Tento anonymný príbeh zo série o zotavení z duševnej choroby. Vo svojom živote stratila mnoho drahých ľudí a zo svojich duševných chorôb nedokázala vidieť východisko. Anonym sa dokázal pohnúť vpred. Toto je jej príbeh:
Anonym je z Petalumy v Kalifornii a kvôli depresii si v posledných rokoch veľa neužila. Hoci rada číta Malého princa, Zlodejku kníh a Povedala by som ti, že ťa budem milovať, ale potom by som ťa musela zabiť. Jej obľúbeným filmom je Malá Miss Sunshine so Sandrou Bullockovou. Anonymous rada pletie a jej obľúbenou hudbou bolo vždy country, ale v poslednom čase počúva metal, punk a alternatívu. Spomína si, že kedysi boli jej obľúbeným jedlom tacos. Jej cieľom je dokončiť vysokú školu a vydať sa za svoju životnú lásku. Anonymous kedysi chcela byť političkou, ale počas posledného týždňa sa to zmenilo na knižnú redaktorku. Povedala: „Mám chronický stres a vysokú mieru úzkosti, takže si myslím, že ako redaktorka by som bola šťastnejšia. Navyše, čítanie za čudesné živobytie by bolo úžasné), ale uvidíme.“
Anonymná pacientka trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD) od svojich štyroch rokov, v posledných piatich rokoch sa u nej vyvinul chronický stres a asi pred tromi rokmi sa u nej objavila veľká depresia. Netuší, čo spôsobilo jej OCD, anonymná povedala: „Jednoducho som začala mať náhodné tiky a bola som extrémna germofóbka.“ Jej chronický stres bol spôsobený školou, pretože chcela mať dobré známky z každého predmetu, aby jej rodičia neboli sklamaní. Povedala: „Veľa som pracovala ako dobrovoľníčka, mala som prácu a chodila som na všetky kurzy AP a s vyznamenaním, a všetka tá práca a tlak ma naozaj dostali.“ Jej depresia pramenila zo smrti blízkych. Anonym povedala: „Všetko sa to začalo v druhom ročníku strednej školy, keď náhle zomrela moja učiteľka francúzštiny. Už predtým som sa musela vyrovnať so smrťou, ale nikdy nie takto. Od siedmej do deviatej triedy som prišla o svojich štyroch prastarých rodičov; tí však boli predtým nejaký čas chorí, takže som mala čas preniesť si do hlavy, že čoskoro odídu.“ V roku 2015 sa anonymná veľmi zrútila, zomrela jej najlepšia dlhoročná priateľka. Povedala: „[Najlepšiu priateľku] otrávila jej priateľka pentobarbitalom päť dní predtým. Keby som v tom čase nemala svojho priateľa, tak by som sa z toho zbláznila a neviem, čo by som si urobila.“ Najťažšie bolo pre anonymnú sedieť na pohrebe a uvedomiť si, že už nikdy nebude môcť objať alebo počuť smiech svojej najlepšej priateľky. Nielen to, ale aj to, že sa so svojím priateľom rozhodla rozísť, čím sa prepadla do hlbokej depresie.
