Rollo May (21. apríla 1909, Ada, Ohio – 22. októbra 1994, Tiburon, Kalifornia) bol najznámejší americký existenciálny psychológ, autor vplyvnej knihy Láska a vôľa z roku 1969.
Hoci sa často spája s humanistickou psychológiou, od iných humanistických psychológov, ako boli Maslow alebo Rogers, sa líši tým, že si lepšie uvedomuje tragické rozmery ľudskej existencie. May bol blízkym priateľom amerického teológa nemeckého pôvodu Paula Tillicha. Medzi jeho diela patria „Láska a vôľa“ a „Odvaha tvoriť“, pričom druhý názov vychádza z názvu Tillichovej knihy „Odvaha byť“.
May prežil ťažké detstvo, jeho rodičia sa rozviedli a jeho sestra sa psychicky zrútila. Jeho vzdelávacia odysea viedla na Michiganskú štátnu univerzitu a Oberlin College, kde získal bakalársky titul, istý čas učil v Grécku, v roku 1938 získal titul bakalára teológie na Union Theological Seminary a napokon v roku 1949 získal doktorát z klinickej psychológie na Kolumbijskej univerzite.
Posledné roky svojho života strávil v Tiburone v Sanfranciskom zálive, kde v októbri 1994 zomrel.
May bol ovplyvnený americkým humanizmom a zaujímal sa o zosúladenie existenciálnej psychológie s inými prístupmi, najmä s Freudom.
May používa niektoré tradičné existencialistické pojmy trochu iným spôsobom ako ostatní a pre tradičné existencialistické pojmy vymýšľa nové slová. Osud by napríklad mohol byť „hodený“ v kombinácii s „pádom“ – časť nášho života, ktorá je určená za nás, za účelom vytvorenia nášho života. Použil aj slovo „odvaha“, ktoré označuje autenticitu v konfrontácii s vlastnou úzkosťou a povznesenie sa nad ňu.
Videl určité „štádiá“ vývoja:
Nejde o etapy v tradičnom zmysle slova. Dieťa môže byť určite niekedy nevinné, obyčajné alebo tvorivé; dospelý môže byť rebelantský. Jediné pripútanie k určitým vekovým obdobiam je z hľadiska salencie: rebelantstvo vyniká u dvojročného dieťaťa a tínedžera.
Jeho prvá kniha The Meaning of Anxiety (Zmysel úzkosti) vychádza z jeho doktorandskej dizertačnej práce, ktorá bola zasa založená na jeho čítaní filozofa 19. storočia Sørena Kierkegaarda. Jeho definícia úzkosti je „obava vyvolaná ohrozením nejakej hodnoty, ktorú jednotlivec považuje za podstatnú pre svoju existenciu ako ja.“ (1967, s. 72.) Cituje aj Kierkegaarda: „Úzkosť je závrat slobody.“ V roku 1956 vydal spolu s Ernestom Angelom a Henrim Ellenbergerom knihu Existencia. Existencia pomohla uviesť existenciálnu psychológiu do USA.
„Nenávisť nie je opakom lásky. Je ním apatia.“
„Ak si otvorene a slobodne priznáme svoju depresiu, naše okolie z nej získa skôr zážitok slobody než samotnú depresiu.“
„Tvorivosť nie je len nevinná spontánnosť našej mladosti a detstva, ale musí byť spojená s vášňou dospelého človeka, ktorá je vášňou žiť až po smrti.“
„Depresia je neschopnosť vytvoriť si budúcnosť.“
„Sloboda je schopnosť človeka podieľať sa na svojom vlastnom rozvoji. Je to naša schopnosť formovať samých seba.“
„Ak nevyjadríte svoje vlastné originálne myšlienky, ak nebudete počúvať svoju vlastnú bytosť, zradíte sami seba.“
„Je ironickým zvykom ľudí bežať rýchlejšie, keď sme stratili cestu.“
„Väčšiu odvahu si vyžaduje zachovať si vnútornú slobodu, posunúť sa na svojej vnútornej ceste do nových sfér, než sa vzdorovito postaviť za vonkajšiu slobodu. Často je ľahšie hrať sa na mučeníka, ako sa unáhliť v boji.“
„Radosť, a nie šťastie, je cieľom života, pretože radosť je emócia, ktorá sprevádza našu ľudskú prirodzenosť. Je založená na skúsenosti vlastnej identity ako hodnotnej a dôstojnej bytosti.“
„Život pochádza z fyzického prežitia, ale dobrý život pochádza z toho, na čom nám záleží.“
„Vzťah medzi záväzkom a pochybnosťou nie je v žiadnom prípade antagonistický. Záväzok je najzdravší vtedy, keď nie je bez pochybností, ale napriek pochybnostiam.“
Prevzaté z www.brainyquote.com.