Nádor mozgu je akýkoľvek intrakraniálny nádor, ktorý vzniká abnormálnym a nekontrolovaným delením buniek, zvyčajne buď v samotnom mozgu (neuróny, gliové bunky (astrocyty, oligodendrocyty, ependymové bunky), lymfatické tkanivo, cievy), v lebečných nervoch (Schwannove bunky produkujúce myelín), v mozgových obaloch (meningy), lebke, hypofýze a epifýze, alebo sa šíri z nádorových ochorení primárne lokalizovaných v iných orgánoch (metastatické nádory). Primárne (pravé) nádory mozgu sa zvyčajne nachádzajú v zadnej lebečnej jame u detí a v predných dvoch tretinách mozgových hemisfér u dospelých, hoci môžu postihnúť ktorúkoľvek časť mozgu. V Spojených štátoch sa v roku 2005 odhadovalo 43 800 nových prípadov nádorov mozgu (Central Brain Tumor Registry of the United States, Primary Brain Tumors in the United States, Statistical Report, 2005 – 2006),[1] čo predstavovalo 1,4 % všetkých prípadov rakoviny, 2,4 % všetkých úmrtí na rakovinu[2] a 20 – 25 % prípadov rakoviny u detí[2][3].
Medzi nádory vyskytujúce sa v mozgu patria: astrocytóm, pilocytárny astrocytóm, dysembryoplastický neuroepiteliálny nádor, oligodendroglióm, ependymóm, multiformný glioblastóm, zmiešané gliómy, oligoastrocytómy, meduloblastóm, retinoblastóm, neuroblastóm, germinóm a teratóm.
Väčšina primárnych nádorov mozgu pochádza z glie (gliómov), ako sú astrocyty (astrocytómy), oligodendrocyty (oligodendrogliómy) alebo ependymálne bunky (ependymóm). Existujú aj zmiešané formy s astrocytovou aj oligodendrogliovou bunkovou zložkou. Tieto sa nazývajú zmiešané gliómy alebo oligoastrocytómy. Okrem toho sa možno stretnúť aj so zmiešanými glio-neuronálnymi nádormi (nádory vykazujúce neuronálnu aj gliovú zložku, napr. gangliogliómy, disembryoplastické neuroepiteliálne nádory) a nádormi pochádzajúcimi z neurónových buniek (napr. gangliocytóm, centrálny gangliocytóm).
Medzi ďalšie druhy primárnych nádorov mozgu patria: primitívne neuroektodermálne nádory (PNET, napr. meduloblastóm, medulloepitelióm, neuroblastóm, retinoblastóm, ependymoblastóm), nádory epifýzy (napr.pineocytóm, pineoblastóm), nádory z ependymálnych buniek, nádory cievnatkového plexu, neuroepitelové nádory nejasného pôvodu (napr. gliomatóza mozgu, astroblastóm) atď.
Z histologického hľadiska môžu byť astrocytómy, oligondedrogliómy, oligoastrocytómy a teratómy benígne alebo malígne. Glioblastoma multiforme predstavuje najagresívnejšiu odrodu malígneho gliómu. Na opačnom konci spektra sa nachádzajú takzvané pilocytové astrocytómy, ktoré sú osobitnou odrodou astrocytových nádorov. Väčšina z nich sa nachádza v zadnej lebečnej jame, postihujú najmä deti a mladých dospelých a majú klinicky priaznivý priebeh a prognózu. Teratómy a iné nádory zo zárodočných buniek môžu mať tiež priaznivú prognózu, hoci majú schopnosť veľmi narásť.
Ďalším typom primárneho intrakraniálneho nádoru je primárny mozgový lymfóm, známy aj ako primárny lymfóm CNS, ktorý je typom non-Hodgkinovho lymfómu, ktorý sa oveľa častejšie vyskytuje u osôb s ťažkou imunosupresiou, napr. s AIDS.
