Psychológia je vedecké štúdium správania a mysle (Passer a Smith, 2007). Pojem správanie sa vzťahuje na pozorovateľné činnosti a reakcie, zatiaľ čo pojem myseľ sa vzťahuje na vnútorný stav – ako sú myšlienky a pocity -, ktoré nie sú viditeľné očami, a preto ich musíme odvodiť z nameraných kvantitatívnych a kvalitatívnych štatistík (Passer & Smith, 2007). Napríklad: nemôžeme merať pocity smútku alebo šťastia, ale môžeme pozorovať správanie jednotlivcov, ktorí takéto stavy prežívajú, a merať ich konanie/odpovede kvantitatívnym a kvalitatívnym spôsobom, ako napríklad: množstvo plaču/úsmevu, množstvo dopamínu a/alebo kortizolu prítomného u uvedených jednotlivcov. Tieto merania sú kvantifikovateľné a viditeľné na pozorovanie. Toto je psychológia.
Zdá sa, že mnohí ľudia majú o psychologickej vede mylné predstavy a falošné asociácie, a tým aj nesprávne chápu, čo psychológovia robia. Asociácia psychológa ako osoby sediacej na stoličke s poznámkovým blokom, ktorá sa pýta svojho klienta: „Ako sa dnes cítite?“ je falošná. Táto mylná predstava je pochopiteľná, pretože veľký počet psychológov pracuje v podoblasti nazývanej klinická psychológia. Túto falošnú asociáciu možno pripísať aj mediálnemu obrazu psychológov a skutočnosti, že mnohí psychológovia pracujú v zákulisí. Existuje mnoho oblastí, ktorým sa môže venovať jednotlivec s diplomom z psychológie, napríklad: kognitívna psychológia, biopsychológia, behaviorálna neuroveda, vývinová psychológia, experimentálna psychológia, priemyselno-organizačná psychológia, sociálna psychológia a mnohé ďalšie.
Štúdium psychológie môže rozšíriť váš pohľad a pochopenie správania a psychologických javov, ako je napríklad efekt okolostojaceho, typická trajektória vývoja detí a prosociálne správanie. Štúdium psychológie vám tiež umožní kriticky zhodnotiť takzvané tvrdenia a štúdie, na ktoré môžete naraziť na internete. Zoberte si napríklad tento takzvaný výskum:
Podľa výskumu na Cmabrigde Uinervtisy nezáleží na tom, aký je počet členov vo wrode, jedinou dôležitou vecou je, že prví a poslední členovia sú na rghit pclae. Rset môže byť toatl mses a stále ho môžete raedovať wouthit porbelm. Je to preto, že neresíme ervey lteter podľa istlef, ale wrod ako wlohe.
Najprv sa zamyslime nad tým, čo tento výskum tvrdí. Prvé tvrdenie je, že ľudia dokážu prečítať pospájané slová, ak je prvé a posledné písmeno rovnaké. Druhým tvrdením je, že k tomu dochádza preto, lebo čítame slová ako celok, namiesto toho, aby sme čítali každé písmeno samostatne. Napokon, tento výskum sa uskutočnil v Cambridge.
Po druhé, kto si robí nárok? Autor tohto tvrdenia je anonymný, čo by malo vzbudiť podozrenie. Nemôžeme posúdiť dôveryhodnosť autora a jeho dôveryhodnosť.
Po tretie, aké sú dôkazy a aké sú dobré? Nebol uvedený žiadny odkaz (mená výskumníkov, dátum a miesto uverejnenia). To by malo vzbudiť ďalšie podozrenie.
A nakoniec, existujú alternatívne vysvetlenia? Áno, existujú. Šesťdesiatpäť percent slov nie je pomiešaných, pretože ide o trojpísmenové slová (Passer a Smith, 2007). Štvorpísmenové slová majú len jednu možnú transpozíciu zámeny druhého a tretieho písmena, čo ich robí pomerne ľahko spracovateľnými (Passer & Smith, 2007). Pri päť- alebo šesťpísmenových slovách je transpozícia minimálna (napr. pri slove „mttaer“ je mimo poradia len písmeno „a“) (Passer & Smith, 2007). Navyše tieto slová poskytujú kontextové informácie, ktoré umožňujú čitateľom predvídať význam nasledujúcich slov (Passer & Smith, 2007). Nebudem sa púšťať do témy „používame len 10 % mozgu“, pretože dezinformácie si zaslúžia celú tému samy o sebe. Je však veľmi frustrujúce, že túto dezinformáciu ešte viac prehlbuje a neustále využíva Hollywood (ukážkou A, B, C sú televízne seriály Limitless, Lucy a Limitless, v uvedenom poradí).
