Psychosexuálne správanie u ľudí je inštinktívna forma fyzickej intimity. Môže byť vykonávané na účely reprodukcie, duchovnej transcendencie, vyjadrenia náklonnosti a/alebo zábavy a potešenia (v tomto kontexte známe ako „sexuálne uspokojenie“). Túžba po sexe je jedným zo základných pohnútok ľudského správania. Každý živočíšny druh a každá ľudská kultúra má celý rad spôsobov správania, ktoré sa používajú pri dvorení, intímnych vzťahoch a sexuálnych aktivitách.
Ľudské sexuálne správanie je teda správanie, ktoré ľudské bytosti používajú pri hľadaní sexuálnych alebo vzťahových partnerov, získavaní súhlasu možných partnerov, vytváraní vzťahov, prejavovaní náklonnosti a párení.
Zahŕňa aspoň dve hlavné oblasti: antropológiu (bežné alebo akceptované praktiky v rôznych kultúrach) a informácie (podklady, ktoré sú užitočné pre jednotlivcov, ktorí sa môžu venovať sexuálnej aktivite alebo o nej uvažujú).
Aspekty ľudského sexuálneho správania
Neexistuje jasná hranica medzi sexuálnym a nesexuálnym pôžitkom z dotyku cudzieho tela. Napríklad držanie sa za ruky môže, ale nemusí mať sexuálnu konotáciu v závislosti od kultúry, situácie a ďalších faktorov. Hoci najbežnejšia forma heterosexuálneho pohlavného styku sa všeobecne považuje za sexuálny kontakt, existuje široká škála iných sexuálnych správaní, ktoré môžu, ale nemusia byť zo spoločenského, právneho alebo etického hľadiska považované za sexuálne vzťahy. Rozlišovanie medzi sexuálnym a nesexuálnym sa stáva relevantným pri posudzovaní vhodného správania, či už v spoločenskom prostredí alebo v očiach zákona.
Niektoré kritériá, ktoré sa môžu uplatniť, sú:
Užívanie si dotyku cudzieho tela znamená aj užívanie si vlastného tela; to druhé sa môže diať aj bez inej osoby; užívanie si vlastného tela tiež môže, ale nemusí mať sexuálny charakter. Ak je to tak, nazýva sa to autoerotika.
Všetky sexuálne aktivity človeka (vrátane erotických snov a bdelých sexuálnych fantázií a snov) sa nazývajú sexuálny život.
Názory a normy na to, či by malo byť predpokladom sexuálneho styku citové puto určitej intenzity a trvanlivosti, sa líšia (pozri tiež nižšie).
Podobne ako iné primáty, aj Homo sapiens využíva sexualitu na rozmnožovanie a udržiavanie sociálnych väzieb. Všeobecne sa predpokladá, že deti sú schopné pociťovať sexuálne potešenie, aj keď ešte nie sú schopné vzájomného pohlavného styku a/alebo ešte nie sú biologicky schopné reprodukcie. Napriek tomu bola detská sexualita v západných spoločnostiach v minulosti výrazne obmedzovaná; koncom 19. storočia dosiahla hystéria okolo takzvaného „sebapoškodzovania“ (masturbácie) detí svoj vrchol a v niektorých kultúrach podnietila prijatie obriezky (vrátane ženskej obriezky).
Mnohé sexuálne aktivity môžu vykonávať partneri rovnakého alebo opačného pohlavia. Niektoré, najmä vaginálny pohlavný styk, však môžu vykonávať len partneri opačného pohlavia. A iné, ako napríklad tribadizmus a frikcia, môžu vykonávať len partneri rovnakého pohlavia.
