Pamäťová RNA je dnes už zdiskreditovaná[potrebná citácia] hypotetická forma RNA, ktorú navrhol James V. McConnell a iní ako prostriedok na vysvetlenie toho, ako sa v mozgu ukladajú dlhodobé spomienky[potrebná citácia].[potrebná citácia] Koncepcia spočívala v tom, že keďže RNA kóduje informácie a keďže živé bunky môžu produkovať a modifikovať RNA v reakcii na vonkajšie udalosti, mohla by sa používať aj v neurónoch na zaznamenávanie podnetov[potrebná citácia].
Jeden z pokusov, ktorý mal preukázať chemický základ pamäti, spočíval v tom, že sa planárie (ploché červy) naučili riešiť mimoriadne jednoduché „bludisko“, potom ich rozomleli a nakŕmili nimi netrénované planárie, aby zistili, či sa dokážu učiť rýchlejšie. Zdalo sa, že experiment takýto účinok preukázal, ale neskôr sa zistilo, že pôvodné planárie zanechali v samotnom bludisku chemické stopy, ktoré sa pred ďalším pokusom s planáriami riadne nevyčistili [potrebná citácia].