Priznám sa, že pred kúpou svojho prvého menštruačného kalíška som váhala. Akokoľvek ma priťahoval „zero waste“ princíp a prípadne šetrnosť k životnému prostrediu, trpela som pôvodnými neistotami. Najviac som sa bála, že mi kalíšok niekde na verejnosti pretečie a ja si urobím poriadnu hanbu. To som ešte netušila, že niečo také sa v podstate nemôže stať – kalíšok sa totiž na pošvovej sliznici s miernym podtlakom „prisaje“, nie je teda možnosť, ako by to mohlo niekde pretekať okolo. Hneď pri prvom vyskúšaní kalíška som sa uistila, že tieto obavy boli zbytočné. Je však nutné ho niekoľkokrát denne – za mňa väčšinou dvakrát – vyliať a potom znovu aplikovať. Netrvá to však dlhšie ako výmena vložky či tampónu a za to pohodlie mi to stojí. V čom mi menštruačný kalíšok učaroval, je jeho úplná spoľahlivosť pri cvičení. Najmä u náročných jogových pozícií cítim, že drží ako pribitý a nemusím sa nijako obmedzovať. Trochu ťažšie to z počiatku bolo pri výpravách do prírody, kedy som si raz zabudla vziať fľašu vody na opláchnutie, vyriešila som to však dôkladným vytrením vlhčenou utierkou. Prišlo mi to ako efektívne riešenie a od tej doby so sebou v priebehu celej menštruácie vlhčené utierky nosím. Odporúčam dať si ich už prvý deň do kabelky a po dobu menštruácie nevyberať.
Medzi moje prvotné obavy tiež patrila tá, že pri vyberaní kalíška budem celá ušpinená a pri svojej nemotornosti sa mi krv všade okolo vyleje. Predstavovala som si to ako dlhý a nepríjemný proces, pri ktorom budem musieť byť maximálne sústredená, aby som okolo seba nenapáchala moc škody. Opäť sa mi potvrdilo, že nie je nad praktickú skúsenosť. V skutočnosti sa kalíšok vyberá úplne jednoducho, stačí do neho ukazovákom zospodu „ťuknúť“, tým sa zruší podtlak, a potom už len opatrne uchopiť a držať stále vo vodorovnej polohe, aby sa nevylial predčasne. Pre úplne prvé vybratie odporúčam použiť obe ruky. Jednou rukou (palcom a prostredníkom) uchopíte tú stopku, druhou rukou (ukazovákom) nahmatáte telo kalíška, jemne ho stlačíte, tým porušíte podtlak, a potom ide už pekne von. Zdá sa to zložité? Áno, je to otázka cviku, ale už pri svojom prvom vyberaní to bolo o dosť jednoduchšie, než som si predstavovala. A celé to netrvá dlhšie ako niekoľko sekúnd. Nezašpinila som sa ani na prvýkrát, ani pri ďalších aplikáciách. A odmietavé názory niektorých žien, ktoré sa kalíškov stránia, aby nemuseli prichádzať do príliš veľkého kontaktu s krvou, dosť dobre nechápem. Jednak to nie je o moc horšie ako pri vybratí tampónu, a jednak je to predsa ich vlastná krv, vlastná prirodzenosť. Možno keby to samy vyskúšali a prestali by sa svojich tekutín báť, dokázali by samy seba lepšie prijať a isto by to prospelo aj k ďalším pozitívnym efektom. Tak či tak to rozhodne nie je žiadna dráma, kalíšok sa vyberie, vyleje, umyje a je to.
Ďalší aspekt kalíška, z ktorého som necítila obavu ako z vyššie menovaných, bola otázka, ako sa o kalíšok starať po hygienickej stránke. Popravde som si nevedela predstaviť, že by som pred každou jednotlivou aplikáciou kalíšok vyvárala, ani som si to nevedela počas dňa prakticky predstaviť. Našťastie však odborníci odporúčajú vyvárať až po skončení jedného menštruačného cyklu a medzi aplikáciami stačí poriadne umyť horúcou vodou. Osvedčilo sa mi určiť si v kuchyni jeden malinký hrniec, ktorý nechávam úplne vzadu v skrini a vyberám ho len raz mesačne na vyváranie kalíška. Prináša mi to pocit čistoty a hygieny a mám radosť, že nemusím používať na vyváranie rovnaký hrniec ako na varenie.
Myslím si, že rozhodnutie o používaní menštruačného kalíška záleží od každej z nás, a to najmä na základe nášho prístupu k životu. Ešte teraz, keď prechádzam drogériou a vidím tie množstvá škatúľ plné plastových vložiek či do plastov zabalených tampónov, ktorých použitie bude trvať maximálne jeden deň, a potom skončí na smetisku, som hrdá, že som zvolila cestu menštruačných kalíškov a dúfam, že na ne časom prejde ďaleko viac žien. A to nielen kvôli ekológii, ale tiež kvôli pohodliu – zo začiatku by som tomu skoro neverila, ale s kalíškom si pripadám čistejšia a s väčšou istotou pohybu.