„Psychóza“ označuje skupinu porúch, pri ktorých sú emócie alebo myšlienky tak narušené, že sa stráca kontakt s vonkajšou realitou. Medzi najznámejšie psychotické poruchy patrí schizofrénia a bipolárna porucha. Prevalencia psychotických ochorení vo všeobecnej populácii je približne 3 % (Perala a kol., 2007) a prevalencia schizofrénie je 1 %. Predpokladá sa, že psychózy môžu byť približne z 80 % spôsobené genetikou a dedičnosťou, ale čo potom tvorí zvyšných 20 %? Toto percento musí byť spôsobené environmentálnymi a sociálnymi faktormi. Tento článok sa zaoberá 4 obzvlášť zaujímavými environmentálnymi rizikovými faktormi psychózy, a to mestskosťou, chudobou, etnickým pôvodom a užívaním kanabisu.
Jedno z najzaujímavejších zistení týkajúcich sa rizika psychózy bolo objavené v štúdii Kirkbridea et al (2006) o výskyte prvej epizódy schizofrénie u 16-65-ročných v Nottinghame, Londýne a Bristole. Všetky tieto mestá sa nachádzajú v Spojenom kráľovstve, ale líšia sa v tom, nakoľko sú mestské. Zistili, že počet prípadov v Londýne bol 20, čo v Nottinghame bolo 7,7 a v Bristole 7,2. Čím je teda mesto mestskejšie, tým je počet psychóz vyšší! Dokonca aj v samotnom Londýne sú 9-násobné rozdiely v závislosti od toho, na akú oblasť sa pozriete, a to aj na základe toho, ako je daná časť Londýna mestská. Faris & Dunham (1939) to tiež preukázali, ale v Chicagu, čo dokazuje, že nejde o zistenie špecifické pre Spojené kráľovstvo. O tom, prečo k tomuto vzťahu dochádza, sa hovorí neskôr v tomto článku.
Ďalším rizikovým faktorom, ktorý sa neustále spája s psychózou, je chudoba a nedostatok. Predpokladá sa, že sociálne znevýhodnenie (inými slovami chudoba) môže zvýšiť riziko psychózy približne 3-krát. Často sa však osoby v jednej rodine narodia do rovnakého druhu sociálnej situácie, a tak tento vzťah môže byť spôsobený buď genetikou, alebo sociálnymi faktormi. Wicks et al (2005) na základe skúmania miery schizofrénie u adoptovaných detí vo Švédsku určili, že tento vzťah určuje genetika. Aj Kirkbride et al (2014) sa zamýšľali nad tým, či tento vzťah riadi absolútna, alebo relatívna deprivácia. Na základe skúmania rodín v rámci východného Londýna zistili, že relatívna deprivácia má rovnaký vplyv ako absolútna deprivácia. Nezdá sa teda, že by to bola chudoba ako taká, ktorá je hnacou silou tohto vzťahu, skôr rovnosť príjmov.
Veľmi kontroverzným rizikovým faktorom psychózy je etnický pôvod. Paul Fearon a iní (2006) skúmali výskyt schizofrénie u rôznych etnických rás. Zistili, že u belochov bola miera výskytu 1, u Juhoázijcov 1,4, u afrických Karibov 9,1 a u ostatných Afričanov 5,8. Ukázalo sa, že nejde o čisto britský efekt, ale že aj ľudia iných etník v iných krajinách majú vyššiu mieru výskytu. Tento vzťah však nemusí byť taký skutočný, ako sa na prvý pohľad zdá. Po prvé, je možné, že vyššia miera je spôsobená kultúrnou citlivosťou, niečo v ich kultúre môže viesť lekárov (ktorí nie sú dokonalí) k tomu, že si myslia, že títo jedinci majú psychózu, hoci v skutočnosti ju nemajú. Taktiež osoby z odlišného etnického prostredia často zažívajú diskrimináciu v podobe rasizmu, to sa ukázalo ako vysvetlenie niektorých vzťahov. Zaujímavé je, že rozdiel spôsobuje práve vnímaná diskriminácia, čo dokazuje skutočnosť, že osoby z bielych štvrtí majú vyššiu mieru psychózy ako tie, ktoré ju nemajú.