Na rozdiel od iných typov rakoviny primárne nádory mozgu zriedkavo metastázujú a v tomto zriedkavom prípade sa nádorové bunky šíria v lebke a miechovom kanáli prostredníctvom mozgovomiechového moku, a nie krvným riečiskom do iných orgánov.
V súčasnosti sa používajú rôzne klasifikačné systémy pre primárne nádory mozgu, pričom najrozšírenejším je klasifikácia nádorov mozgu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá bola zavedená v roku 1993.
Sekundárne nádory a nenádorové lézie
Sekundárne alebo metastatické nádory mozgu pochádzajú zo zhubných nádorov (rakoviny), ktoré sa nachádzajú predovšetkým v iných orgánoch. Ich výskyt je vyšší ako výskyt primárnych nádorov mozgu. Najčastejšie typy metastatických nádorov mozgu pochádzajú z pľúc, kože (malígny melanóm), obličiek (hypernefróm), prsníka (karcinóm prsníka) a hrubého čreva (karcinóm hrubého čreva). Tieto nádorové bunky sa do mozgu dostávajú krvným riečiskom.
Niektoré netumorózne útvary a lézie môžu imitovať nádory centrálneho nervového systému. Patrí medzi ne tuberkulóza mozgu, mozgový absces (bežne pri toxoplazmóze) a hamartómy (napríklad pri tuberóznej skleróze a von Recklinghausenovej neurofibromatóze).
Príznaky nádorov mozgu môžu závisieť od dvoch faktorov: veľkosti (objemu) nádoru a jeho umiestnenia. Časový okamih nástupu príznakov v priebehu ochorenia v mnohých prípadoch koreluje s povahou nádoru („benígny“, t. j. pomaly rastúci/neskorý nástup príznakov, alebo malígny (rýchlo rastúci/včasný nástup príznakov).
Mnohé nádory nízkeho stupňa (benígne) môžu zostať roky asymptomatické (bez príznakov) a môžu byť náhodne objavené pri zobrazovacích vyšetreniach z nesúvisiacich dôvodov (napríklad pri menšom úraze).
Nový výskyt epilepsie[4] je častým dôvodom vyhľadania lekárskej pomoci v prípade mozgových nádorov.
Veľké nádory alebo nádory s rozsiahlym perifokálnym opuchovým edémom nevyhnutne vedú k zvýšeniu intrakraniálneho tlaku (intrakraniálna hypertenzia), čo sa klinicky prejavuje bolesťami hlavy, vracaním (niekedy bez nauzey), zmeneným stavom vedomia (somnolencia, kóma), rozšírením zreničky na strane lézie (anizokória), edémom papily (prominujúci disk zrakového nervu pri funduskopickom vyšetrení). Avšak aj malé nádory brániace priechodu mozgovomiechového moku (CSF) môžu spôsobiť skoré príznaky zvýšeného intrakraniálneho tlaku. Zvýšený intrakraniálny tlak môže viesť k herniácii (t. j. posunu) určitých častí mozgu, ako sú mozočkové mandle alebo spánkový uncus, čo môže mať za následok smrteľnú kompresiu mozgového kmeňa. U malých detí môže zvýšený vnútrolebečný tlak spôsobiť zväčšenie priemeru lebky a vyklenutie fontanely.
V závislosti od lokalizácie nádoru a jeho poškodenia okolitých mozgových štruktúr, či už kompresiou alebo infiltráciou, sa môžu vyskytnúť akékoľvek ložiskové neurologické príznaky, ako sú poruchy kognitívnych funkcií a správania, zmeny osobnosti, hemiparéza, hypestézia, afázia, ataxia, poruchy zorného poľa, paralýza tváre, dvojité videnie, tremor atď. Tieto príznaky nie sú špecifické pre nádory mozgu – môžu byť spôsobené veľkým množstvom rôznych neurologických stavov (napr. mozgovou príhodou, traumatickým poškodením mozgu). Dôležitá je však lokalizácia lézie a funkčné systémy (napr. motorický, senzorický, zrakový atď.), ktoré ovplyvňuje.
