Ropucha sa vzťahuje na niekoľko druhov obojživelníkov. Často sa rozlišuje medzi žabami a ropuchami podľa ich vzhľadu, k čomu viedla konvergentná adaptácia tzv. ropúch na suché prostredie. Napríklad ropuchy majú často kožovitú kožu kvôli lepšiemu zadržiavaniu vody a hnedé sfarbenie kvôli maskovaniu. Mnohé tzv. ropuchy sa aj zahrabávajú, čo si vyžaduje ďalšie prispôsobenia. Tieto adaptácie však len odrážajú prostredie, ktorému sa druh prispôsobil, a nie sú spoľahlivým ukazovateľom jeho pôvodu. Keďže taxonómia odráža len evolučné vzťahy, akékoľvek rozdiely medzi žabami a ropuchami sú pre ich klasifikáciu irelevantné.
Napríklad mnohí členovia čeľadí Bombinatoridae, Discoglossidae, Pelobatidae, Rhinophrynidae, Scaphiopodidae a niektoré druhy z čeľade Microhylidae sa bežne nazývajú „ropuchy“. Jediná čeľaď, ktorá má výlučne spoločný názov „ropucha“, je čeľaď Bufonidae, „pravé ropuchy“. Niektoré „pravé žaby“ z rodu Rana sa tiež prispôsobili norným zvykom, zatiaľ čo druhy v rámci rodu Atelopus sú naopak známe pod spoločným názvom „harlekýnske žaby“.
Typovým druhom čeľade Bufonidae je ropucha obyčajná (Bufo bufo) a okolo nej sa sústreďuje veľké množstvo druhov toho istého rodu a niektorých menších rodov. B. bufo je bezchvostý obojživelník robustnej postavy s bradavičnatou kožou a každý živočích, ktorý má tieto vlastnosti, sa môže nazývať ropucha bez ohľadu na jeho umiestnenie vo formálnej taxonómii.
Takmer všetky ropuchy z čeľade Bufonidae majú na oboch stranách zadnej časti hlavy dve hrčky, ktoré sa nazývajú parotoidné žľazy. Tieto žľazy obsahujú jed, ktorý vyteká, ak je ropucha v strese. Niektoré, ako napríklad ropucha trstinová Bufo marinus, sú jedovatejšie ako iné. Niektoré „psychoaktívne ropuchy“, ako napríklad ropucha riečna coloradská Bufo alvaris, sa rekreačne využívajú pre účinky bufotoxínu.
Ropucha americká, Bufo americanus
Ropucha pobrežná, Bufo valliceps
Ropucha východná, Bombina orientalis
Ropucha úzkoústa, Gastrophryne carolinensis
Ropucha južná (Bufo terrestris)
ropucha americká Bufo americanus
Čeľaď Bufonidae (Gray, 1825) – ropuchy pravé:
Čeľaď Bombinatoridae (Gray, 1825) – ropuchy ohnivé:
Čeľaď Brachyctpoephalidae (Günther, 1858) – ropuchy štítové:
Čeľaď Discoglossidae (Günther, 1858)
Čeľaď Microhylidae (Günther, 1858)
Čeľaď Pelobatidae (Bonaparte, 1850) – ropuchy lopatkovité:
Čeľaď Scaphiopodidae (Cope, 1865) – severoamerické ropuchy lopatkovité:
Čeľaď Rhinophrynidae (Günther, 1859) – ropuchy bradavičnaté:
Moche Toad. 200 n. l. Zbierka múzea Larco Lima, Peru.
Mocheovia v starovekom Peru uctievali zvieratá a vo svojom umení často zobrazovali ropuchy.
Pre Vietnamcov je ropucha strýkom oblohy. Podľa starého vietnamského príbehu vždy, keď ropucha zatne zuby, bude pršať.
Okrem toho sa paratoidné žľazy, ktoré ropuchy používajú na vylučovanie jedu na ochranu, často zamieňajú za bradavice. Pravdepodobne táto mylná predstava viedla k mýtu „ropuchy spôsobujú bradavice“.