Rezistencia na hormóny štítnej žľazy opisuje zriedkavý syndróm, pri ktorom sú hladiny hormónov štítnej žľazy zvýšené, ale hladina hormónov stimulujúcich štítnu žľazu (TSH) nie je potlačená alebo nie je úplne potlačená, ako by sa očakávalo.
Najčastejšou príčinou syndrómu sú mutácie β (beta) formy receptora hormónov štítnej žľazy, pričom bolo zdokumentovaných viac ako 100 rôznych mutácií.
S týmto ochorením sa spájajú aj mutácie v MCT8 a SECISBP2[1].
Syndróm rezistencie na hormóny štítnej žľazy je zriedkavý, incidencia sa uvádza ako 1 z 50 000 alebo 1 zo 40 000 živonarodených detí.
Syndróm sa môže prejavovať rôznymi príznakmi, dokonca aj medzi členmi tej istej rodiny, ktorí majú tú istú mutáciu.Zvyčajne je väčšina alebo všetky tkanivá rezistentné na hormón štítnej žľazy, takže napriek zvýšeným hodnotám hormónu štítnej žľazy v sére sa jedinec môže javiť ako eutyreózny (nemá žiadne príznaky nadmernej alebo nedostatočnej činnosti štítnej žľazy). Najčastejšími príznakmi sú struma a tachykardia. Spája sa aj s niektorými prípadmi poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), hoci väčšina ľudí s touto diagnózou nemá problémy so štítnou žľazou[3].
Bola navrhnutá súvislosť s depresiou[4].
Výsledky krvných testov charakteristické pre túto poruchu sa môžu vyskytovať aj pri iných poruchách (napríklad TSH-óm (adenóm hypofýzy) alebo iné poruchy hypofýzy). Diagnostika môže zahŕňať identifikáciu mutácie receptora štítnej žľazy, ktorá je prítomná približne v 85 % prípadov[5].
Od objavenia rezistencie na hormóny štítnej žľazy pri absencii mutácií receptora beta hormónov štítnej žľazy však absencia mutácie u pacienta rezistenciu nevylučuje[6].
Niekedy sa výraz rezistencia na hormóny štítnej žľazy používa na označenie prípadov, keď pacienti s autoimunitnými poruchami štítnej žľazy zle reagujú na normálne dávky substitučných hormónov štítnej žľazy.Predpokladá sa, že k tomu dochádza, ak sa u pacientov vytvorili protilátky proti hormónom štítnej žľazy. Protilátky proti hormónom štítnej žľazy sa pri takýchto poruchách vyskytujú celkom bežne a môžu interferovať s bežnými klinickými testami používanými pri monitorovaní takýchto porúch a v neobvyklých prípadoch môžu mať ďalší nezávislý klinický význam.
Tvrdenia o príčine fibromyalgie a chronických únavových syndrómov
Dr. Refetoff tiež poznamenal, že existuje mnoho prípadov, ktoré vykazujú rezistenciu na hormóny štítnej žľazy bez genetickej mutácie. Nikto nevie, čo spôsobuje rezistenciu na hormóny štítnej žľazy u týchto pacientov, ale lekári diskutovali o možnosti environmentálnej toxicity, skrytých vírusov, zmutovaných baktérií, systémovej fugálnej infekcie a iných. Doktor Marshall vymyslel protokol pre sarkoidózu a autoimunitné ochorenia, ktorý preukázateľne zbavuje mnohých pacientov s rezistenciou na hormóny štítnej žľazy ich symptómov a veľkých dávok liekov. Jeho výskum by naznačoval, že existuje autoimunitná manlfunkcia spôsobujúca rezistenciu na hormóny štítnej žľazy.
Predpokladá sa však, že rezistencia na hormóny štítnej žľazy sa vyskytuje u 1 – 3 % celej ženskej populácie, ak má Dr. Lowe pravdu v tom, že fibromyalgia je rezistencia na hormóny štítnej žľazy. Dr. Refetoff sa domnieva, že mnoho ľudí s ADD má rezistenciu na hormóny štítnej žľazy, čo by zahŕňalo ďalšiu veľkú časť populácie. V skutočnosti nie je známe, koľko ľudí ju má, ale dnes už vieme, že nejde o zriedkavú poruchu, ako sa kedysi predpokladalo.