Obojstranný temporálny defekt zorného poľa (bitemporálna hemianopia – v dôsledku kompresie optickej chiazmy), často spojený s endokrinnou dysfunkciou – buď hypopituitarizmom, alebo hyperprodukciou hormónov hypofýzy a hyperprolaktinémiou, naznačuje nádor hypofýzy.
Nádory mozgu alebo intrakraniálne novotvary môžu byť rakovinové (malígne) alebo nerakovinové (benígne). Definície zhubných alebo nezhubných novotvarov sa však líšia od tých, ktoré sa bežne používajú pri iných typoch rakovinových alebo nerakovinových novotvarov v tele.
Pri nádorových ochoreniach v iných častiach tela odlišujú benígne nádory od malígnych foriem rakoviny tri vlastnosti: benígne nádory sú samoobmedzujúce a neinvadujú ani nemetastázujú. Medzi vlastnosti malígnych nádorov patria:
Z uvedených malígnych charakteristík sa niektoré prvky nevzťahujú na primárne novotvary mozgu:
Z mnohých klasifikačných systémov používaných na klasifikáciu nádorov centrálneho nervového systému sa pre astrocytómy bežne používa klasifikačný systém Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Systém WHO, ktorý bol vytvorený v roku 1993 v snahe odstrániť nejasnosti v diagnózach, zaviedol štvorstupňové usmernenie histologického klasifikovania astrocytómov, ktoré prideľuje stupeň od 1 do 4, pričom 1 je najmenej agresívny a 4 je najagresívnejší.
Viditeľnosť príznakov a symptómov mozgových nádorov závisí najmä od dvoch faktorov: veľkosti (objemu) nádoru a jeho umiestnenia. Moment, keď sa príznaky začnú prejavovať, či už človeku alebo ľuďom v jeho okolí (nástup príznakov), je dôležitým medzníkom v priebehu diagnostiky a liečby nádoru. Začiatok príznakov – v časovej osi vývoja nádoru – závisí v mnohých prípadoch od povahy nádoru, ale v mnohých prípadoch súvisí aj so zmenou nádoru z „benígneho“ (t. j. pomaly rastúceho/neskorý nástup príznakov) na malígny (rýchlo rastúci/včasný nástup príznakov).
Uvedené príznaky platia pre VŠETKY typy nádorov mozgu (vrátane sekundárnych nádorov). Je bežné, že človek nosí primárny nezhubný nádor niekoľko rokov a nemá žiadne viditeľné príznaky. U mnohých sa vyskytujú niektoré nejasné a občasné príznaky, ako sú bolesti hlavy a občasné vracanie alebo únava, ktoré sa dajú ľahko zameniť za gastritídu alebo gastroenteritídu. Môže sa zdať zvláštne, že napriek tomu, že má v lebke útvar vyvíjajúci tlak na mozog, pacient nepociťuje žiadnu bolesť, ale ako môže potvrdiť každý, kto utrpel otras mozgu, bolesť sa pociťuje na vonkajšej strane lebky a nie v samotnom mozgu. Mozog nemá v meningách (vonkajšom povrchu) žiadne nervové senzory, ktorými by mohol cítiť alebo prenášať bolesť do mozgového centra bolesti; bez senzorického vstupu nemôže signalizovať bolesť. Preto by mali sekundárne príznaky, ako sú tie, ktoré sú opísané vyššie, upozorniť lekárov na možnú diagnózu novotvaru mozgu.
Keď sa diagnostikuje rakovina s metastázami, skenovanie lebky často odhalí sekundárne nádory.
V nedávnej štúdii holandskej asociácie všeobecných lekárov bol uverejnený zoznam príčin bolestí hlavy[6], ktorý by mal upozorniť všeobecných lekárov, aby sa venovali diagnostike hlbšie a potom sa rozhodli pre symptomatickú liečbu bolestí hlavy jednoduchými liekmi proti bolesti (ako možná príčina sa uvádza výskyt nádorov mozgu):
Okrem vystavenia vinylchloridu alebo ionizujúcemu žiareniu nie sú známe žiadne environmentálne faktory spojené s nádormi mozgu. Predpokladá sa, že príčinou niektorých foriem nádorov mozgu sú mutácie a delécie tzv. tumor supresorových génov. Ľudia s rôznymi dedičnými ochoreniami, ako je Von Hippel-Lindauov syndróm, mnohopočetná endokrinná neoplázia, neurofibromatóza typu 2, majú vysoké riziko vzniku nádorov mozgu.