Odborník na duševné zdravie navrhol anonymnej terapiu, ale nikdy na ňu nešla. Povedala: „Nikdy som tam však nešla, vedela som, že by mi to nepomohlo; rada robím veci sama a nerada o sebe hovorím, pretože mi to pripadá ako večierok ľútosti.“ Anonymná brala Prozac asi štyri mesiace, ale po ňom sa cítila ešte bláznivejšie a zhoršili sa jej príznaky, preto ho prestala užívať. Stále sa cítila unavená, čo ju nútilo zaspávať. Cítila sa vinná a hanbila sa za seba. Povedala: „Moje sebavedomie bolo na úplnom dne, prestala som robiť všetky veci, ktoré som predtým rada robila, stratila som humor a predstavivosť, jedla som buď príliš málo, alebo príliš veľa a v poslednom čase mi už ani jedlo nechutí, čo je bizarné, pretože pred pár rokmi som pre jedlo žila.“
To ovplyvnilo jej každodenný život, povedal anonym:
„Z každodenného života sa stal skutočný boj. Ráno vstať z postele bola najťažšia časť dňa. Nechcela som čeliť realite, ale nakoniec som sa prinútila vstať, pretože moje myšlienky boli príliš ťažké na zvládnutie. Počas dňa som sa musel doslova každú sekundu rozptyľovať od svojich myšlienok, aby som mohol byť fungujúcim človekom. Keď som niečo nerobila, okamžite sa objavovali moje zlé myšlienky, ako napríklad, že som zlyhala, nie som dosť dobrá a v živote to nikam nedotiahnem, a jednoducho som sa cítila vinná. Celý deň by som chcela ísť spať, aby som si oddýchla od svojich myšlienok a aby som ráno zažila ten nepatrný moment blaženosti, keď si ešte neuvedomujete veci, na ktoré ste sa snažili zabudnúť. No noci som sa bál a cítil som strach, pretože by som bol sám so svojimi myšlienkami a nemal by som žiadne rozptýlenie. Aj zaspávanie mi trvalo celú večnosť, pretože moja myseľ sa neustále preháňala a nedokázala som ju ani v najmenšom vypnúť.“
Anonymná chcela zomrieť, premýšľala, aké by to bolo, keby ju zrazilo auto. Boli chvíle, keď sa bála šoférovať, pretože si jednoducho nedôverovala. Keď sa cítila príliš vystresovaná, chcela si vziať kopu tabletiek a spať navždy. Ale našťastie anonym nikdy nič neskúsil, pretože samovraždu považuje za zbabelé východisko. Jej jedinou chybou bolo, že svoje šťastie urobila závislým od svojho priateľa, takže po rozchode to v jej živote spôsobilo zmätok. Anonymnej našťastie pomohla blízka priateľka. Mohla sa s ňou porozprávať, kedykoľvek to potrebovala, a cítila, že jej priateľka rozumie.
Anonymná sa cítila stále nahnevaná, povedala: „Strata týchto blízkych ma ešte viac nahnevala na svet a vždy som sa pýtala, prečo sa to všetko deje mojej rodine, priateľom a mne. Zdalo sa mi to neuveriteľne nespravodlivé; myslím tým, že osemnásťročná nemá mať možnosť navštíviť hrob svojej kamarátky, to je f**k. Povedala tiež: „Mala som pocit, že sa všetko stalo naraz a nemala som čas spamätať sa z poslednej veci, kým sa stala ďalšia.“ Zlomovým bodom pre anonymnú, aby prekonala svoju OCD, bolo po smrti jej učiteľa a najlepšieho priateľa. Vďaka nej si uvedomila, že je zbytočné počítať veci a umývať si ruky presne na minútu je strata času. Hoci stále bojuje s chronickým stresom a depresiou, podarilo sa jej ich znížiť zmenou určitých návykov vo svojom živote. Anonymka povedala: „Snažím sa eliminovať faktory vyvolávajúce stres, napríklad odísť z domu načas a nečakať s domácimi úlohami do poslednej chvíle a podobne, a keď sa dostanem do stresu, robím dychové techniky, aby som sa upokojila.“ Teraz si gratuluje k úspechom, bez ohľadu na to, aké sú malé, a naučila sa nikdy nikoho nepovažovať za samozrejmosť.