Medzi ďalšie príznaky, ktoré naznačujú, že človek môže mať rezistenciu na hormóny štítnej žľazy, patria okrem iného: nízka telesná teplota, problémy s krvným tlakom, chronická únava, zápcha, fibromyalgia alebo rozsiahle bolesti, priberanie na váhe, problémy s pamäťou, kognitívne poruchy, astma alebo alergie a všetky ostatné príznaky, ktoré sa bežne spájajú buď s Hashimotovou tyreoiditídou a/alebo regulárnou hypotyreózou, a/alebo pravidelnou hypertyreózou. Príznakov tohto ochorenia je veľa, ale jediný spôsob, ako skutočne zistiť, či ho máte, je spolupracovať s lekárom na terapeutickej skúške liečby hormónmi štítnej žľazy. Ak človek nedokáže dosiahnuť homoeostázu bez veľkých dávok T3 alebo T4, môže mať rezistenciu na hormóny štítnej žľazy. Dr. Refetoff skúmal ľudí, ktorí potrebovali 1000 mcg T4 a 500 mcg T3, aby sa cítili dobre. To sú dávky, ktoré by normálneho človeka zabili, a napriek tomu pre ľudí s rezistenciou na hormóny štítnej žľazy je život bez týchto suprafyziologických dávok ako smrť.
Liečba sa u jednotlivých osôb značne líši, ale pre všetkých sú spoločné vysoké dávky hormónov štítnej žľazy, ktoré sú potrebné, aby sa pacient cítil dobre. Po prvé, liečba môže byť vysúšacia alebo syntetická. Potom to môžu byť buď lieky T3, T4 alebo kombinácia T3/T4. Dr. Lowe publikoval najrozsiahlejšie usmernenia pre správnu medikáciu osôb s rezistenciou na hormóny štítnej žľazy. Upozorňujeme tiež, že nie všetky tkanivá absorbujú hormón štítnej žľazy rovnakou rýchlosťou. Napríklad srdce môže absorbovať vyššou rýchlosťou ako pľúca a svaly. To znamená, že pacienti môžu potrebovať iné lieky na doplnenie tohto rozdielu v rýchlosti vstrebávania. U mnohých to zahŕňa beta-blokátor na zníženie stimulácie srdca a umožnenie vyššej dávky hormónu na lepšie zmiernenie rezistencie svalov alebo pľúc. Ide o vyvažovanie, ktoré sa dá upraviť len podľa vašich príznakov a lekárskych testov.
Vysušená štítna žľaza sa vyrába z hormónov ošípaných. Zvyčajne je to lacnejší liek a považuje sa za „prírodný“. Dodatočnou poznámkou je, že podľa Dr. Lowea mnoho ľudí s rezistenciou na hormóny štítnej žľazy nedokáže asimilovať desikované lieky na štítnu žľazu, ako sú naturthroid a armour. Súvisí to s dodatočnou premenou, ktorou musí telo prejsť, aby asimilovalo sušené štítne žľazy. Táto skupina ľudí bude oveľa lepšie zvládať syntetické lieky na štítnu žľazu. Okrem toho je vysúšaná štítna žľaza kombinovaným liekom T3/T4 a neumožňuje jemné doladenie, ak je optimálny pomer pacienta iný, ako je ten, ktorý je súčasťou lieku. Napríklad štítna žľaza Armour má pomer T4/T3 4/1. U ľudí s rezistenciou na hormóny štítnej žľazy sa však stav nemusí zlepšiť bez pomeru 2/1 alebo dokonca 1/1. To sa nedá dosiahnuť samotnou vysúšanou štítnou žľazou.
Mnohí pacienti sa zotavujú len s T3 alebo len s T4. Títo pacienti užívajú lieky ako synthroid alebo levoxy pre T4 a cytomel alebo časovo uvoľňovaný zložený T3 pre T3. Tí, ktorí užívajú lieky T3 a považujú ich za príliš stimulujúce, môžu prejsť na mechanizmus časovo uvoľňovaného lieku, aby sa predĺžil prínos lieku T3, ktorý je zvyčajne mimo systému za 2 – 4 hodiny. Pri lieku s časovým uvoľňovaním môže zostať v systéme dlhšie a zníži sa pád, keď sa liek vyčerpá. T4 zostáva v systéme dlhšie, ale nie vždy sa premení na aktívny využiteľný T3. Z tohto dôvodu niektorí ľudia lepšie zvládajú kombinovanú liečbu T4 a T3. Thyrolar je kombinovaný syntetický liek, ktorý mnohí uprednostňujú. Ak sa však pacient necíti optimálne pri lieku thyrolar, môže to byť tým, že potrebuje samostatne upraviť T3 a T4 na iný pomer, ako je ten, ktorý je v lieku kombinovaný.
Niektorí ľudia užívajú dávky štítnej žľazy naraz ráno. Iní si musia dávku rozdeliť do dvoch alebo troch denných dávok.