Hoci štúdie nepreukázali žiadnu súvislosť medzi žiarením mobilných telefónov a mozgovými nádormi,[7] Svetová zdravotnícka organizácia zaradila žiarenie mobilných telefónov na stupnici IARC do skupiny 2B – pravdepodobne karcinogénne. To znamená, že „môže existovať určité riziko“ karcinogenity, preto je potrebné vykonať ďalší výskum dlhodobého intenzívneho používania mobilných telefónov[8].
Nádory môžu byť benígne alebo malígne, môžu sa vyskytovať v rôznych častiach mozgu a môžu, ale nemusia byť primárnymi nádormi. Primárny nádor je taký, ktorý vznikol v mozgu, na rozdiel od metastatického nádoru, ktorý sa do mozgu rozšíril z inej časti tela.[9] Nádory môžu, ale nemusia byť symptomatické: niektoré nádory sa objavia, pretože pacient má príznaky, iné sa objavia náhodne pri zobrazovacom vyšetrení alebo pri pitve.
Najčastejšie primárne nádory mozgu sú:[10]
Hlavné anatomické oblasti mozgu stavovcov
Z článku mozog-Wikipedia a na účely pochopenia tohto článku bude poskytnutých niekoľko súhrnných poznámok o mozgu a jeho rôznych typoch organických tkanív.
Pri čítaní ľudského mozgu na obrázku vpravo nás skutočne zaujíma len niekoľko oblastí. Prvý typ tkaniva, s ktorým sa stretávame pod lebečnou kosťou v intrakraniálnej dutine, v skutočnosti na tomto obrázku nie je zobrazený: meningy. Práve tá je pri meningitíde zapálená.
Ľudský mozog je obklopený systémom spojivových membrán nazývaných meningy, ktoré oddeľujú lebku od mozgu. Tento trojvrstvový obal sa skladá (zvonka dovnútra) z dura mater („tvrdá matka“), arachnoid mater („pavúčia matka“) a pia mater („mäkká matka“). Arachnoidálna a pia sú fyzicky spojené, a preto sa často považujú za jednu vrstvu, pia-arachnoidálnu. Pod pavučinou sa nachádza subarachnoidálny priestor, ktorý obsahuje mozgovomiechový mok, ktorý cirkuluje v úzkych priestoroch medzi bunkami a cez dutiny nazývané komory a slúži na výživu, podporu a ochranu mozgového tkaniva. Krvné cievy vstupujú do centrálneho nervového systému cez perivaskulárny priestor nad pia mater. Bunky v stenách ciev sú pevne spojené a vytvárajú hematoencefalickú bariéru, ktorá chráni mozog pred toxínmi, ktoré by sa mohli dostať krvou.
Nádory mozgových blán sú meningeómy a často ide o nezhubné novotvary.
Mozog stavovcov (vrátane človeka) je tvorený veľmi mäkkým tkanivom, ktorého štruktúra sa prirovnáva k želatíne. Živé mozgové tkanivo je zvonka ružovkasté a zvnútra väčšinou biele, s jemnými farebnými odchýlkami. Väčšinu objemu mozgu tvoria tri samostatné oblasti mozgu:
Tieto oblasti sa skladajú z dvoch veľkých tried buniek: neurónov a glie. Tieto dva typy sú v mozgu ako celku rovnako početné, hoci v mozgovej kôre prevyšujú počet gliových buniek nad počtom neurónov približne v pomere 4:1. Glie sa vyskytujú v niekoľkých typoch, ktoré plnia množstvo dôležitých funkcií vrátane štrukturálnej podpory, metabolickej podpory, izolácie a riadenia vývoja.