Podobne ako v prípade iných foriem správania, aj v prípade sexuálneho správania sa ľudia vyznačujú vysokou inteligenciou a zložitými spoločnosťami. Väčšina ľudí počas svojho života experimentuje s rôznymi sexuálnymi aktivitami, hoci pravidelne sa venujú len niektorým z nich. Väčšina ľudí má rada niektoré sexuálne aktivity. Väčšina spoločností však definovala niektoré sexuálne aktivity ako nevhodné (nesprávna osoba, nesprávna činnosť, nesprávne miesto, nesprávny čas atď.) Niektorí ľudia majú radi mnoho rôznych sexuálnych aktivít, zatiaľ čo iní sa sexuálnym aktivitám z náboženských alebo iných dôvodov úplne vyhýbajú (pozri cudnosť, sexuálna abstinencia, asexualita). V minulosti niektoré spoločnosti a náboženstvá považovali sex za vhodný len v manželstve. Stále je rozšírené presvedčenie, že sexuálne akty sú znehodnotené, ak sa vykonávajú mimo dlhodobého monogamného romantického vzťahu, ale mimomanželská sexuálna aktivita a príležitostný sex sa v modernej spoločnosti počas sexuálnej revolúcie stali čoraz viac akceptovanými.
Ľudské sexuálne správanie, podobne ako mnoho iných druhov aktivít, ktoré ľudia vykonávajú, sa vo všeobecnosti riadi spoločenskými pravidlami, ktoré sú kultúrne špecifické a značne sa líšia (pozri sexuálna morálka, sexuálne normy).
Niektoré činnosti sú v niektorých jurisdikciách skutočne nezákonné, a to aj medzi dospelými, ktorí s tým súhlasia (alebo medzi nimi) (pozri sexuálne trestné činy, zákon o sodomii, incest). Vo všeobecnosti však platí, že fantazírovanie o akomkoľvek sexuálnom záujme je legálne a má hodnotu; fantazírovanie o nezákonnom čine nemusí nevyhnutne znamenať túžbu po tomto čine v skutočnosti. Vedecké štúdie naznačujú, že sexuálne fantazírovanie, dokonca aj o neobvyklých záujmoch, je zvyčajne zdravá činnosť.
Niektorí ľudia vykonávajú rôzne sexuálne aktivity ako obchodnú transakciu, čo sa nazýva prostitúcia.
Takmer všetky spoločnosti považujú za závažný trestný čin nútiť niekoho k sexuálnemu správaniu alebo k sexuálnemu správaniu s niekým, kto s tým nesúhlasí. Toto sa nazýva sexuálny útok a v prípade pohlavného styku sa nazýva znásilnenie, čo je najzávažnejší druh sexuálneho útoku. Podrobnosti tohto rozlíšenia sa môžu v jednotlivých právnych systémoch líšiť. Aj to, čo presne predstavuje účinný súhlas so sexuálnym stykom, sa v jednotlivých kultúrach líši a často sa o tom diskutuje. Najmä zákony upravujúce, čo je súhlas, vrátane minimálneho veku, od ktorého môže osoba súhlasiť so sexom, sú často predmetom politických a morálnych diskusií (pozri vek súhlasu).
Sexuálni partneri môžu zahŕňať mnoho typov, vrátane:
Každá z nich môže byť explicitná alebo skrytá, klamlivá alebo čestná a môže zahŕňať vernosť alebo nie.
Sexuálnu aktivitu je možné vykonávať aj bez partnera alebo (v niektorých prípadoch) bez toho, aby ste o tom vedeli:
Kľúčovým sexuálnym správaním v celej živočíšnej ríši je hľadanie sexuálneho partnera. Ľudia nie sú v tomto pravidle výnimkou. Sexuálne stretnutie môže byť výsledkom vysielania signálov naznačujúcich pripravenosť na sex a vnímania recipročných signálov. Alebo môže byť výsledkom dlhoročného plánovania prostredníctvom kultúrnych rituálov, ako sú pytačky a manželstvo.
Okrem toho môže byť okruh dostupných a prijateľných kandidátov obmedzený na vlastné mesto, vlastné náboženstvo, podobné postavenie, takticky výhodný (napr. na upevnenie sociálnych väzieb alebo uzavretie mieru) atď.
Vyhľadávanie a identifikácia potenciálnych partnerov
Pred sexom s inou osobou je najprv potrebné nájsť si partnera.
