Senilná demencia (z latinského de- „mimo, preč“ + mens (genitív mentis) „myseľ“) je postupný pokles kognitívnych funkcií v dôsledku poškodenia alebo ochorenia mozgu nad rámec toho, čo by sa dalo očakávať pri normálnom starnutí. Hoci je demencia oveľa častejšia v geriatrickej populácii, môže sa vyskytnúť v ktoromkoľvek štádiu dospelosti. Táto veková hranica je určujúca, pretože podobné súbory príznakov spôsobené organickou dysfunkciou mozgu majú v populácii mladšej ako dospelý vek iné názvy (pozri napríklad vývojové poruchy).
Pri demencii môžu byť postihnuté oblasti poznania, ako sú pamäť, pozornosť, jazyk a riešenie problémov. Vyššie mentálne funkcie sú v tomto procese postihnuté ako prvé. Najmä v neskorších štádiách ochorenia môžu byť postihnuté osoby dezorientované v čase (nevedia, ktorý je deň v týždni, deň v mesiaci, mesiac alebo dokonca aký je rok), v mieste (nevedia, kde sa nachádzajú) a v osobách (nevedia, kto sú).
Príznaky demencie možno klasifikovať ako reverzibilné alebo ireverzibilné v závislosti od etiológie ochorenia. Menej ako 10 % prípadov demencie je spôsobených príčinami, ktoré možno v súčasnosti zvrátiť liečbou. Z týchto prípadov takmer 100 % tvoria starší ľudia. Demencia je termín pre nešpecifický syndróm ochorenia (súbor príznakov), ktorý je spôsobený mnohými rôznymi špecifickými chorobnými procesmi, rovnako ako príznaky orgánovej dysfunkcie, ako je dýchavičnosť, žltačka alebo bolesť, možno pripísať mnohým etiológiám.
Bez dôkladného posúdenia anamnézy sa môže krátkodobý syndróm delíria ľahko zameniť s demenciou, pretože mnohé z týchto príznakov sú prítomné aj pri demencii. Niektoré duševné ochorenia vrátane depresie a psychózy môžu tiež vyvolávať príznaky, ktoré treba odlíšiť od delíria aj demencie.
Výskyt demencie sa zvyšuje spolu so zvyšujúcou sa priemernou dĺžkou života na celom svete. Najmä v západných krajinách narastajú obavy z ekonomického vplyvu demencie na budúce staršie obyvateľstvo. V Austrálii sa v roku 2006 odhadoval výskyt demencie na 1,03 % celej populácie. Hoci správy o niektorých najdlhšie žijúcich ľuďoch tvrdia, že ňou netrpia (napr. Yone Minagawa), ide o ochorenie, ktoré je silne spojené s vekom; 1 % ľudí vo veku 60 – 65 rokov, 6 % ľudí vo veku 75 – 79 rokov a 45 % ľudí vo veku 95 rokov a viac trpí týmto syndrómom.
Správna diferenciálna diagnóza medzi jednotlivými typmi demencie (pozri nižšie) si vyžaduje prinajmenšom odporúčanie špecialistu, napr. geriatrického internistu, geriatrického psychiatra, neurológa, neuropsychológa alebo geropsychológa. Existujú však niektoré krátke testy (5 – 15 minút), ktoré majú primeranú spoľahlivosť a môžu sa použiť v ordinácii alebo v inom prostredí na vyšetrenie kognitívneho stavu v prípade deficitov, ktoré sa považujú za patologické. Medzi takéto testy patria napríklad skrátené skóre mentálneho testu (AMTS), mini vyšetrenie mentálneho stavu (MMSE), modifikované mini vyšetrenie mentálneho stavu (3MS), skríningový nástroj kognitívnych schopností (CASI) a test kreslenia hodín.
Skóre AMTS nižšie ako 6 (z možných 10) a skóre MMSE nižšie ako 24 (z možných 30) naznačuje potrebu ďalšieho hodnotenia. Skóre sa musí interpretovať v kontexte vzdelania a iného zázemia osoby a konkrétnych okolností; napríklad od osoby s veľkou depresiou alebo veľkými bolesťami sa neočakávajú dobré výsledky v mnohých testoch duševných schopností.
