Toto je 62. príbeh zo série o zotavení z duševnej choroby. Dereka sa celý život cítila ako outsider a vďaka tomu, že sa postavila svojim strachom a myšlienkam, dokázala sa posunúť vpred. Toto je jej príbeh:
Dereka pochádza z Los Angeles a k fotografovaniu sa dostala minulý rok, keď povedala: „Väčšinou fotím samú seba, ale veľmi mi to pomohlo v mojom poslaní dosiahnuť sebalásku, vidieť samu seba ako osobu a konečne sa mi páči to, čo vidím. Dalo mi to príležitosť vidieť sa nielen cez odraz v zrkadle.“ Dereka má blog na tumblr (pennylanedarling) a rada natáča krátke videá pre zábavu. Túži po všetkom, čo umožní prejaviť jej kreatívnu stránku. Rada prichádza s nápadmi a realizuje ich. Povedala: „Milujem všetko, čo rozvíja moju predstavivosť. Milujem hudbu, milujem jedlo a knihu ‚Dievča, prerušené‘ vlastním už asi tri roky, ale konečne som ju rozlúštila.“ Je tiež veľkou filmovou fanatičkou a dlho hrala hru The Sims.
Dereka nemá žiadne ciele, chce len prežiť deň po dni. Povedala: „Vidím sa na mieste, kde cítim, že patrím, vidím sa usmievať, smiať sa a predovšetkým žiť. Vidím sa doma, nech je to kdekoľvek.“ Dereka žije s úzkostnou a panickou poruchou a depresiou. Nevie, čo mohlo spôsobiť jej poruchy, ale pamätá si, že v mladom veku pociťovala obavy z vecí, ktoré sa ešte nestali, a hlboký smútok.
Po tom, čo jej v tínedžerskom veku terapeut diagnostikoval chorobu, mala Dereka pocit, že ju nikto nepočúva. Pre jej matku bolo ťažké pochopiť myšlienku duševnej choroby kvôli nedostatku vedomostí, a tak z dcériných problémov obviňovala len otca. Kvôli tomu sa jej terapeut počas liečby stále zmieňoval o jej otcovi, takže Dereka mala pocit, že je to zbytočné. Užívala a vysadzovala Lexapro, ale tento liek Dereke nevyhovoval, pretože jej bránil v cítení. Povedala: „Mohla som povedať, že na ňom nie som sama sebou, a keďže mám 14 rokov, chcela som cítiť, chcela som byť normálna.“
Jej každodenný život pozostával z rôznych príznakov, ako napríklad pocit prázdnoty. Dereka povedala: „Cítila som dieru v hrudi, prázdnotu, ktorá sa nedala zaplniť, nech som sa snažila akokoľvek, bola som úzkostlivá a neustále som sa trápila. Moja myseľ neustále bežala míľu za míľou, dokonca aj keď som spala. Niekedy som cítil všetko a valilo sa to na mňa, inokedy som necítil absolútne nič a v tých chvíľach som sa vyžíval.“ Dereka sa musí vyrovnávať s rýchlym tlkotom srdca, studeným potom, spotenými dlaňami, suchom v ústach, svetloplachosťou, záchvatmi plaču a pocitom únavy. Nemohla sa stretávať s ľuďmi bez toho, aby sa necítila zúrivo. Dereka musela neustále premýšľať a plánovať svoje interakcie, povedala: „Mala som takmer pocit, že musím plánovať všetko, až po svoje pohyby a mimiku tváre.“
Prvý pokus o samovraždu mala Dereka v druhej triede, keď si okolo krku priviazala opasok, ale našťastie sa zľakla a s plačom dopadla na podlahu v spálni, pretože to, čoho bola schopná, sa jej podarilo. Pri druhom pokuse si vzala za hrsť bendadrylu asi v ôsmej triede, ale prinútila sa zvracať skôr, ako sa stalo niečo zlé. Dereka povedala: „Nikdy som nemala v úmysle ublížiť iným ľuďom. Bola som nebezpečná len sama sebe. Vedela som to a bála som sa toho, čoho som schopná.“ Počas strednej školy sa začala rezať, používala kuchynské nože, žiletky, dokonca aj rozbité sklo. Počas týchto chvíľ to Dereka pociťovala ako uvoľnenie.
