Periférna neuropatia je označenie pre poškodenie nervov periférneho nervového systému, ktoré môže byť spôsobené buď chorobami nervov, alebo vedľajšími účinkami systémových ochorení.
Periférne neuropatie sa líšia svojím prejavom a pôvodom a môžu postihovať nerv alebo nervovosvalové spojenie. Patria sem:
Neuropatia môže byť spojená s rôznymi kombináciami slabosti, autonómnych zmien a senzorických zmien. Môže sa vyskytnúť strata svalového objemu alebo fascikulácie, zvláštne jemné zášklby svalov. Senzorické príznaky zahŕňajú stratu citlivosti a „pozitívne“ javy vrátane bolesti. Príznaky závisia od typu postihnutých nervov (motorické, senzorické alebo autonómne) a od toho, kde sa nervy v tele nachádzajú. Postihnutý môže byť jeden alebo viacero typov nervov. Bežné príznaky spojené s poškodením motorického nervu sú svalová slabosť, kŕče a kŕče. Môže sa vyskytnúť aj strata rovnováhy a koordinácie. Poškodenie senzorického nervu môže spôsobiť mravčenie, necitlivosť a pálivú bolesť. 1. Bolesť spojená s týmto nervom sa opisuje rôznymi spôsobmi, napríklad takto: pálenie, mrznutie alebo bolesť podobná elektrickému prúdu, extrémna citlivosť na dotyk. Poškodenie autonómneho nervu spôsobuje problémy s mimovoľnými funkciami, ktoré vedú k príznakom, ako sú abnormálny krvný tlak a srdcová frekvencia, znížená schopnosť potenia, zápcha, poruchy funkcie močového mechúra (napr. inkontinencia) a sexuálne poruchy[2].
Štyri základné typy periférnej neuropatie sú polyneuropatia, mononeuropatia, mononeuritis multiplex a autonómna neuropatia. Najčastejšou formou je (symetrická) periférna polyneuropatia, ktorá postihuje najmä chodidlá a nohy. Forma neuropatie sa môže ďalej členiť podľa príčiny alebo veľkosti prevažujúceho postihnutia vlákien, t. j. periférna neuropatia veľkých vlákien alebo malých vlákien. Často sa príčina neuropatie nedá určiť a označuje sa ako idiopatická.