Primárne nádory gliových buniek sa nazývajú gliómy a často sú už v čase diagnostikovania malígne.
Miecha a iné tkanivá
Nádor zadnej jamy vedúci k masovému efektu a posunu strednej línie
Hoci neexistuje žiadny špecifický alebo jediný klinický príznak alebo znak pre akýkoľvek mozgový nádor, prítomnosť kombinácie príznakov a absencia zodpovedajúcich klinických príznakov infekcií alebo iných príčin môže byť indikátorom na presmerovanie diagnostického vyšetrenia na možnosť intrakraniálneho nádoru.
Diagnóza sa často začína vypočutím pacienta, aby sa získal jasný prehľad o jeho zdravotných predchodcoch a súčasných príznakoch. Klinické a laboratórne vyšetrenia slúžia na vylúčenie infekcií ako príčiny príznakov. Vyšetrenia v tejto fáze môžu zahŕňať očné, otolaryngologické (alebo ORL) a/alebo elektrofyziologické vyšetrenia. Pri diagnostike nádorov mozgu často zohráva úlohu elektroencefalografia (EEG).
Opuch alebo obštrukcia odtoku mozgovomiechového moku (CSF) z mozgu môže spôsobiť (skoré) príznaky zvýšeného vnútrolebečného tlaku, ktoré sa klinicky prejavia bolesťami hlavy, vracaním alebo zmeneným stavom vedomia a u detí zmenou priemeru lebky a vyklenutím fontanely. Komplexnejšie príznaky, ako sú endokrinné dysfunkcie, by mali lekárov znepokojovať, aby nevylúčili nádory mozgu.
Obojstranný temporálny defekt zorného poľa (v dôsledku kompresie zrakového nervu) alebo rozšírenie zreničky a výskyt buď pomaly sa vyvíjajúcich, alebo náhle vzniknutých fokálnych neurologických symptómov, ako sú kognitívne a behaviorálne poruchy (vrátane zhoršeného úsudku, straty pamäti, nedostatočného rozpoznávania, porúch priestorovej orientácie), zmeny osobnosti alebo emócií, hemiparéza, hypestézia, afázia, ataxia, poruchy zorného poľa, poruchy čuchu, poruchy sluchu, ochrnutie tváre, dvojité videnie alebo závažnejšie príznaky, ako je tras, ochrnutie jednej strany tela, hemiparéza alebo (epileptické) záchvaty u pacienta s negatívnou anamnézou epilepsie, by mali upozorniť na možnosť mozgového nádoru.
Zobrazovanie zohráva ústrednú úlohu pri diagnostike nádorov mozgu. Od pôvodných zobrazovacích metód, ktoré boli invazívne a niekedy nebezpečné, ako napríklad pneumoencefalografia a cerebrálna angiografia, sa v poslednom čase upustilo v prospech neinvazívnych techník s vysokým rozlíšením, ako je počítačová tomografia (CT) a najmä magnetická rezonancia (MRI). Novotvary sa vo výsledkoch CT alebo MRI často zobrazujú ako rôzne sfarbené masy (označované aj ako procesy).
Tieto nádory totiž narúšajú normálne fungovanie hematoencefalickej bariéry a vedú k zvýšeniu jej priepustnosti. Nie je však možné diagnostikovať gliómy vysokého a nízkeho stupňa len na základe vzoru zväčšenia.
Mikrofotografia oligodendrogliómu, typu rakoviny mozgu. Biopsia mozgu. Obarvenie H&E.
Nádory majú charakteristiky, ktoré umožňujú určiť ich malígnosť, ako sa budú vyvíjať a umožnia lekárskemu tímu určiť plán liečby.