Takto ju zmenila jej skúsenosť:
„Stal sa zo mňa úplne iný človek. Som oveľa otvorenejší, odvážnejší a optimistickejší, hľadám svetlé stránky vecí namiesto toho, aby som sa sústredil len na tie negatívne, som láskavejší a snažím sa konať altruistickejšie. Chcem byť jednoducho šťastná bez konkrétneho dôvodu (byť šťastný z nejakého dôvodu je nebezpečné – o šťastie vás môže niekto pripraviť v zlomku sekundy). Moja najlepšia kamarátka je najväčšia hlupaňa, akú poznám, a vždy robí vtipné veci, takže moje životné motto je „čo by rozosmialo moju najlepšiu kamarátku?“ a snažím sa každý deň urobiť niečo, čo by jej prišlo vtipné. Takisto som sa prestala považovať za veľkú smoliarku. V skutočnosti mám neuveriteľné šťastie; mám neuveriteľné šťastie, že som mala v živote toľko skutočne dobrých ľudí, ktorých som veľmi milovala a ktorých samotná existencia ma zmenila k lepšiemu.“
Toto je jej rada pre ostatných, ktorí prežívajú podobné situácie:
„Nevzdávaj sa. Iba ty môžeš zmeniť svoj život, ale musíš tú zmenu naozaj chcieť. A ja viem, že máš pocit, že sa to nikdy nezlepší, a myslíš si, že tvoja budúcnosť vyzerá bezútešne, a máš pocit, že už nemá zmysel žiť. Ja som to zažil a môžem vám úprimne povedať, že časom sa to naozaj zlepší. Viem, že ste to už počuli mnohokrát a pravdupovediac, ani ja som tomu neveril, ale je to skutočne pravda. Len nazbierajte odvahu, silu a dôveru, ktorú v sebe máte, aby ste ešte chvíľu vydržali. Prosím.“
Anonym by sa chcel podeliť aj o toto:
„Nikdy neváhajte povedať niekomu, ako veľmi ho máte radi, ako si ho vážite alebo ako veľmi vás jednoducho teší jeho existencia a jeho účasť vo vašom živote. Neuvedomujete si, aký veľký pocit viny budete mať, keď títo ľudia už nebudú vo vašom živote a vy si budete celou svojou bytosťou želať, aby ste sa mohli vrátiť v čase a ešte raz im povedať ‚milujem ťa‘ alebo ich náhodne objať. Neberte ich existenciu ako samozrejmosť a nenechajte sa oklamať tým, že si myslíte, že máte na tieto veci všetok čas na svete. Pretože to tak nie je. A nikdy si to neuvedomíte, kým nie je neskoro. Prosím, prestaňte sa trápiť názormi iných ľudí na vás a nevenujte svojej neistote pozornosť. Život je príliš krátky na to, aby ste neboli sami sebou. Kedysi som bola tak strašne neistá, ale teraz si jednoducho hovorím: „Kašlem na to, budem hovoriť a robiť hlúposti, kedy sa mi zachce, a môžete sa staviť, že si budem spievať pri pesničke, ktorá hrá v obchode s potravinami. Verte mi, život je oveľa príjemnejší, keď ste sami sebou a bavíte sa, bez ohľadu na vek.“
Anonymný príbeh je smutný, ale som rád, že sa jej podarilo zmeniť svoj život a nájsť v ňom zmysel. Nie je to ľahké, ale dúfam, že sa z toho dokáže úplne zotaviť. Pomôžte mi zmeniť situáciu tým, že sa podelíte o svoj príbeh.
Kvíz na záver
Ako sa Anonym cítil v jej živote?
- Pseudonym
- Anon
- Nevystopovateľné
- Osobné informácie
- Skutočná identita
Aká je hlavná depresia, ktorú má anonym?
- Úzkosť
- Myšlienky na samovraždu
- Panická porucha
Celý deň som chcel ísť spať, aby som si oddýchol od čoho?
- Myšlienkové procesy
- Skúsenosti
- Vlastná myšlienka
Kto bol anonymov najlepší priateľ?
- Brother
- Bratranec
- Buddy
- G/f
- Spolubývajúci
Ako dlho ju priateľka otravovala?
- Týždne
- Mesiace
- Noci
- Niekoľko hodín
- Jeden deň
Čo je príjemnejšie, keď ste skutočne sami sebou a bavíte sa bez ohľadu na vek?
- Životy
Čo je OCD?
- Bipolárna porucha
- Klinická depresia
- Generalizovaná úzkosť
- Schizofrénia