O marihuane sa vedú rozsiahle diskusie, mnohí žiadajú jej legalizáciu, iní však tvrdia, že jej súvislosť s psychózou znamená, že by mala byť kriminalizovaná. Nakoľko je však táto súvislosť pravdivá? Je pravda, že osoby trpiace schizofréniou majú tendenciu viac užívať marihuanu, ale ako tento vzťah funguje? Ktorým smerom sa uberá? Spôsobuje marihuana schizofréniu alebo sa schizofrenici liečia marihuanou sami? Na túto otázku sa snažili odpovedať Arsenault a iní (2002), ktorí uskutočnili longitudinálnu štúdiu, v ktorej sledovali ľudí od ich dospievania až po tridsiatku a zaznamenávali ich užívanie kanabisu a to, či sa u nich vyvinula schizofrénia. Zistili, že tí, ktorí užívali kanabis do 15 rokov, mali zvýšené riziko psychózy (približne 4-násobne), avšak u tých, ktorí prvýkrát užili kanabis medzi 15. a 18. rokom života, nebolo zvýšené riziko psychózy. Zdá sa teda, že kanabis má väčší vplyv na osoby v období dospievania ako na osoby blížiace sa k dospelosti. Okrem toho Arsenault et al (2004) preskúmali všetku literatúru, ktorá skúmala túto súvislosť, a dospeli k záveru, že kanabis nie je nevyhnutný na vznik psychózy a nestačí na to, aby spôsobil nové prípady. Zistili však 2-násobne zvýšené riziko.
Ako tieto rizikové faktory fungujú?
Väčšina z týchto rizikových faktorov sú komplexné sociálne stresory, s ktorými by sa vyvíjajúci sa človek musel vyrovnať v tvrdej realite. Napríklad život v centre mesta je oveľa stresujúcejší ako život na vidieku a život v chudobe je stresujúcejší ako život v bohatstve. Tieto stresory znamenajú, že u osôb sa často aktivuje stresová reakcia, čo má za následok dysreguláciu ich osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA). To následne vedie k zvýšenej citlivosti na dopamín, ktorá sa podieľa na vzniku schizofrénie.
Celkovo sa zdá, že nepriaznivé sociálne podmienky súvisia so schizofréniou, rovnako ako užívanie marihuany.
Arseneault, L., Cannon, M., Poulton, R., Murray, R., Caspi, A., & Moffitt, T. E. (2002). Užívanie kanabisu v dospievaní a riziko psychózy v dospelosti: longitudinálna prospektívna štúdia. Bmj, 325(7374), 1212-1213.
Arseneault, L., Cannon, M., Witton, J., & Murray, R. M. (2004). Príčinná súvislosť medzi kanabisom a psychózou: preskúmanie dôkazov. The British Journal of Psychiatry, 184(2), 110-117.
Faris, R. E. L., & Dunham, H. W. (1939). Psychické poruchy v mestských oblastiach: ekologická štúdia schizofrénie a iných psychóz.
Fearon, P., Kirkbride, J. B., Morgan, C., Dazzan, P., Morgan, K., Lloyd, T., … & Murray, R. M. (2006). Výskyt schizofrénie a iných psychóz v skupinách etnických menšín: výsledky štúdie MRC AESOP. Psychological medicine, 36(11), 1541-1550.
Kirkbride, J. B., Fearon, P., Morgan, C., Dazzan, P., Morgan, K., Tarrant, J., … & Jones, P. B. (2006). Heterogenita v miere výskytu schizofrénie a iných psychotických syndrómov: zistenia zo štúdie AeSOP v 3 centrách. Archives of general psychiatry, 63(3), 250-258.
Perälä, J., Suvisaari, J., Saarni, S. I., Kuoppasalmi, K., Isometsä, E., Pirkola, S., … & Lönnqvist, J. (2007). Celoživotná prevalencia psychotických a bipolárnych porúch I vo všeobecnej populácii. Archives of general psychiatry, 64(1), 19-28.
Wicks, S., Hjern, A., Gunnell, D., Lewis, G., & Dalman, C. (2005). Sociálna nepriazeň v detstve a riziko vzniku psychózy: A National Cohort Study. American Journal of Psychiatry, 162, 1652-1657.
Kvíz na záver
Aké je riziko užívania kanabisu do 15 rokov?
- Schizofrénia
- Psychotické príznaky
- Bipolárna porucha
- Klinická depresia
- Halucinácie
- Depersonalizácia
Aké je riziko psychózy?
- Psychóza
- Bipolárna porucha
- Klinická depresia
- Epilepsia
Aké je najsilnejšie prepojenie medzi schizofréniou a sociálnymi podmienkami?
- Užívanie marihuany
- Fajčenie cigariet
- Konzumácia kanabisu
- Používanie psychedelických látok
- Fajčenie marihuany
- Dlhodobé účinky
- Mnohé štúdie
Aká bola miera výskytu prvej epizódy schizofrénie u osôb vo veku 16-65 rokov v Nottinghame, Londýne a Bristole?
- Štúdie
- Výskumníci
- Metaanalýza