Kategórie
Psychológia

Schadenfreude: naozaj sa ľudia bavia na cudzom nešťastí?

S pojmom „Schadenfreude“ som sa zoznámil, keď sa mi dostala do rúk kniha „The Joy of Pain: Schadenfreude and the Dark Side of Human Nature“ od Richarda Hortona Smitha. To slovo ma zaujalo. Potom som rýchlo vyhľadal na Googli a narazil som na článok „The Science of Schadenfreude: It is part of being human to laugh at someone’s misfortune“ (Veda o schadenfreude: Súčasťou ľudskej povahy je smiať sa na cudzom nešťastí) od Dr. Josepha A. Shranda. Tento článok mi pomohol získať určitý prehľad o tom, čo presne je „Schadenfreude“, a umožnil mi vnútorne si potvrdiť a normalizovať tento pojem ako jav, ktorý skutočne existuje.

Podľa Shranda je „Schadenfreude“ definovaný ako smiech človeka nad nešťastím iných – na úkor toho, kto trpí, a pocit duševnej odmeny za to, že je svedkom toho, ako iná ľudská bytosť v niečom zlyháva, alebo pociťuje nepopierateľnú radosť z toho, že niekto skončí frustrovaný a zranený kvôli niečomu ťažkému, čomu čelí. „Schadenfreude“ pochádza z dvoch nemeckých slov „schaden“ a „freude“, ktoré znamenajú „škoda“, resp. „radosť“.

Uvedomenie si a uznanie prítomnosti „Schadenfreude“ v každodennom živote môže byť skutočne emocionálne ozdravujúce, pokiaľ ide o emocionálne uzdravenie. Z toho, čo som sám zažil na základe zvedavého výskumu, nám poznanie tohto konceptu „Schadenfreude“ určite umožní vžiť sa do situácie tých, ktorí sú bezcitní a necitliví voči iným. A tiež nám pravdepodobne môže umožniť sústrediť sa výlučne na to, aby sme sa poučili z minulých skúseností a pokračovali v napredovaní. Ako zdôrazňuje Shrand, pochopenie toho, prečo sa my a iní cítime tak, ako sa cítime, ako aj pochopenie schadenfreude nám pomáha dať šancu reagovať premyslene, a nie impulzívne. Pri zachovaní svojich emócií potom môžeme lepšie usudzovať v citlivých situáciách, ktoré si vyžadujú silnú empatiu, aby sme sa v nich zorientovali a/alebo prešli cez ne.

Všetci denne čelíme bojom a bitkám, či to dáme najavo, alebo nie, závisí od nášho uváženia. Väčšina z nás zostáva vyrovnaná do tej miery, že si nikto nemyslí, že naozaj potrebujeme pomoc a podporu. Myslím si, že mnohí z nás to robia zo strachu, že ostatní pocítia radosť z toho, že počujú, že nám nie je dobre. Ak mám hovoriť za seba, môžem povedať, že som sa nikdy nikomu nesmial na jeho bolesti, pretože to z morálneho hľadiska nie je niečo, čo by som niekedy zvládol alebo s čím by som sa cítil v poriadku. Môžem však priznať, že som sa – pri rôznych príležitostiach – cítil nedobrovoľne ľahostajný a otupený voči nešťastiu tých, ktorí mi ublížili, najmä keď som bol rozptýlený a zápasil s vlastnými ťažkosťami. Takáto ľahostajnosť alebo „chlad“ voči citovým bojom druhých v dôsledku toho, že som sa sám nachádzal v stave citového rozrušenia, by mohla byť vo mne istou formou „schadenfreude“. Vo vnútri každého z nás. Niekedy vidíme, že niekto bojuje, a tak sa smejeme a „žartujeme“ z nešťastia niekoho iného, chceme ho „rozosmiať“. Ale pre nich to nie je vtip, pretože sa trápia. Či si to chceme priznať alebo nie, všetci niekedy cítime „zvláštne uspokojenie“, že sa niekomu inému v živote nedarí. Ale prečo táto potreba súťažiť s ostatnými? Prečo niektorí ľudia túžia prekonať iných alebo pociťujú radosť z neúspechu iných, keď nikto z nás nie je presne na rovnakej vlnovej dĺžke? Každý z nás má iné zmýšľanie, iné ciele, iné zázemie, čo by malo – reálne – znamenať, že by sme sa mali zamerať na to, aby sme sa navzájom posilňovali a robili našu spoločnú spoločnosť lepšou. Prečo majú niektorí ľudia potrebu porovnávať sa? Prečo je pravé a skutočné posilnenie postavenia také zriedkavé? Vyplýva to z neistoty alebo z toho, že sa necítime dosť dobrí? To sú otázky, ktoré stoja za zamyslenie.

V každom prípade, zatiaľ čo všetci bojujeme (každý svojím spôsobom) a pokračujeme vo svojich osobných cestách, ostatní nás sledujú z okraja našich životov. Títo iní ľudia sú rôzni, od dobrých duší, ktoré pre nás chcú len to najlepšie, až po iné duše, ktoré nás naozaj nemajú a nikdy nebudú mať z akéhokoľvek dôvodu radi (bez ohľadu na to, čo robíme). Takíto negatívni ľudia určite pocítia radosť, keď uvidia, ako čelíme našim bojom a nedostatkom, ako ich prijímame a pretláčame. Budú nás ohovárať a hovoriť o nás kruté veci bez akéhokoľvek záujmu o nás alebo naše pocity a. Ignorovanie a odmietanie zranených pocitov ľudí okolo nás a pociťovanie radosti z utrpenia, ktoré vidíme, nie je niečo, na čo by mal byť ktokoľvek z nás hrdý. Je to kruté, bezcitné a nepreukazuje to žiadny zmysel pre skutočnú ľudskosť.