Kde sa dá hľadať? Človek nikdy nevie, kedy a kde stretne niekoho, kto ho priťahuje, takže jednoduchá odpoveď na túto otázku znie: všade! V supermarkete, v reštaurácii, v kine, na jednokoľajke, skrátka, ak si to dokážete predstaviť, je to možné.
Existujú celé odvetvia zamerané na umožnenie sexu alebo sexuálnej komunikácie, ako napríklad: nočné kluby, bary pre nezadaných, osobné inzeráty (v novinách a na internete), zoznamovacie služby a verejné domy, a to je len niekoľko príkladov. Mnohé organizácie a kluby sponzorujú podujatia, ktoré spájajú ľudí s podobnými záujmami. Ďalší spôsob, ako sa ľudia môžu zoznámiť, sú náboženské a rodinné väzby.
Stretnutie potenciálnych partnerov
Keď človek nájde inú osobu, s ktorou chce mať sex, najprv sa jej predstaví alebo sa postaví tak, aby sa mu predstavila. Nemusí to byť také jednoduché, ako to znie.
Komunikácia medzi ľuďmi, ktorá môže viesť k sexuálnemu vzťahu, je nevyhnutne jemná a zložitá. Otvorené vyhlásenie, napr. „Chcel by som s tebou mať sex“, bude s väčšou pravdepodobnosťou odmietnuté. Stratégie úspešnej komunikácie sa učíme od raného detstva a zdokonaľujeme ich praxou. Veľká časť tejto komunikácie je neverbálna. V dospelosti sa už precvičujú a osvojujú jemné spôsoby stretnutia očí, úsmevu, smiechu a flirtovania.
Keď osoba využije príležitosť nadviazať komunikáciu s potenciálnym sexuálnym partnerom, potom pravdepodobnosť a rýchlosť, s akou táto komunikácia vyústi do sexuálneho styku, závisí od kombinácie kultúrnych noriem, túžby osoby po vzťahu a jej zručnosti v medziľudskej komunikácii. Úspešná komunikácia je taká, ktorá prebieha dvoma smermi. Dobré počúvanie vrátane vnímania neverbálnych signálov je kľúčovou zručnosťou. Aktívne počúvanie, pri ktorom poslucháč reaguje na prejav porozumenia, je priamou cestou k úspešnej komunikácii.
Rozhodnutie mať pohlavný styk je veľmi osobné a vo väčšine spoločností je nútenie inej osoby k sexuálnej aktivite bez vzájomnej dohody („súhlasu“) závažným trestným činom. Sexuálne správanie je kontinuálne, pričom na jednom konci je láskavé správanie a na druhom úplná sexuálna aktivita. Rôzne kultúry a jednotlivci môžu mať rôzne kritériá na posúdenie toho, kedy sú rôzne formy sexu vhodné.
Bežné kritériá pre plnú sexuálnu aktivitu môžu zahŕňať:
Vybrané kritériá pre iné formy sexuálnej aktivity, ako je bezpečný sex, maznanie, objímanie, frotáž a orálny sex, sa v jednotlivých kultúrach aj medzi jednotlivcami ešte viac líšia.
Bežné varianty výberu partnera
Dvaja ľudia rovnakého pohlavia, ktorí sa navzájom ľúbia.
Strach z odmietnutia je bežný pri snahe spriateliť sa s potenciálnym partnerom. Ak sú obaja účastníci citliví na signály toho druhého, môžu rýchlo zistiť, či sú ich sexuálne ciele vzájomné. Ak dostatočne skoro zistia, že ich ciele sú vo vzájomnom rozpore, potom sa rozhovor môže skončiť skôr, ako niektorý z nich stratí tvár, a potom si každý môže hľadať iných, s ktorými bude komunikovať. Na druhej strane, ak komunikácia vedie k stupňujúcemu sa pocitu intimity oboch účastníkov, potom sa vytvorí určitý stupeň dôvery, ktorý zmierňuje strach z odmietnutia.
