Keď žijeme vo svete, kde najčastejšou lžou je, že som v poriadku, a keď vás väčšinou vyženú za to, že ukážete akúkoľvek slabosť, prevláda medzi nami určitý príbeh: že by sme mali vždy ukazovať statočnú tvár krutému svetu, ktorý sa nás vždy pokúša zničiť. Keď to robíme, keď predstierame, že sme v poriadku, je to vlastne jeden zo spôsobov, ako sa myseľ vyrovnáva s vecami, ktoré nás trápia. Je to pre nás pokus vyrovnať sa s čímkoľvek, čo nás trápi.
Freud nám vysvetľuje, že tieto veci budú spúšťačom toho, čo Freud označuje ako ohrozenie nášho Ega – úzkosti. Úzkosť opísal ako strach bez objektu. A dodáva, že úzkosť upozorňuje jednotlivca, že jeho ego je ohrozené a že ak sa nepodniknú kroky, ego môže byť zvrhnuté.
Postuloval niekoľko obranných mechanizmov, ktorými sa vyrovnávame s úzkosťou, a poznamenal, že málokedy používame len jeden; zvyčajne sa bránime pomocou viacerých mechanizmov súčasne. Okrem toho sa tieto mechanizmy do určitej miery prekrývajú. A hoci sa obranné mechanizmy líšia vo svojich špecifikách, majú dve spoločné charakteristiky: prvou je, že ide o skreslenie reality, a druhou, že pôsobia v našom nevedomí – čo je veľký faktor Freudovej psychodynamickej teórie psychológie.
Predstierať, že ste v poriadku v situáciách, v ktorých nie ste, je jedným z obranných mechanizmov našej mysle. Ako sme uviedli vyššie, prekrýva niekoľko funkcií a môže patriť pod viac ako jeden obranný mechanizmus Ego. Dnes budeme hovoriť o troch a o tom, ako do každého z nich zapadá.
– Tvorba reakcie zahŕňa vyjadrenie impulzu ID, ktorý je opačný ako ten, ktorý človeka skutočne poháňa.
o Musíme mať na pamäti, že ID je centrum potešenia a že bude viac gravitovať k niečomu, čo je pre jedinca príjemné. Často sa nám môže stať, že sa nám bude chcieť plakať uprostred fronty v banke alebo počas jazdy taxíkom, ale tento luxus si odoprieme z dôvodov, ako sú spoločenské normy a strach zo spoločenského trestu, napríklad z kritiky.
– Sebaklam sa snaží popierať skutočnú povahu hrozby
o V tomto scenári je hrozba, o ktorej sa tu hovorí, vec, ktorá nám spôsobuje utrpenie, a tým, že hovoríte, že ma to nerozrušuje alebo že mi to nevadí, sa vaša myseľ snaží hrozbu bagatelizovať a umožniť vám, aby ste sa s ňou vyrovnali.
– Racionalizácia zahŕňa reinterpretáciu nášho správania, aby bolo pre nás prijateľnejšie a menej ohrozujúce.
o Tu vidíme, ako sa niektoré obranné mechanizmy ega prekrývajú. Podobne ako pri sebaklame, aj tu si hovoríme, že ma to nerozrušilo s prikrášleným, pretože po ňom, pretože sa snažíme uviesť dôvody, prečo sa niečo rozrušujúce stalo. Ako napríklad, že vám priateľ nezavolal, keď ste spomínaného priateľa naozaj potrebovali, máte tendenciu povedať si „on má možno len veľa práce“ alebo niečo tak extrémne ako „aj tak mi na ňom nezáleží, takže by ma to nemalo rozrušiť“.
Čo si myslíte? Máte nejaké otázky týkajúce sa tejto témy? Budem rád, ak mi odpoviete!
Kawi, C. (2005). Psychológia 24: Teórie osobnosti. Baguio City: Louis University.
Kvíz na záver
Ako nazývame naše podvedomie?
- Obranný mechanizmus
- Vzory myslenia
- Správanie
- Nezdravé spôsoby
- Emocionálne reakcie
- Neurosis
Ktorá psychodynamická teória psychológie nám vysvetľuje, že tieto veci budú spúšťačom toho, čo Freud označuje ako ohrozenie nášho Ega – úzkosti?
- Psychoanalýza
- Nietzsche
- Carl young
- Descartes
- Moderná psychológia
- Foucault
- Aristoteles
- Hegel
- David Hume
- Wittgenstein
Ako Freud nazýva naše ego?
- Vlastné ego
- Egomaniaci
- Selves
- Posrané postoje
- Myšlienky
Aký obranný mechanizmus používame na zvládnutie úzkosti?
- Záchvaty paniky
- Depresia
- Myšlienky na samovraždu
- Fyzické príznaky
ID je centrum potešenia a že bude viac gravitovať k niečomu, čo je príjemné pre čo?
- Osoba
Aký obranný mechanizmus funguje v našom podvedomí?
- Boggles
- Pravý rám
- Vybrané
- Medveď
- Udržujte