Mini-vyšetrenie duševného stavu
Pracovná skupina pre preventívne služby v USA (USPSTF) preskúmala testy na poruchy kognitívnych funkcií a dospela k záveru:
Kópiu dotazníka MMSE nájdete v prílohe pôvodnej publikácie.
Modifikované vyšetrenie mini mentálneho stavu (3MS)
Kópia systému 3MS je k dispozícii online. Metaanalýza dospela k záveru, že modifikované vyšetrenie Mini-Mental State (3MS) má:
Skrátené skóre mentálneho testu
Metaanalýza dospela k záveru:
Bolo preskúmaných mnoho ďalších testov vrátane príkladovej formy testu kreslenia hodín). Hoci sa niektoré z nich môžu objaviť ako lepšie alternatívy k MMSE, v súčasnosti je MMSE najlepšie preskúmaný. Prístup k MMSE je však v súčasnosti obmedzený v dôsledku presadzovania jeho autorských práv (podrobnosti).
Ďalším prístupom k skríningu demencie je požiadať informátora (príbuzného alebo inú podpornú osobu) o vyplnenie dotazníka o každodennom kognitívnom fungovaní osoby. Dotazníky od informátora poskytujú doplňujúce informácie ku krátkym kognitívnym testom. Pravdepodobne najznámejším dotazníkom tohto druhu je Dotazník informátora o kognitívnom zhoršení u starších ľudí (IQCODE).
Ďalšie hodnotenie zahŕňa opakovanie testov v inom termíne a vykonanie ďalších (a niekedy zložitejších) testov mentálnych funkcií, ako je napríklad formálne neuropsychologické testovanie.
Bežné krvné testy sa zvyčajne vykonávajú aj na vylúčenie liečiteľných príčin. Tieto testy zahŕňajú vitamín B12, kyselinu listovú, hormón stimulujúci štítnu žľazu (TSH), C-reaktívny proteín, kompletný krvný obraz, elektrolyty, vápnik, funkciu obličiek a pečeňové enzýmy. Abnormality môžu naznačovať nedostatok vitamínov, infekciu alebo iné problémy, ktoré bežne spôsobujú zmätenosť alebo dezorientáciu u starších ľudí. Problém komplikuje skutočnosť, že tieto problémy spôsobujú zmätenosť častejšie u osôb, ktoré majú včasnú demenciu, takže „zvrátenie“ takýchto problémov môže byť v konečnom dôsledku len dočasné.
Chronické užívanie látok, ako je alkohol, môže tiež predisponovať pacienta ku kognitívnym zmenám naznačujúcim demenciu.
Bežne sa vykonáva CT vyšetrenie alebo vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MRI), hoci tieto metódy (ako je uvedené ďalej) nemajú optimálnu citlivosť na difúzne metabolické zmeny spojené s demenciou u pacienta, ktorý pri neurologickom vyšetrení nevykazuje žiadne hrubé neurologické problémy (napríklad ochrnutie alebo slabosť). CT alebo MRI môže poukázať na normálny tlakový hydrocefalus, ktorý je potenciálne reverzibilnou príčinou demencie, a môže poskytnúť informácie relevantné pre iné typy demencie, ako je infarkt (mozgová príhoda), ktoré by poukazovali na vaskulárny typ demencie. Funkčné neurozobrazovacie metódy SPECT a PET však preukázali podobnú schopnosť diagnostikovať demenciu ako klinické vyšetrenie. Zdá sa, že schopnosť SPECT rozlíšiť vaskulárnu príčinu demencie od príčiny Alzheimerovej choroby je lepšia ako diferenciácia na základe klinického vyšetrenia.