Varianty s rovnakým a opačným pohlavím
Sexuálne praktiky rôznych pohlaví
Sexuálne praktiky rôznych pohlaví sú sexuálne aktivity medzi dvoma alebo viacerými osobami viac ako jedného pohlavia, zvyčajne jedným mužom a jednou ženou. Ľudia, ktorí sa venujú výlučne sexuálnym praktikám s odlišným pohlavím, sa nemusia nevyhnutne označovať za heterosexuálov alebo heterosexuálov, hoci (na rozdiel od homosexuálov v prípade sexuálnych praktík s rovnakým pohlavím) väčšina definícií pojmu „heterosexuál“ by ich zahŕňala napriek rôznej úrovni aktivity, frekvencie a záujmu. V skutočnosti sa môžu identifikovať ako heterosexuáli alebo heterosexuáli, bisexuáli alebo vôbec nie. Podobne aj jednotlivec, ktorý praktizuje sexuálne správanie rovnakého aj rozdielneho pohlavia, sa môže identifikovať ako gej, lesba, bisexuál, heterosexuál alebo vôbec nie.
Mnohé situácie, ako napríklad verejné stredné školy, a kultúrne faktory, ako napríklad predsudky a obťažovanie voči homosexuálom, heterosexizmus a heteronormativizmus, môžu spôsobiť alebo povzbudiť ľudí, ktorí by za normálnych okolností nemali sexuálne vzťahy s osobami iného pohlavia, aby ich mali, ale keď sa homosexuáli dostanú z takýchto situácií preč, zvyčajne sa vrátia k sexuálnym aktivitám osôb rovnakého pohlavia. V iných prípadoch môžu ľudia experimentovať so sexuálnou aktivitou s iným (a/alebo rovnakým) pohlavím predtým, než sa rozhodnú pre sexuálnu identitu, ak sa vôbec rozhodnú.
Hoci sa análny sex často spája s homosexuálmi, je bežnou sexuálnou praktikou rôznych pohlaví. Konečník je „tesnejší“ ako vagína, a preto môže byť pre muža pri penetrácii výhodnejší; okrem toho mnohí ľudia radi porušujú kultúrne sexuálne tabu. Análny sex sa neodporúča ako antikoncepcia, pretože je stále možné, aj keď nepravdepodobné, že sa semeno dostane do vagíny. Často sa praktizuje aj análny sex medzi rôznymi pohlaviami, pri ktorom žena preniká do muža pomocou páskového vibrátora, tzv. pegging.
Sexuálne praktiky rôznych pohlaví sú v Amerike a na mnohých iných miestach obmedzené zákonmi. V Amerike môžu manželské zákony slúžiť na to, aby povzbudzovali ľudí k tomu, aby mali sex (a deti) len v manželstve. Zákony o sodomii sa môžu považovať za zákony podporujúce sexuálne praktiky rôznych pohlaví. Zákony tiež zakazujú dospelým osobám dopúšťať sa sexuálneho zneužívania, vykonávať sexuálne aktivity s osobami mladšími ako plnoletými, vykonávať sexuálne aktivity na verejnosti a vykonávať sexuálne aktivity za peniaze (prostitúcia), hoci všetky tieto zákony sa vzťahujú na sexuálne aktivity osôb rovnakého pohlavia, môžu sa líšiť, pokiaľ ide o tresty, a môžu byť častejšie alebo len presadzované pri sexuálnych aktivitách osôb rovnakého pohlavia. Zákony kontrolujú aj tvorbu a sledovanie pornografie vrátane sexuálnych aktivít rôznych pohlaví.
Dvorenie alebo randenie je proces, v ktorom si ľudia vyberajú potenciálnych sexuálnych a/alebo manželských partnerov. Medzi heterosexuálnymi (pravdepodobne strednou triedou) tínedžermi a dospievajúcimi v polovici 20. storočia v Amerike bolo randenie niečo, čo človek mohol robiť s viacerými ľuďmi, než sa rozhodol „ísť naostro“ len s jedným, pričom konečným cieľom bol buď sex, manželstvo, alebo oboje. V poslednom čase sa randenie stalo tým, čím bolo chodenie na trvalý pomer, a tento druhý termín sa prestal používať.
Sexuálne praktiky rôznych pohlaví môžu byť monogamné, sériovo monogamné alebo polyamorné a v závislosti od definície sexuálnej praktiky abstinentné alebo autoerotické (vrátane masturbácie).