Anaplázia: alebo dediferenciácia; strata diferenciácie buniek a ich vzájomnej orientácie a orientácie ciev, charakteristická pre anaplastické nádorové tkanivo. Anaplastické bunky úplne stratili kontrolu nad svojimi normálnymi funkciami a mnohé majú zhoršenú bunkovú štruktúru. Anaplastické bunky majú často abnormálne vysoký pomer jadra k cytoplazme a mnohé sú viacjadrové. Okrem toho majú jadrá anaplastických buniek zvyčajne neprirodzený tvar alebo nadmerne veľké jadrá. Bunky sa môžu stať anaplastickými dvoma spôsobmi: neoplastické nádorové bunky sa môžu dediferencovať a stať sa anaplastickými (dediferenciácia spôsobí, že bunky stratia všetku svoju normálnu štruktúru/funkciu), alebo sa môže zvýšiť schopnosť nádorových kmeňových buniek množiť sa (t. j. nekontrolovateľný rast v dôsledku zlyhania diferenciácie).
Atypia: je označenie abnormality bunky (ktorá môže svedčiť o malignite). Význam abnormality veľmi závisí od kontextu.
Neoplázia: je (nekontrolované) delenie buniek; neoplázia ako taká nie je problematická, ale jej dôsledky áno: nekontrolované delenie buniek znamená, že masa novotvaru sa zväčšuje a v obmedzenom priestore, akým je vnútrolebečná dutina, sa to rýchlo stáva problematickým, pretože masa zasahuje do priestoru mozgu a tlačí ho do strany, čo vedie k stlačeniu mozgového tkaniva a zvýšeniu vnútrolebečného tlaku a deštrukcii mozgového parenchýmu. Zvýšený vnútrolebečný tlak (ICP) môže byť spôsobený priamym účinkom masy nádoru, zvýšeným objemom krvi alebo zvýšeným objemom mozgovomiechového moku (CSF) môže mať zase sekundárne príznaky
Nekróza: je (predčasná) smrť buniek spôsobená vonkajšími faktormi, ako je infekcia, toxín alebo trauma. Nekrotické bunky vysielajú nesprávne chemické signály, ktoré bránia fagocytom zlikvidovať mŕtve bunky, čo vedie k nahromadeniu mŕtveho tkaniva, bunkových zvyškov a toxínov v mieste alebo v blízkosti nekrotických buniek [11].
K arteriálnej a venóznej hypoxii alebo nedostatočnému zásobovaniu určitých oblastí mozgu kyslíkom dochádza vtedy, keď nádor využíva okolité cievy na zásobovanie krvou a novotvar súťaží o živiny s okolitým mozgovým tkanivom.
Všeobecnejšie povedané, novotvar môže spôsobiť uvoľňovanie konečných produktov metabolizmu (napr. voľných radikálov, zmenených elektrolytov, neurotransmiterov) a uvoľňovanie a nábor bunkových mediátorov (napr. cytokínov), ktoré narušujú normálnu funkciu parenchýmu.
Po diagnostikovaní nádoru mozgu sa vytvorí lekársky tím, ktorý posúdi možnosti liečby, ktoré pacientovi a jeho rodine predloží vedúci chirurg. Vzhľadom na lokalizáciu primárnych solídnych nádorov mozgu sa vo väčšine prípadov zvyčajne nepredkladá možnosť „nič nerobiť“. Neurochirurgovia venujú čas pozorovaniu vývoja novotvaru predtým, ako pacientovi a jeho príbuzným navrhnú plán liečby. Tieto rôzne typy liečby sú k dispozícii v závislosti od typu a lokalizácie novotvaru a môžu sa kombinovať tak, aby poskytli čo najlepšie šance na prežitie:
Miera prežitia pri primárnych mozgových nádoroch závisí od typu nádoru, veku, funkčného stavu pacienta, rozsahu chirurgického odstránenia nádoru a ďalších faktorov špecifických pre každý prípad[13].
Základným a najžiadanejším postupom opísaným v lekárskej literatúre je chirurgické odstránenie (resekcia) prostredníctvom kraniotómie. Minimálne invazívne techniky sa skúmajú, ale zďaleka nie sú bežnou praxou. Hlavným nápravným cieľom chirurgického zákroku je odstrániť čo najviac nádorových buniek, pričom najlepším výsledkom je úplné odstránenie a v opačnom prípade cytoredukcia („odstránenie“) nádoru. V niektorých prípadoch je prístup k nádoru nemožný a bráni alebo zakazuje operáciu.
