Prečo ste sa rozhodli písať o tom, ako mozog reaguje na pokus o samovraždu?
Moje blogy sú zvyčajne odpoveďou na otázky, ktoré dostávam od svojich študentov. Predpokladám, že ak sa oni zaujímajú o odpoveď, potom by sa o ňu mohli zaujímať aj ostatní. O Asherovom románe „13 Reasons Why“ ste už počuli, už nejaký čas sa o ňom diskutuje v televízii a na sociálnych sieťach. V televízii som tiež videl reportáž o mužovi, ktorý sa takmer udusil vo svojej garáži pri používaní elektrického generátora (ktorý vypúšťa pomerne veľa oxidu uhoľnatého). Pred časom som tiež vykonával pitvu muža, ktorý úspešne spáchal samovraždu otravou CO. Mal petechiálne krvácanie v celom hipokampe, mozgovej štruktúre, ktorá je rozhodujúca pre učenie a pamäť. Takto sa mi v hlave vyvinul príbeh; zvyčajne do románového príbehu spojím nesúrodé kúsky súvisiacich informácií, o ktorých si myslím, že by mohli byť dôležité pre ostatných.
Samovražda oxidom uhoľnatým je oveľa menej účinná ako väčšina iných metód, napriek tomu si ju každoročne vyberú tisíce ľudí. Prečo sa podľa vás rozhodli pre túto metódu?
Po prvé, zdá sa, že ide o metódu, ktorá je v širokej populácii všeobecne známa. Pred zavedením katalyzátorov na autách bola pomerne účinná. Myslím si, že je stále „populárna“, pretože sa zdá byť taká nenásilná. Ľudia správne predpokladajú, že jednoducho zaspia a neprebudia sa.
Ako je ovplyvnený mozog preživších po pokuse o samovraždu tabletkami?
Na to, aby som mohol odpovedať na túto otázku, je tu príliš veľa výhrad. Závisí to od užívanej drogy, od toho, koľko sa jej užilo, od minulosti danej osoby s danou drogou (t. j. tolerancie), od veku a zdravotného stavu osoby a tiež od toho, koľko rôznych drog sa užilo. A napokon, účinky na mozog by boli určené mechanizmom účinku drogy, t. j. prečo bola droga smrteľná?
Ako je pravdepodobné, že sa ľudia, ktorí sa o samovraždu nepokúsia, pokúsia o samovraždu znova, a existuje časový rámec, kedy je pravdepodobnejšie, že sa o to pokúsia?
Väčšina ľudí to skúša znova, ak sa im nedostane pozornosti, o ktorú žiadajú, alebo nejakého zásahu zo strany lekára. Každý pokus býva smrteľnejší.
Čítala som, že ste poprednou autoritou, pokiaľ ide o Alzheimerovu chorobu. Po otrave CO spomínate, že väčšina ľudí, ktorí prežili, má podobné príznaky ako Alzheimerova choroba. Sú títo preživší náchylnejší trpieť touto chorobou?
Príznaky sú podobné ako u osôb s Alzheimerovou chorobou. Neexistuje však dostatok epidemiologických dôkazov, ktoré by dokazovali, že CO môže predisponovať človeka k AD. Predpokladám, že odpoveď na vašu otázku je áno.
Existujú popri dvoch terapiách, ktoré spomínate (hyperbarická kyslíková terapia a terapia Ariceptom), aj iné spôsoby, ako pomôcť mozgu uzdraviť sa a vrátiť sa k jeho predchádzajúcemu potenciálu?
Žiadne, ktoré by boli v súčasnosti akceptované všeobecnou lekárskou komunitou. Problémom je, že otrava CO skutočne zabíja neuróny; dnes nemáme žiadnu liečbu, ktorá by dokázala neuróny znovu vypestovať.
Ktoré funkcie mozgu človeka odchádzajú ako posledné?
Opäť to závisí od toho, ako človek zomiera, napr. hypoxia vs. ischémia vs. mŕtvica vs. rakovina… Vo všeobecnosti sú evolučne najmodernejšie oblasti mozgu najzraniteľnejšie voči smrti.
Ak ste vy alebo niekto, koho máte radi, v kríze alebo práve teraz potrebujete podporu, zavolajte na linku Lifeline na číslo 13 11 14 alebo BeyondBlue na číslo 1300 224 636. Ak ide o núdzovú situáciu, volajte na číslo 000.
Kvíz na záver
Ako reaguje mozog človeka, ktorý prežil, na pokus o samovraždu?
- Pokus o samovraždu
- Psychotická prestávka
- Hospitalizácia
- Psychiatrická nemocnica
- Samovražedné sklony
- Predávkovanie drogami
Aké sú dva spôsoby, ako pomôcť mozgu pri liečbe?
- Ošetrenia
- Psychoterapia
- Lieky
Aký je mechanizmus účinku lieku?
- Narkotiká
- Opioidy
O čom píšem na svojom blogu?
- Obavy
- Subreddit](/message/compose?to=%2fr%2fweddingdress