Rôzne morálne a politické hnutia sa zasadzujú za zmeny v sexuálnych praktikách rôznych pohlaví vrátane dvorenia a manželstva, hoci vo všetkých krajinách sa zmeny uskutočňujú len pomaly. Najmä v USA kampane často vyvolávala a podnecovala morálna panika. Tamojšie hnutia, ktoré majú odrádzať od sexuálnych praktík osôb rovnakého pohlavia, často tvrdia, že posilňujú sexuálne praktiky osôb rôzneho pohlavia v rámci manželstva, ako napríklad zákon o ochrane manželstva a navrhovaný federálny dodatok o manželstve.
Sexuálne praktiky rovnakého pohlavia
Sexuálne praktiky rovnakého pohlavia sú sexuálne aktivity dvoch alebo viacerých osôb rovnakého pohlavia. Je možné, aby sa homosexuálnych činov dopúšťali aj tí, ktorí sa sami označujú za heterosexuálov; napr. vzájomná masturbácia v kontexte toho, čo možno považovať za „normálny“ heterosexuálny vývoj dospievajúcich. Homosexuálni muži, ktorí predstierajú, že vedú heterosexuálny život, sa často označujú ako žijúci „closeted“ život, t. j. skrývajú svoju sexualitu v „skrini“. Výraz „closet case“ je hanlivý výraz, ktorý homosexuáli používajú na označenie iného homosexuála, ktorý predstiera, že je heterosexuál, a „coming out“ alebo „outing“ sa vzťahuje na (polo)zverejnenie tejto orientácie dobrovoľne, resp. ako činnosť iných.
Napriek stereotypom a rozšíreným mylným predstavám neexistujú žiadne formy sexuálnej aktivity, ktoré by boli výlučné pre sexuálne správanie rovnakého pohlavia a ktoré by sa nevyskytovali aj v sexuálnom správaní opačného pohlavia, okrem tých, ktoré zahŕňajú kontakt pohlavných orgánov rovnakého pohlavia. (pozri tribadizmus, frot)
Určité situácie, ako napríklad väzenie alebo školy s jediným pohlavím a iné prostredia s oddeleným pohlavím, môžu často viesť ľudí, ktorí by za normálnych okolností nevyhľadávali sex s osobami vlastného pohlavia, k takémuto sexuálnemu správaniu.
V iných prípadoch môžu niektorí ľudia pred definovaním svojej sexuálnej identity experimentovať alebo skúmať svoju sexualitu so sexuálnymi aktivitami rovnakého (a/alebo iného) pohlavia. Zdravotnícke kampane a úradníci sa často snažia zamerať na sebaidentifikovaných „heterosexuálnych“ alebo bisexuálnych „mužov, ktorí majú sex s mužmi“ alebo „mužov, ktorí majú radi sex s mužmi“ (MSM), na rozdiel od sebaidentifikovaných „homosexuálnych“ alebo homosexuálnych mužov.
Ľudia, ktorí sa venujú výlučne sexuálnym praktikám osôb rovnakého pohlavia, sa nemusia nevyhnutne označovať za „gejov“ alebo „lesbičky“ a rôzne definície homosexuálov môžu zahŕňať alebo vylučovať osoby s rôznou úrovňou aktivity, frekvencie alebo záujmu.
Medzi niektorými skupinami Afroameričanov (nazývanými „muži na dne“ alebo „down-low“) sa sexuálne správanie osôb rovnakého pohlavia niekedy považuje za výlučne fyzické potešenie. Muži „down-low“ sa môžu pravidelne (hoci často tajne) venovať sexuálnym aktivitám s inými mužmi a zároveň pokračovať v sexuálnych a romantických vzťahoch so ženami. Títo muži sa často vyhýbajú známejšiemu výrazu „gay“ ako pojmu vzťahujúcemu sa na stereotypne plamenných a zženštilých mužov európskeho pôvodu, od ktorých sa tam niektorí môžu chcieť dištancovať.
