Podvýživa je všeobecný pojem pre zdravotný stav spôsobený nesprávnou alebo nedostatočnou stravou. Najčastejšie sa vzťahuje na podvýživu vyplývajúcu z nedostatočnej konzumácie, zlého vstrebávania alebo nadmerných strát živín, ale tento pojem môže zahŕňať aj nadvýživu vyplývajúcu z prejedania sa alebo nadmerného príjmu určitých živín. Podvýživa sa u jednotlivca prejaví vtedy, ak dlhší čas nekonzumuje vhodné množstvo, druh alebo kvalitu živín, ktoré tvoria zdravú stravu. Dlhšie obdobie podvýživy môže vyústiť do hladovania.
Podvýživa ako nedostatok živín potrebných na udržanie zdravých telesných funkcií sa zvyčajne spája s extrémnou chudobou v ekonomicky rozvojových krajinách. Je bežnou príčinou zníženej inteligencie v častiach sveta postihnutých hladomorom, ako je Etiópia. Podvýživa ako dôsledok nevhodného stravovania, prejedania sa alebo absencie „vyváženej stravy“ sa často pozoruje v ekonomicky rozvinutých krajinách (napr. ako to naznačuje rastúca miera obezity).
Podvyživení ľudia najčastejšie nemajú v strave dostatok kalórií alebo sa stravujú nedostatočne, pretože im chýbajú bielkoviny, vitamíny alebo stopové minerály. Zdravotné problémy vyplývajúce z podvýživy sa bežne označujú ako choroby z nedostatku. Skorbut je dobre známa a dnes už zriedkavá forma podvýživy, pri ktorej obeti chýba vitamín C.
Medzi bežné formy podvýživy patrí bielkovinovo-energetická podvýživa (PEM) a mikroživinová podvýživa. PEM znamená nedostatočnú dostupnosť alebo vstrebávanie energie a bielkovín v tele. Mikroživinová podvýživa sa týka nedostatočnej dostupnosti niektorých základných živín, ako sú vitamíny a stopové prvky, ktoré telo potrebuje v malých množstvách. Nedostatok mikroživín vedie k rôznym ochoreniam a narúša normálne fungovanie organizmu. Nedostatok mikroživín, ako je napríklad vitamín A, znižuje schopnosť organizmu odolávať chorobám. Nedostatok železa, jódu a vitamínu A je veľmi rozšírený a predstavuje veľkú výzvu pre verejné zdravie. S nedostatkom živín priamo súvisí celý rad ťažkostí, od spomaleného rastu, zníženej inteligencie a rôznych kognitívnych schopností, zníženej spoločenskosti, zníženej vodcovskej schopnosti a asertivity, zníženej aktivity a energie, zníženého rastu a sily svalov a celkovo horšieho zdravotného stavu. Ďalším, aj keď zriedkavým dôsledkom podvýživy sú čierne škvrny na koži.
Hlad je normálna psychická reakcia vyvolaná fyziologickou potrebou jedla. Hlad sa často používa ako metonymum pre všeobecnú podvýživu.
Príjem potravy a psychologické stavy
Zníženie príjmu potravy až na úroveň podvýživy je charakteristické pre viaceré psychické stavy. Najzjavnejšie sú mentálna anorexia a bulímia a alkoholizmus. Je to však významný problém aj u starších dospelých.
Psychologické účinky podvýživy
Počet podvyživených ľudí (v miliónoch) V rokoch 2001-2003 mali podľa FAO nasledujúce krajiny 5 miliónov alebo viac podvyživených ľudí :
Podvýživa a podvýživa sú kumulatívne alebo priemerné situácie, a nie výsledok jedného dňa príjmu (alebo nedostatku) potravy. Táto tabuľka nepredstavuje počet ľudí, ktorí „dnes išli spať hladní“.
Americké ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že v roku 2003 len jedna z 200 amerických domácností s deťmi mala takú vážnu potravinovú neistotu, že niektoré z detí počas roka hladovalo. Podstatne väčší podiel tých istých domácností (3,8 %) mal dospelých členov, ktorí boli počas roka aspoň jeden deň hladní, pretože si ich domácnosti nemohli dovoliť dostatok potravín.
Vitamíny skupiny B: B1: Beriberi/Wernickeho encefalopatia, B2: B3: pelegra, B7: nedostatok biotínu, B9: nedostatok folátov, B12: B12: nedostatok vitamínu B12
ďalšie vitamíny: C: Skorbut, D: Kôrnatenie/Osteomalácia
minerál: Nedostatok zinku – nedostatok železa, nedostatok horčíka – nedostatok chrómu
Obezita – Hypervitaminóza A – Hypervitaminóza D