Prečo zhadzovať ostatných? Prečo ich rozbíjať, keď by ste namiesto toho mohli stráviť čas prácou na sebe a robiť to lepšie pre seba a pre ľudí okolo seba? Vnáša schadenfreude z dlhodobého hľadiska do nášho života naozaj nejakú zábavu? Myslím, že nie. Len zatemňuje naše duše a spôsobuje, že sa správame tak, ako neskôr ľutujeme, vďaka univerzálnej predstave, že dostávame to, čo sme vložili do vesmíru; že krivda, ktorú sme niekomu spôsobili, sa nakoniec vráti tomu, kto ju spôsobil.

V najtemnejších chvíľach často vidíme najtemnejšie časti ľudí okolo nás, ako aj najtemnejšie časti nás samých. Niektorí rýchlo sypú soľ na čerstvé rany, len aby videli naše bolestivé reakcie. Tu je krásny citát, ktorý podľa mňa vystihuje všetko, čo chcem povedať o „schadenfreude“: „Niektorí ľudia získajú uspokojenie z toho, že sa snažia zatemniť vaše svetlo, budú sa snažiť zatieniť vás aj za cenu pravdy.“ – Duchovné pravdy.

Myslím, že ako ľudské bytosti máme spoločné to, že nikto z nás nie je imúnny voči pocitu popierania pravdy. Všetci veríme a chceme veriť, že sme dobrí ľudia. Dobrota je bezpochyby v nás, ale je dôležité, aby sme si uvedomovali a premýšľali o temnote, ktorá je v nás všetkých. Nie ste sami, kto bojuje s temnými myšlienkami voči druhým. Môžem vás ubezpečiť, že sa mi mnohokrát stalo, že som prežíval takú bolesť, že som mal problém vôbec pochopiť a chcieť pochopiť situáciu, v ktorej sa nachádza niekto iný, pretože ma pohltilo moje vlastné tiché utrpenie.

Zostať silná, byť úprimná a asertívna mi umožnilo (v ťažkých chvíľach) postaviť sa za seba a najviac sa mi uľavilo, keď som na krutosť (napríklad tých, ktorí sa vysmievali môjmu utrpeniu alebo mali radosť, keď o ňom počuli) odpovedala mlčaním. Moje mlčanie hovorilo viac, ako by to dokázali akékoľvek slová. Ak niečo, tak práve mlčanie bolo výkrikom, ktorý niektorým jednotlivcom umožnil lepšie si uvedomiť svoje svedomie. Nepriateľské a pokojné (nemanipulatívne) mlčanie z mojej strany voči ostatným mi tiež poskytlo čas zamyslieť sa nad vlastnými nedostatkami a oblasťami, ktoré treba zlepšiť, aby som sa uzdravil. Existuje také príslovie, že s každým prstom, ktorý ukážeme na ľudí, vždy tri ukazujú späť na nás, takže v žiadnom prípade nie sme sami imúnni voči tomu, aby sme tiež robili rovnaké negatívne činy a skutky ako ostatní.

Na záver možno konštatovať, že „Schadenfreude“ je s najväčšou pravdepodobnosťou univerzálny. Je v každom z nás a nie je to niečo, čo môžeme ignorovať v našej ľudskej prirodzenosti. Keď sme čelili zrade, podvodu a vlastným chybám v úsudku a domnienkach – niekedy kvôli tomu, čo nám urobili iní (t. j. následky schadenfreude), naša duša potom často vibruje negatívnym spôsobom. Utápame sa vo svojej bolesti a z tejto jamy, do ktorej sme sa sami uvrhli, sa môžeme dostať len tak, že sa opäť chytíme svojho ľudského súcitu a empatie. Shrand berie negatívny aspekt schadenfreude a transformuje ho – s ľahkosťou – na pozitívny prvok tým, že spomína tento koncept „transformačného vedenia“. Ide o to, keď sa ľudia v čase konfliktu spoja, určia, kde je v spoločnosti potrebná zmena, a potom pracujú na tom, aby túto zmenu podporili a rozvíjali. Transformačné vedenie umožňuje každému liečiť sa, ako aj liečiť ostatných, ako kolektívny celok.

Čo si myslíte o Schadenfreude? Ako sa vyrovnávate s čiernymi myšlienkami voči sebe a iným? Napíšte komentár nižšie. Radi si vypočujeme vaše myšlienky.

Kvíz na záver

Ako sa nazýva to, keď sa človek smeje z nešťastia iných – na úkor toho, kto trpí?

  • Smugness
  • Revel
  • Cynizmus
  • Rozhorčenie
  • Irónia

Čo nám stmavuje?

  • Vlastná duša
  • Démoni
  • Smrteľníci
  • Božská sila
  • Ďalší svet

Aká je najdôležitejšia emócia u človeka, ktorý trpí?

  • Vzrušenie
  • Čistá láska
  • Smútok
  • Smútok

Aké sú náklady toho, kto trpí?

  • Trpieť
  • Postihnutý
  • Veľká bolesť
  • Choroba
  • Duševné utrpenie

Ako sa správame, keď neskôr ľutujeme?

  • Veci

Čo mi dalo pokojné mlčanie odo mňa k ostatným?

  • Deň
  • Každý
  • Keď
  • Celé
  • Prvá stránka
  • Ďalšie
  • Jedna sekunda