Rozdiely medzi kultúrami
Bezpečnosť a pomocné otázky
Pri sexuálnej aktivite existujú štyri hlavné rizikové oblasti, a to:
Posledným rizikovým faktorom je akýkoľvek stav (dočasný alebo trvalý), ktorý zhoršuje úsudok, napríklad nadmerné požívanie alkoholu alebo drog, alebo emocionálne stavy, ako je osamelosť, depresia alebo eufória (napr. noví študenti na vysokej škole), pretože tieto môžu zvýšiť riziko niektorého z vyššie uvedených faktorov. Starostlivo zvážená činnosť môže všetky tieto problémy výrazne znížiť.
Pohlavne prenosné choroby
Sexuálne správanie, ktoré zahŕňa kontakt s inou osobou alebo telesnými tekutinami inej osoby, predstavuje určité riziko prenosu pohlavne prenosných infekcií, preto sa odporúčajú techniky bezpečnejšieho sexu. Tieto techniky sa vo všeobecnosti považujú za menej potrebné pre osoby v záväzných monogamných vzťahoch s osobami, u ktorých sa preukázalo, že nie sú choré; pozri spojenie s tekutinami.
Vzhľadom na zdravotné obavy vyplývajúce z HIV/AIDS, chlamýdií, syfilisu, kvapavky a iných pohlavne prenosných infekcií môžu niektorí ľudia chcieť, aby boli potenciálni sexuálni partneri pred začatím sexuálneho styku testovaní na pohlavne prenosné choroby.
Sexuálne správanie, ktoré zahŕňa kontakt spermií s vagínou alebo vulvou, môže mať za následok tehotenstvo. Aby sa zabránilo tehotenstvu, mnohí ľudia používajú rôzne antikoncepčné opatrenia. Najobľúbenejšími metódami prevencie sú kondómy, spermicídy a antikoncepčné tabletky.
Rekreačné drogy sa často užívajú v spoločenskom prostredí v presvedčení, že zlepšujú medziľudskú komunikáciu. Medzi bežné rekreačné drogy patria alkohol, kanabis, kofeín a nikotín.
Užívanie rekreačných drog sa často uvádza ako rizikový faktor pre zdravotné problémy vrátane sexuálne prenosných chorôb, závislosti, vrodených chýb, srdcových chorôb, rakoviny a ochorení pečene[1].
Právne otázky súvisiace so sexuálnym správaním
Rôzne formy sexuálnej aktivity osôb rovnakého pohlavia boli v mnohých oblastiach v rôznych historických obdobiach zakázané zákonom. V roku 2003 Najvyšší súd Spojených štátov v rozsudku Lawrence proti Texasu zrušil všetky takéto zákony v USA.
Zvyčajne, aj keď nie vždy, sa takéto zákony označujú ako zákony o sodomii, ale zahŕňajú aj také otázky, ako sú zákony o veku súhlasu, zákony o „slušnosti“ atď. Zákony zakazujúce sexualitu osôb rovnakého pohlavia sa v histórii veľmi líšili, a to v závislosti od kultúry, náboženských a spoločenských tabu a zvykov atď. Často sú takéto zákony zamerané alebo uplatňované odlišne aj na základe pohlavia. Napríklad zákony proti sexuálnemu správaniu rovnakého pohlavia v Anglicku počas vlády kráľovnej Viktórie, zákony o sodomii alebo „buggery“, boli zamerané konkrétne na sexuálnu aktivitu mužov rovnakého pohlavia a neboli zamerané na sexuálnu aktivitu žien rovnakého pohlavia alebo sa ňou dokonca nezaoberali. Známy príklad takýchto zákonov uplatňovaných v modernej dobe možno nájsť v prípade Alana Turinga.
Zoznam sexuálnych úkonov a praktík
Špecializované BDSM a parafílie
Všeobecne menej časté, ale stále rozšírené sú rôzne parafílie. Medzi najčastejšie patria:
Špecializované slovné alebo vizuálne činnosti
Niektoré formy sexuálnej aktivity zahŕňajú niekoho iného, ale nedotýkajú sa druhého:
Iné zvláštne formy ľudského sexuálneho správania: