému konfliktu s indickou armádou, ktorý vyústil do operácie Modrá hviezda, útoku na sikhský Zlatý chrám. V krížovej paľbe medzi militantmi a indickými bezpečnostnými silami sa ocitlo mnoho nevinných ľudí. Ako odvetu na tento čin zavraždili Indiru Gándhíovú dvaja jej sikhskí ochrankári. To viedlo k rozsiahlemu protisikhskému násiliu v celej severnej Indii. Možná účasť predstaviteľov Kongresovej strany na organizovaní tohto násilia viedla v roku 2005 k veľkému politickému škandálu v Indii.
Súpis najdôležitejších stránok o sikhizme nájdete na stránkach o sikhizme.
Guru Nanak Dev – Guru Angad Dev – Guru Amar Das – Guru Ram Das – Guru Arjan Dev – Guru Har Gobind – Guru Har Rai – Har Krishan – Guru Teg Bahadur – Guru Gobind Singh – Guru Granth Sahib – Sikh Bhagats
Viera a zásady – Základné hodnoty – Zákazy – Technika a metódy – Iné pripomienky
Ardás – Amrit Sanskar – Čašdī Kála – Dasvand – Päť K – Kirat Karō – Kirtan – Langar – Nám Japō – Simran – Tri piliere – Vaṇḍ Chakkō
Guru Granth Sahib – Adi Granth – Dasam Granth – Bani – Chaupai – Jaap Sahib – Japji Sahib – Mool Mantar – Rehras – Sukhmani Sahib – Tav-Prasad Savaiye
História – Ek Onkar – Gurdwara – Harmandir Sahib – História – Khalsa – Khanda – Literatúra – Hudba – Mená – Miesta – Politika – Satguru – Sikhovia – Waheguru – Bhagat Farid – Bhagat Kabir – História Pandžábu – Sardar – Takhat
Externé informačné stránky o sikhizme