Mnohé meningeómy, s výnimkou niektorých nádorov nachádzajúcich sa na báze lebky, možno úspešne odstrániť chirurgicky.
Väčšinu adenómov hypofýzy možno odstrániť chirurgicky, často pomocou minimálne invazívneho prístupu cez nosovú dutinu a lebečnú bázu (transnazálny, transsfenoidálny prístup). Veľké adenómy hypofýzy si na odstránenie vyžadujú kraniotómiu (otvorenie lebky). Rádioterapia vrátane stereotaktických prístupov je vyhradená pre inoperabilné prípady.
Viaceré súčasné výskumné štúdie sa zameriavajú na zlepšenie chirurgického odstránenia mozgových nádorov pomocou označovania nádorových buniek kyselinou 5-aminolevulovou, ktorá spôsobuje ich fluorescenciu.Pooperačná rádioterapia a chemoterapia sú neoddeliteľnou súčasťou terapeutického štandardu pre zhubné nádory. Rádioterapia sa môže podávať aj v prípadoch gliómov „nízkeho stupňa“, keď sa chirurgicky nedalo dosiahnuť výrazné zníženie nádorovej záťaže.
Každá osoba podstupujúca operáciu mozgu môže trpieť epileptickými záchvatmi. Záchvaty môžu byť rôzne, od absencií až po ťažké tonicko-klonické záchvaty. Na minimalizáciu alebo odstránenie výskytu záchvatov sa predpisujú a podávajú lieky.
Viacpočetné metastázujúce nádory sa vo všeobecnosti liečia skôr rádioterapiou a chemoterapiou ako chirurgickým zákrokom a prognóza v takýchto prípadoch závisí od primárneho nádoru, ale vo všeobecnosti je zlá.
Cieľom rádioterapie je selektívne usmrtiť nádorové bunky, pričom normálne mozgové tkanivo zostáva nepoškodené. Pri štandardnej externej rádioterapii sa na mozog aplikuje viacero ošetrení „frakciami“ žiarenia v štandardných dávkach. Tento proces sa opakuje v celkovom počte 10 až 30 ošetrení v závislosti od typu nádoru. Táto dodatočná liečba poskytuje niektorým pacientom lepšie výsledky a dlhšie prežívanie.
Rádiochirurgia je liečebná metóda, ktorá využíva počítačové výpočty na zameranie žiarenia na miesto nádoru pri minimalizácii dávky žiarenia na okolitý mozog. Rádiochirurgia môže byť doplnkom k iným liečebným metódam alebo môže predstavovať primárnu liečebnú metódu niektorých nádorov.
Rádioterapia sa môže použiť po resekcii nádoru alebo v niektorých prípadoch namiesto nej. Medzi formy rádioterapie, ktoré sa používajú pri rakovine mozgu, patrí externá rádioterapia, brachyterapia a v ťažších prípadoch stereotaktická rádiochirurgia, ako napríklad Gama nôž, Cyberknife alebo rádiochirurgia Novalis Tx[15].
Najčastejšou liečbou sekundárnych nádorov mozgu je rádioterapia. Množstvo rádioterapie závisí od veľkosti oblasti mozgu postihnutej rakovinou. Konvenčná externá rádioterapeutická liečba „celým mozgom“ (WBRT) alebo „ožarovanie celého mozgu“ sa môže navrhnúť, ak existuje riziko, že v budúcnosti vzniknú ďalšie sekundárne nádory. 16 Stereotaktická rádioterapia sa zvyčajne odporúča v prípadoch, ktoré zahŕňajú menej ako tri malé sekundárne nádory mozgu.
