Krásnym ľuďom môže prejsť aj vražda, a to doslova. Vezmite si napríklad prípad Amandy Knox. Bez ohľadu na to, či veríte, že je nevinná alebo vinná v prípade vraždy Meredith Kercherovej, jednou z hlavných tém rozhovorov okolo tohto prípadu bol Knoxovej vzhľad. Ľudia neustále komentovali, že má „tvár ako anjel“. Spravodajské agentúry ju označovali (a stále označujú) za „peknú, mladú študentku“. Napriek jej nevhodnému správaniu na policajnej stanici, príbehu, ktorý nebol jasný a celkom nezodpovedal, jej DNA na podozrivej vražednej zbrani atď. sa americké médiá jednoducho nedokázali zmieriť s tým, že by toto pekné dievča mohlo byť schopné vraždy. Jej tvár sa objavovala v bulvárnych novinách, zvyčajne sprevádzaná titulkom, ktorý odkazoval na jej peknú tvár a neschopnosť byť vrahyňou. Niektorí ľudia dokonca zašli až tak ďaleko, že tvrdili, že ide o „ťažký osud peknej“ – že si ju Taliani doberajú a že ich právny systém je skorumpovaný.
Halo efekt – kognitívne skreslenie, pri ktorom náš celkový dojem z osoby ovplyvňuje to, ako sa cítime a čo si myslíme o jej charaktere.
Dôraz na Knoxovej vzhľad a jej mladosť poukazuje na sociálny konštrukt krásy a jeho vplyv na naše vnímanie ľudí… alebo nie? To bola vždy predpokladaná a výskumom podložená odpoveď na otázku, prečo pekní ľudia dostávajú viac vecí – že je to výsledok kultúrnych vplyvov. Hoci výskumy, ktoré dokazujú, že atraktívnych ľudí vnímame ako ľudí s rovnako atraktívnou osobnosťou alebo vlastnosťami, sú nepochybné, nové výskumy naznačujú, že tento jav je oveľa hlbší ako kultúrne vplyvy. V článku pre časopis APA’s Monitor on Psychology (Dingfelder, 2006) sa uvádza výskum doktorky Judith Langloisovej, ktorá sa počas svojej kariéry venovala výskumu a štúdiu tohto javu. Jej najnovší výskum zahŕňajúci pozorovanie a meranie času spracovania atraktívnych a neatraktívnych tvárí u batoliat v porovnaní s dospelými „naznačuje, že dobre známy fenomén pozitívnej zaujatosti voči atraktívnym ľuďom môže byť nevyhnutným dôsledkom mechaniky ľudského poznávania“ (Dingfelder, 2006). Spracovanie atraktívnych tvárí v porovnaní s menej atraktívnymi jednoducho trvá kratšie. Ľudia sú neuveriteľne esteticky orientovaní. Už ste sa niekedy pristihli pri tom, že ste si nechceli kúpiť „škaredé“ jablko a namiesto toho ste si vybrali to „pekné“? Aký je v tom rozdiel, veď ho aj tak zjete. S najväčšou pravdepodobnosťou by ste reagovali vyhlásením v štýle „ale to pekné vyzerá, že bude chutiť lepšie“. Pretože sme sa naučili, že pekné jablko má vzhľadom na svoju žiarivú farbu pravdepodobne viac chuti. Naučili sme sa tiež posudzovať ľudí aj podľa ich vzhľadu, pretože nášmu mozgu sa páči, ako vyzerajú, a pretože kultúrne podnety a vplyvy nám hovoria, že pekné je lepšie. Ale je to naozaj tak?