S neuroviscerálnou porfýriou sa spája demencia a včasná demencia. Porfýria sa v učebniciach uvádza v diferenciálnej diagnostike demencie. Keďže akútnu intermitentnú porfýriu, hereditárnu koproporfýriu a variegátnu porfýriu zhoršujú environmentálne toxíny a lieky, poruchy by sa mali vylúčiť, keď sa spomínajú tieto etiológie.
Okrem vyššie uvedených liečiteľných typov neexistuje na túto chorobu liek, hoci vedci napredujú vo výrobe liekov, ktoré tento proces spomaľujú. Inhibítory cholínesterázy sa často používajú na začiatku priebehu ochorenia. Vhodné môžu byť aj kognitívne a behaviorálne intervencie. Dôležité je aj vzdelávanie a poskytovanie emocionálnej podpory opatrovateľovi (alebo opatrovateľke) (pozri tiež starostlivosť o starších ľudí).
Kanadská štúdia zistila, že celoživotný bilingvizmus má výrazný vplyv na oddialenie nástupu demencie v priemere o štyri roky v porovnaní s jednojazyčnými pacientmi. Výskumníci zistili, že u jednojazyčnej skupiny sa príznaky demencie objavili v priemernom veku 71,4 roka, zatiaľ čo u dvojjazyčnej skupiny to bolo 75,5 roka. Tento rozdiel zostal zachovaný aj po zohľadnení možného vplyvu kultúrnych rozdielov, prisťahovalectva, formálneho vzdelania, zamestnania a dokonca aj pohlavia ako vplyvov na výsledky.
Takrín (Cognex), donepezil (Aricept), galantamín (Reminyl) a rivastigmín (Exelon) sú schválené Úradom pre kontrolu potravín a liečiv Spojených štátov amerických (FDA) na liečbu demencie spôsobenej Alzheimerovou chorobou. Môžu byť užitočné aj pri iných podobných ochoreniach spôsobujúcich demenciu, ako je Parkinsonova alebo vaskulárna demencia.
Medzi lieky zo skupiny známej ako blokátory N-metyl-D-aspartátu (NMDA) patrí memantín (Namenda), ktorý bol schválený Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) na liečbu stredne ťažkej až ťažkej demencie.
Antibiotiká minocyklín a kliochinolín môžu pomôcť znížiť množstvo amyloidu v mozgu osôb s Alzheimerovou chorobou.
Haloperidol (Haldol), risperidón (Risperdal), olanzapín (Zyprexa) a quetiapín (Seroquel) sa často predpisujú na zvládnutie psychózy a agitovanosti. Cieľom liečby psychózy alebo agitovanosti spojenej s demenciou je znížiť psychotické príznaky (napríklad paranoju, bludy, halucinácie), krik, bojovnosť a/alebo násilie.
Depresia sa často spája s demenciou a vo všeobecnosti zhoršuje stupeň kognitívnych a behaviorálnych porúch. Antidepresíva môžu byť nápomocné pri zmierňovaní kognitívnych a behaviorálnych symptómov tým, že opätovne regulujú neurotransmitery prostredníctvom spätného vychytávania serotonínu, noradrenalínu a dopamínu.
Mnohí pacienti s demenciou majú príznaky úzkosti. Hoci sa benzodiazepíny, ako je diazepam (Valium), používajú na liečbu úzkosti v iných situáciách, často sa im vyhýbame, pretože môžu zvýšiť agitovanosť u osôb s demenciou alebo sú príliš sedatívne. Buspiron (Buspar) sa často spočiatku skúša pri miernej až stredne ťažkej úzkosti.
Zdá sa, že selegilín, liek používaný najmä pri liečbe Parkinsonovej choroby, spomaľuje rozvoj demencie. Predpokladá sa, že selegilín pôsobí ako antioxidant a zabraňuje poškodeniu voľnými radikálmi. Pôsobí však aj ako stimulant, takže je ťažké určiť, či je oneskorenie nástupu príznakov demencie spôsobené ochranou pred voľnými radikálmi alebo všeobecným zvýšením mozgovej aktivity v dôsledku stimulačného účinku.