Jej správanie ovplyvnilo jej vzťah s matkou. Dereka povedala: „Moja matka bola vystrašená a správala sa voči mne nahnevane. Nechápala, čo sa deje, prečo som taká, nemala kapacitu byť tou pomocnou rukou, po ktorej som kričala. V istom období sme mali naozaj zlý vzťah, neustále sme sa hádali, ona ma odstrkovala a ja som odstrkoval ju.“ Kvôli tomu mala Dereka pocit, že je čudáčka a že tam nepatrí. Jednej kamarátke povedala pravdu o tom, čo sa deje, a tá bola milá a pochopila ju. Všetci ostatní sa snažili Dereke vnucovať svoje ideály a snažili sa jej dať riešenie jej problémov. Kvôli tomu sa Deraka cítila ako outsider, povedala: „S mnohými ľuďmi som sa nestotožňovala. Cítila som sa sama vo svojej hlbokej temnej diere, v ktorej som žila väčšinu svojho života.“ Hnevala sa na to, že sa zobudila, jediné, čo chcela, bolo pocítiť chvíle pokoja.
Zlom nastal, keď dovŕšila 21 rokov, a Dereka sa rozhodla, že sa nenechá definovať svojimi chorobami. Jej duševné poruchy jej bránili v mnohých veciach, ktoré naozaj chcela robiť. Dereka s tým začala bojovať tak, že sa vystavovala situáciám, ktoré jej prinášali úzkosť. Povedala: „Vďaka tomu som sa naučila, z čoho som skutočne stvorená. Videla som svoj skutočný charakter a prvýkrát som uvidela tú bojovníčku, o ktorej všetci vždy hovorili, že ju vo mne vidia.“ Dereka tiež povedala: „Odmietam, aby ma to obmedzovalo. Stále je to tam, verte mi, ale za tie roky som sa naučila prispôsobiť a bojovať a nájsť to sebavedomie, ktoré som potrebovala na to, aby som mohla držať hlavu vysoko bez toho, aby som sa hádala alebo mala pocit, že by som nemala nikam patriť.“
Jej priateľ a rodina jej pomohli tým, že sa vzdelávali a boli k nej empatickí. Vo chvíľach osamelosti si Dereka pripomína, že ju milovali a starali sa o ňu. Najväčšou lekciou, ktorú sa naučila, bola sebaláska. Povedala: „Nikdy nič nedosiahnete, ak nezačnete najprv od seba. Dovolila som si zamilovať sa do seba tým, že som spoznala dievča, ktorému som sa toľké roky vyhýbala v zrkadle. Je veľmi dôležité mať zdravý pohľad na seba samého, pretože tento pohľad formuje to, ako sa pozeráte na ostatných a na svet ako taký.“ Teraz si váži skutočné priateľstvá a silné puto, ktoré je medzi matkou a dcérou. Dereka už nehľadá zlo v každej situácii a plánuje používať lieky, kým to už nebude potrebné.
Toto je jej rada pre ostatných, ktorí bojujú s podobnými situáciami:
„Chcel by som len povedať, že nie ste sami, nie je s vami absolútne nič v poriadku. Nezapríčinili ste si to sami. Takže ak môžeš, skús na seba nebyť taká prísna. Je dosť ľahké sa biť, ale skús si nájsť čas, sadni si pred zrkadlo a študuj sa, uč sa sám seba a začni sa vnímať ako človek. Ste skutoční a či už tomu chcete veriť alebo nie, ste krásni. Sme svojimi najväčšími nepriateľmi, ale nemusí to tak byť. Sme oveľa viac ako naše choroby, máme toho oveľa viac, čo môžeme ponúknuť. Neboli ste stvorení pre bolesť. Neboli ste stvorení na to, aby ste trpeli, pamätajte na to.“
Prináša mi to radosť, keď viem, že sa Dereka snaží zo všetkých síl získať späť kontrolu nad svojím životom. Bol to nekonečný boj už od jej detstva, ale našťastie našla odvahu bojovať. Pomôžte mi zmeniť situáciu tým, že sa podelíte o svoj príbeh.
Kvíz na záver
Akou najčastejšou duševnou poruchou trpí Dereka?
- Gad
- Úzkostná porucha
- Silná úzkosť
- Chronická depresia
- Agorafóbia
- Bipolárna
Ako sa vidím?
- Vlastná reflexia
- Reflexný povrch
- Tvár
- Biela stena
- Obrazovka počítača
Keď sa zobudila, bola nahnevaná, chcela len cítiť pokoj. Počas samoty si Dereka pripomína, že ju milovala a starala sa o ňu. Čo je najlepšie urobiť?
- Malá chvíľa
Aký je príbeh Dereky?
- Počítajte
Nad čím sa Dereka snaží získať späť kontrolu?
- Životy