Stereotyp „krásne je dobré“
Fyzická príťažlivosť sa nerovná morálnej dobrote, ale v našich mozgoch áno. Výskumníci z Duke University ukazovali vysokoškoláčkam obrázky mužov s „rôznou atraktivitou“(Gillis, 2016) a potom písali informácie o morálnom správaní každého muža, či už pozitívnom alebo negatívnom. Výskumníci účastníčky pripojili na skenery magnetickej rezonancie, zatiaľ čo si prezerali každý obrázok a k nemu prislúchajúce informácie. Časť mozgu, ktorá sa počas tohto procesu najviac rozsvietila, bola mediálna orbitofrontálna kôra, ktorá sa nachádza v prednej strednej časti mozgu medzi očami. Táto časť „prudko zvýšila nervovú aktivitu nielen vtedy, keď si ženy prezerali tváre atraktívnych mužov, ale aj vtedy, keď si prezerali pozitívne výroky. Výskumníkom to naznačovalo prekrývanie toho, čo by mali byť dve odlišné funkcie – posudzovanie príťažlivosti a hodnotenie morálnej dobroty“ (Gillis, 2016).
Teraz už určite každý vie o Jeremym Meeksovi, ktorého médiá prezývajú „horúci zločinec“. Meeks bol zatknutý na základe obvinenia z držania zbraní, ale po tom, čo sa jeho fotografia stala virálnou, sa zdalo, že jediné, čo ľudí zaujíma, je jeho vzhľad. Podľa článku v L.A. Times (Queally, 2015) „ženy posielali správy, v ktorých mu sľubovali pomoc pri platení kaucie, ktorá bola stanovená na 1 milión dolárov, a objavili sa správy, že niekoľko týždňov po zatknutí mu bola ponúknutá zmluva s modelkou.“ Na Facebooku boli na Meeksovu počesť vytvorené rôzne skupiny vrátane fanúšikovskej stránky, ktorá získala viac ako 39 500 lajkov. Meeks bol odsúdený na dva roky vo federálnom väzení. Mal tiež dlhý záznam v registri zatknutí a bol podozrivý z členstva v Northside Gangster Crips. Meeks má aj tetovanie so slzami za to, že „v minulosti robil niektoré veci, na ktoré nie je hrdý“. Vzhľadom na rôzne významy tetovania slzy a toto Meeksovo vyhlásenie je možné, že si toto tetovanie vyslúžil buď tým, že niekoho zabil, alebo za jedno z jeho predchádzajúcich zatknutí.
Ľudí nezaujímali obvinenia Jeremyho Meeka; zaujímalo ich len to, ako ho vnímali ako atraktívneho. V súčasnosti má podpísanú zmluvu s modelingovou agentúrou. Zdá sa, že ľudí nezaujímali ani obvinenia a dôkazy v prípade Amandy Knoxovej, zaujímalo ich len to, že je príliš pekná na to, aby mohla byť vrahyňou. Tento stereotyp „krásna je dobrá“ riadi časť nášho správania; rozhoduje o tom, ktorú osobu považujeme za spoľahlivejšiu alebo nevinnú. Takže keď sa nabudúce pristihnete pri tom, že si atraktívnosť spájate s pozitívnym správaním alebo vlastnosťou, zastavte sa a zamyslite sa nad tým, prečo si to spájate. Možno to zmení spôsob, akým posudzujete niekoho charakter.
Kvíz na záver
Kto bol príliš pekný na to, aby bol možný vrah?
- Súdne konanie vo veci vraždy
- Odsúdený
- Obvinený násilník
- Prípad znásilnenia
- Prokurátor
- Kľúčový svedok
- Syed.
Ktorá časť nášho tela má rada, ako ľudia vyzerajú?
- Ľudský mozog
- Zmyslové orgány
- Nervové systémy
- Sivá hmota
- Telá
Čoho si americké médiá mysleli, že je Knoxová schopná?
- Únos
- Zločin
- Obťažovanie detí
Čo zdôrazňuje dôraz na Knoxovej vzhľad a jej mladosť, je sociálny konštrukt krásy a jeho vplyv na naše vnímanie ľudí… alebo nie?
- Ovplyvňovanie