Keďže demencia sa nedá vyliečiť, najlepšie, čo môže človek urobiť, je zabrániť jej vzniku.
Hlavnou metódou prevencie demencie je viesť aktívny duševný aj fyzický život. Ukazuje sa, že pravidelná mierna konzumácia alkoholu (piva, vína alebo destilátov) môže znížiť riziko.
Okrem toho existujú lieky, ktoré môžu prispieť k prevencii vzniku demencie, vrátane liekov na vysoký krvný tlak, liekov proti cukrovke a nesteroidných antiflogistík.
Štúdie uverejnené v amerických časopisoch naznačujú, že stredomorská strava alebo dlhodobé užívanie betakaroténu by mohli zabrániť demencii.
Šoférovanie s demenciou môže viesť k vážnym zraneniam alebo dokonca k smrti seba a ostatných. Lekári by mali odporučiť vhodné testovanie, kedy prestať šoférovať.
Floridský Bakerov zákon umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdnictvu vynútiť si psychiatrické vyšetrenie u osôb podozrivých z demencie alebo iných duševných porúch.
Centrá dennej starostlivosti o dospelých, ako aj špeciálne oddelenia v domovoch dôchodcov často poskytujú špecializovanú starostlivosť pre pacientov s demenciou. Centrá dennej starostlivosti o dospelých ponúkajú účastníkom dohľad, rekreáciu, stravovanie a obmedzenú zdravotnú starostlivosť, ako aj oddych pre opatrovateľov.
Demencia (Alzheimerova choroba, multiinfarktová demencia, Pickova choroba, Creutzfeldtova-Jakobova choroba, Huntingtonova choroba, Parkinsonova choroba, komplex demencie AIDS, frontotemporálna demencia) – Delírium – Postkonfúzny syndróm
alkohol (opilosť, závislosť od alkoholu, delírium tremens, Korsakovov syndróm, zneužívanie alkoholu) – opiáty (závislosť od opiátov) – sedatíva/hypnotiká (abstinencia od benzodiazepínov) – kokaín (závislosť od kokaínu) – všeobecne (intoxikácia, zneužívanie drog, fyzická závislosť, abstinencia)
Schizofrénia (dezorganizovaná schizofrénia) – Schizotypová porucha osobnosti – Porucha s bludmi – Folie à deux – Schizoafektívna porucha
Mánia – Bipolárna porucha – Klinická depresia – Cyklotýmia – Dystýmia
Úzkostná porucha (agorafóbia, panická porucha, panický atak, generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkosť) – OCD – akútna stresová reakcia – posttraumatická stresová porucha – porucha prispôsobenia – konverzná porucha (Ganserov syndróm) – somatoformná porucha (somatizačná porucha, telesná dysmorfická porucha, hypochondria, nozofóbia, Da Costov syndróm, psychalgia) – neurasténia
poruchy príjmu potravy (mentálna anorexia, mentálna bulímia) – poruchy spánku (dyssomnia, insomnia, hypersomnia, parasomnia, nočný teror, nočné mory) – sexuálne dysfunkcie (erektilná dysfunkcia, predčasná ejakulácia, vaginizmus, dyspareunia, hypersexualita) – popôrodná depresia
Porucha osobnosti – Pasívne agresívne správanie – Kleptománia – Trichotillománia – Voyerizmus – Faktická porucha – Münchhausenov syndróm – Ego-dystonická sexuálna orientácia
Špecifické: reč a jazyk (expresívna porucha reči, afázia, expresívna afázia, receptívna afázia, Landau-Kleffnerov syndróm, šušlanie) – Školské zručnosti (dyslexia, dysgrafia, Gerstmannov syndróm) – Motorické funkcie (vývojová dyspraxia)Pervazívne: Autizmus – Rettov syndróm – Aspergerov syndróm
ADHD – porucha správania – opozičná vzdorovitá porucha – separačná úzkostná porucha – selektívny mutizmus – reaktívna porucha pripútanosti – tiková porucha – Tourettov syndróm – reč (koktavosť – zahltenosť)