Toto je 79. príbeh zo série o zotavení z duševnej choroby. Filip od mladosti prežíval mnohé problémy, ale má zlaté srdce. Toto je jeho príbeh:
Philip pochádza z New Yorku a jeho vášňou je učenie. Povedal: „Všetko, čo sa dá naučiť, chcem vedieť.“ Rád tiež počúva hudbu alebo hrá vlastnú hudbu. Philip sa naučil hrať na ukulele a chce sa naučiť hrať na violončelo. Rád hrá videohry a skúma, prečo sú postavy v hrách také, aké sú. Filip nemá žiadne veľké ciele do budúcnosti, namiesto toho si dáva malé. Povedal: „V decembri tohto roku sa pokúsim postaviť svoj vôbec prvý počítač.“ Bola mu diagnostikovaná a stále bojuje s depresiou, obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD) a sociálnou úzkosťou. Philip bol pôvodne nútený nastúpiť na terapiu po neúspešnom pokuse o samovraždu. Počas leta po prvom ročníku navštívil psychiatra a boli mu predpísané lieky, ale stále je v procese zisťovania, ktoré z nich mu lepšie vyhovujú. Nanešťastie prestal s terapiou, pretože je desivá, ale s pevnejšou štruktúrou podpory je ochotný skúsiť to znova.
Filip sa potýkal s mnohými príznakmi, povedal: „Moja depresia spôsobuje, že sa cítim osamelý a málokedy cítim spojenie medzi sebou a svojimi rovesníkmi. Odpojím sa od svojich pocitov a väčšinu času sa cítim jednoducho zbavený všetkých emócií.“ Filip sa neustále napáda, že stačí niekomu podať ruku alebo sa dotknúť niečoho neznámeho. Hovorí: „Počas dňa si umývam ruky príliš veľa ráz na to, aby som ich spočítal, a moje každodenné myšlienky a činy ovládajú vzory. Moja OCD sa točí okolo čísla 8, takže veci sa musia robiť v násobkoch alebo sa musia sčítať do 8. Moja posteľ mala kedysi dve prestieradlá, takže som si každé ráno 4-krát ustlal posteľ. (2 x 4 = 8).“ Občas musí Filip zapínať a vypínať niektoré spotrebiče, ak sa mu to nezdá. Je spoločenský introvert, chce sa stretávať s ľuďmi, ale neustále sa bojí, že nájdu jeho chyby a budú ho navždy nenávidieť.
To nesmierne ovplyvnilo Filipov život. Aby sa s tým vyrovnal, uchýlil sa k sebapoškodzovaniu. Povedal: „Zvykol som si rezať spodnú časť chodidiel a ako študent a zanietený bojový umelec som veľa chodil a spôsoboval si tým bolesť. Raz sa mi nohy príliš zjazvili a začal som si rezať boky. Keď som nosil opasok na bojové umenia a všeobecne, zámerne som si ho viazal veľmi tesne, čím som si spôsoboval ešte väčšiu bolesť. Teraz som sa presunul na ruky a hrudník. Dôvod, prečo by som svojmu telu spôsoboval takú bolesť, je ten, že keď nič necítite, vždy cítite bolesť.“
Ovplyvnilo to aj Filipove vzťahy. Ťažko si hľadá priateľov a priateľstvá, ktoré má, sú napäté. Povedal: „Môj rodinný život je zvláštny, keď pochádzam z adoptívnej rodiny, a moji rodičia nemajú ani potuchy, ako mi pomôcť. Myslia to dobre a veľa čítajú o tom, ako pomôcť, napriek tomu je to veľmi náročné. Veľmi sa snažím, a to veľmi, nadviazať hodnotné priateľstvá, ale je to veľmi ťažké, keď sa mi do cesty postavia všetky tieto osobné veci, najmä keď mám dosť ťažký problém dôverovať ľuďom a otvoriť sa im.“ Kvôli tomu Filip nevie, čo má cítiť, a teraz sa zúfalo snaží niečo cítiť.
Zlomovým bodom pre Filipa bolo uvedomenie si, ako málo mu v sebe zostalo. Tento význam podľa neho dokonale vystihol básnik Neil Hilborn vo svojej básni Budúcnosť. Momentálne Filip nemá stratégiu, ako prekonať svoje duševné choroby, a kvôli tomu uvažuje, že opäť pôjde na terapiu. Povedal: „Väčšinou som voči svojim poruchám veľmi pasívny a robím len minimum, aby som prežil. Ale to, že sa neustále zamestnávam, mi môže pomôcť vyhnúť sa nadmernému premýšľaniu.“ Philip má problém požiadať o pomoc a prijať pomoc od iných. Povedal: „Dúfam, že nájdem niekoho, kto bude dostatočne tvrdohlavý na to, aby sa ma držal a pomáhal mi, aj keď to odmietam. Možno jedného dňa.“
Z tejto skúšky si odniesol ponaučenie:
„Ku každému, koho stretnete, sa správajte s láskou a úctou, snažte sa ho rozosmiať, pretože nikdy neviete, akú vojnu práve vedie.“
Dokonca aj jeho pohľad na život sa zmenil: „Nikdy som nemal pozitívny pohľad na život, skôr realistický. Viem, že život nie je samé slnko a dúha, ale tiež som si uvedomil, že nie je ani zamračený a pochmúrny.“ Filip sa zamýšľa nad tým, aký by bol bez týchto porúch, ale myslí si, že by sa nepoznal.
Toto je báseň, ktorú Philip napísal o depresii:
10 vecí, ktoré som sa naučil pri boji s depresiou
Z celého srdca dúfam, že Philip bude môcť dostať pomoc, ktorú si zaslúži. Pomôžte mi zmeniť situáciu tým, že sa podelíte o svoj príbeh. Ak vy alebo niekto, koho poznáte, potrebuje bezpečné miesto, kde sa môže vyventilovať a získať radu, neváhajte a staňte sa členom skupiny Mental Illness Recovery Series na Facebooku.
Kvíz na záver
Kto si neustále kladie za úlohu len tak niekomu podať ruku alebo sa dotknúť niečoho neznámeho?
- William
- Helen
- David
- Anne
- Josiah
- Ethan
- Elizabeth
- Jacob
Aká je skratka pre obsedantno-kompulzívnu poruchu?
- Vtieravé myšlienky
- Úzkostná porucha
- Adhd
- Bipolárna
Aký je najlepší spôsob, ako prekonať duševnú chorobu?
- Poradenstvo
- Terapeut
- Profesionálna pomoc
- Odborník na duševné zdravie
Čo je najťažšie zvládnuť?
- Úzkosť
- Myšlienky na samovraždu
- Panická porucha
Koľko bolesti spôsobil, pretože bol študentom?
- Celá tona
- Primeraná suma
- Loooot
Aký je Filipov príbeh?
- Počítajte
Čo všetko nie je slnečné a dúhové, ale uvedomil som si, že to nie je ani zamračené a pochmúrne?
- Životy
Čo je OCD?
- Bipolárna porucha
- Klinická depresia
- Generalizovaná úzkosť
- Schizofrénia