Je zrejmé, že v každodennom živote kriticky nesledujeme a nehodnotíme každé jedno tvrdenie a výskum, na ktoré sme narazili, pretože by to bolo vyčerpávajúce. Avšak práve neschopnosť kritického myslenia môže mať vážne dôsledky, a to z ekonomického aj zdravotného hľadiska. Štúdia, ktorú uskutočnili Zimmerman a iní (2007), zistila veľkú negatívnu súvislosť medzi sledovaním detských DVD/videí a osvojovaním si jazyka u detí vo veku 8 až 16 mesiacov. Zjednodušene povedané, deti, ktoré majú slabú slovnú zásobu, často sledujú relatívne viac detských DVD/videí a deti, ktoré sledujú DVD/videá vo veľkom, majú často relatívne slabú slovnú zásobu. Je veľmi dôležité rozlišovať medzi koreláciou a kauzalitou. Korelácia neznamená príčinnú súvislosť, takže v tomto prípade nemôžeme vyvodiť záver, že sledovanie detských DVD/videí spôsobuje slabé osvojenie si jazyka. Mohli by existovať aj iné vysvetlenia a/alebo mätúce premenné. Napriek chýbajúcemu vedeckému výskumu rodičia minuli približne 200 miliónov dolárov na mediálny produkt spoločnosti Disney pre deti s názvom “ Baby Einstein“, ktorý sa nepravdivo propagoval ako vzdelávací (Lewin, 2009).
Je tiež dôležité rozlišovať medzi psychologickou vedou a pseudovedou. Pseudovedy, ako napríklad: astrológia, čítanie z ruky, horoskop, dvojminútové testy osobnosti…, sú často nepodložené, nemajú žiaden základ a chýba im vedecký výskum a dôkazy, ktoré by ich tvrdenia podporili (Passer a Smith, 2007). Ľudia, ktorým chýba schopnosť kritického myslenia, by skôr naleteli falošným radám veštcov a nepodloženým liečebným postupom. Okrem peňažných strát by spomínaní jednotlivci pravdepodobne trpeli psychickým stresom a zbytočným telesným poškodením z toho, že by nevyužívali vedecky preskúmané, na dôkazoch založené liečby (Passer & Smith, 2007).
Otázkou zostáva, či by ste mali študovať psychológiu? No, ak chcete lepšie pochopiť správanie človeka, jeho motiváciu, kognitívne schopnosti, celoživotný vývoj, psychické poruchy, schopnosť kriticky myslieť a hodnotiť, introspekciu a niektoré (myslím tým veľa) štatistiky. Keď sa dostanete do 2. a 3. ročníka, je v psychológii zahrnutých toľko štatistických postupov, viac, ako by ste čakali. T-test, f-test, z-skóre, ANOVA analýza, SPSS a vy-menujte-jeto.
Študujem psychológiu, pretože ma fascinujú ľudia. V evolučnom meradle dosiahli ľudia viac ako iné rozumné bytosti (penicilín, pokročilá zdravotnícka infraštruktúra, objav fyziky a chémie). Ľudia sú jediné bytosti, ktoré si uvedomujú samy seba. Napriek našej inteligencii a schopnosti meniť sa sme však my, ľudia, schopní deštruktívnych činov, ako je rasizmus, sexizmus, diskriminácia, industrializácia, chov zvierat, zmena klímy, vedomie, že fajčenie spôsobuje rakovinu, a predsa sme ho nezakázali, obezita, ignorancia, vojny, násilie a mnohé ďalšie. Niekedy sa pýtam, či to stojí za to, aby sme si uvedomovali seba a boli inteligentní? Uvedomujem si všetky úžasné veci, ktoré ľudia dokázali, dokážu a dokážu, ale uvedomujem si aj všetky deštruktívne a hrozné veci, ktoré ľudia páchali, páchajú a budú páchať.
Mali by ste študovať psychológiu?
Passer, M., & Smith, R. (2007). Psychológia. Boston: McGraw-Hill Higher Education.
Zimmerman, F., Christakis, D., & Meltzoff, A. (2007). Associations between Media Viewing and Language Development in Children Under Age 2 Years (Súvislosti medzi sledovaním médií a vývojom jazyka u detí do 2 rokov). The Journal Of Pediatrics, 151(4), 364-368. doi:10.1016/j.jpeds.2007.04.071
Kvíz na záver
Ako sa volá pseudoveda, ktorá je často nepodložená, nemá žiadne základy a chýba jej vedecký výskum a dôkazy, ktoré by jej tvrdenie podporili?
- Odchytenia
- Yac
- Wilson
- Comp%
- Prihrávky
- Downfield
- Lineman
- Hlboké priechody
- Td
Ako sa volá autor knihy Passer & Smith, 2007?
- Adams
- Robinson
- Allen
- Morris
- Fisher
- Wright
- Jennings
Čo je to vedecké skúmanie mysle a konania?
- Správanie
Čo si mnohí ľudia myslia, že sú psychológovia?
- Psychiatri
- Lekári
- Odborníci na duševné zdravie
Čo poskytuje kontextové informácie, ktoré umožňujú čitateľom predvídať význam nasledujúcich slov?
- Frázy
- Jedno slovo
- Významy
Aká je motivácia človeka?
- Sentient
- Bytosti
Kto má slabú slovnú zásobu?
- Vlastné deti
- Matky
- Dieťa
- Dospelí
- Dojčatá