Rozhodovanie je kognitívny proces, ktorý vedie k výberu postupu z alternatív. Výsledkom každého rozhodovacieho procesu je konečná voľba. Môže to byť konanie alebo názor. Začína sa vtedy, keď potrebujeme niečo urobiť, ale nevieme čo. Rozhodovanie je teda proces uvažovania, ktorý môže byť racionálny alebo iracionálny a môže byť založený na explicitných alebo tichých predpokladoch.
Bežné príklady zahŕňajú nakupovanie, rozhodovanie o tom, čo jesť, kedy spať, a rozhodovanie o tom, koho alebo čo voliť vo voľbách alebo referende.
Štruktúrované racionálne rozhodovanie je dôležitou súčasťou všetkých vedeckých profesií, v ktorých odborníci využívajú svoje znalosti v danej oblasti na prijímanie informovaných rozhodnutí. Napríklad lekárske rozhodovanie často zahŕňa stanovenie diagnózy a výber vhodnej liečby. Niektoré výskumy využívajúce naturalistické metódy však ukazujú, že v situáciách s vyšším časovým tlakom, vyššou stávkou alebo zvýšenou nejednoznačnosťou odborníci používajú skôr intuitívne rozhodovanie ako štruktúrované prístupy, pričom sa riadia prístupom rozpoznávania pri rozhodovaní, ktorý zodpovedá súboru ukazovateľov podľa skúseností odborníka a okamžite dospieva k uspokojivému postupu bez zvažovania alternatív.
Vzhľadom na veľký počet úvah, ktoré sa týkajú mnohých rozhodnutí, boli vyvinuté počítačové systémy na podporu rozhodovania, ktoré pomáhajú rozhodovateľom pri zvažovaní dôsledkov rôznych spôsobov uvažovania. Môžu pomôcť znížiť riziko ľudských chýb.
Podľa behavioristky Isabel Briggs Myersovej (1962) rozhodovací proces človeka do značnej miery závisí od jeho kognitívneho štýlu. Vychádzajúc z práce Carla Junga, Myersová vyvinula súbor štyroch bipolárnych dimenzií, ktorý nazvala Myers-Briggs Type Indicator (MBTI). Koncovými bodmi týchto dimenzií sú: myslenie a cítenie; extroverzia a introverzia; úsudok a vnímanie; a vnímanie a intuícia. Tvrdila, že štýl rozhodovania človeka je do veľkej miery založený na tom, aké má skóre v týchto štyroch dimenziách. Napríklad niekto, kto dosiahol skóre blízko konca dimenzií myslenie, extroverzia, vnímanie a úsudok, by mal tendenciu mať logický, analytický, objektívny, kritický a empirický štýl rozhodovania.
Kognitívne a osobné predsudky pri rozhodovaní
Všeobecne sa uznáva, že do našich rozhodovacích procesov sa môžu vkradnúť predsudky, ktoré spochybňujú správnosť rozhodnutia. Nie je však všeobecne dohodnuté, ktoré normatívne modely sa majú použiť na posúdenie toho, čo predstavuje chybné rozhodnutie. Nie je ani zhoda o vedeckých dôkazoch všetkých predpojatostí. Hoci sa teda súhlasí s tým, že rozhodovanie môže byť zaujaté, často sa spochybňuje, ako zistiť, kedy to tak je, a konkrétne prípady zaujatosti. Táto otázka môže byť vo všeobecnosti medzi vedcami v tejto oblasti dosť kontroverzná. Nižšie uvádzame zoznam niektorých najčastejšie diskutovaných kognitívnych zaujatostí.