V roku 2008 štúdia publikovaná M. D. Andersonovým onkologickým centrom Texaskej univerzity ukázala, že pacienti s rakovinou, ktorí dostávajú stereotaktickú rádiochirurgiu (SRS) a rádioterapiu celého mozgu (WBRT) na liečbu metastatických nádorov mozgu, majú viac ako dvojnásobné riziko vzniku problémov s učením a pamäťou ako pacienti liečení len SRS[17][18].
Pacientom, ktorí podstupujú chemoterapiu, sa podávajú lieky určené na ničenie nádorových buniek. Hoci chemoterapia môže zlepšiť celkové prežívanie pacientov s najzhubnejšími primárnymi nádormi mozgu, podarí sa to len asi 20 percentám pacientov. Chemoterapia sa často používa u malých detí namiesto ožarovania, pretože ožarovanie môže mať negatívne účinky na vyvíjajúci sa mozog. Rozhodnutie o predpísaní tejto liečby vychádza z celkového zdravotného stavu pacienta, typu nádoru a rozsahu rakoviny. Toxicita a mnohé vedľajšie účinky liekov a neistý výsledok chemoterapie pri nádoroch mozgu posúvajú túto liečbu ďalej v poradí možností liečby, pričom sa uprednostňuje chirurgická liečba a rádioterapia.
UCLA Neuro-Oncology zverejňuje údaje o prežívaní pacientov s diagnózou multiformného glioblastómu v reálnom čase. Sú jedinou inštitúciou v Spojených štátoch, ktorá zobrazuje, ako sa darí pacientom s nádorom mozgu pri súčasnej liečbe. Uvádzajú aj zoznam chemoterapeutík používaných na liečbu nádorov gliómov vysokého stupňa [19].
Skrat sa nepoužíva ako liek, ale na zmiernenie príznakov tým, že sa zníži hydrocefalus spôsobený upchatím mozgovomiechového moku.[20]
Vedci v súčasnosti skúmajú niekoľko sľubných nových liečebných postupov vrátane génovej terapie, vysoko cielenej rádioterapie, imunoterapie a nových chemoterapeutík. V centrách, ktoré sa špecializujú na liečbu nádorov mozgu, je k dispozícii celý rad nových liečebných postupov na skúšobnej báze.
Prognóza rakoviny mozgu sa líši v závislosti od typu rakoviny. Meduloblastóm má dobrú prognózu pri chemoterapii, rádioterapii a chirurgickej resekcii, zatiaľ čo multiformný glioblastóm má medián prežitia len 12 mesiacov aj pri agresívnej chemorádioterapii a operácii. Gliómy mozgového kmeňa majú najhoršiu prognózu zo všetkých foriem rakoviny mozgu, pričom väčšina pacientov zomiera do jedného roka, a to aj pri liečbe, ktorá zvyčajne pozostáva z ožarovania nádoru spolu s kortikosteroidmi. Zdá sa však, že jeden typ gliómu mozgového kmeňa, fokálny [21], je otvorený výnimočnej prognóze a často sa zaznamenáva dlhodobé prežívanie.
Multiformný glioblastóm je najsmrteľnejšia a najčastejšia forma zhubného nádoru mozgu. Aj pri použití agresívnej multimodálnej liečby pozostávajúcej z rádioterapie, chemoterapie a chirurgického odstránenia je medián prežitia len 12 – 17 mesiacov. Štandardná liečba multiformného glioblastómu pozostáva z maximálnej chirurgickej resekcie nádoru, po ktorej nasleduje rádioterapia dva až štyri týždne po chirurgickom zákroku na odstránenie rakoviny. Po nej nasleduje chemoterapia. Väčšina pacientov s glioblastómom užíva počas ochorenia kortikosteroidy, zvyčajne dexametazón, na zmiernenie príznakov. Medzi experimentálne spôsoby liečby patrí rádiochirurgia gama nožom,[22] terapia zachytávaním neutrónov bóru a prenos génov[23].
Nepreukázalo sa, že by sa výskyt astrocytómu nízkeho stupňa významne líšil v závislosti od národnosti. Štúdie skúmajúce výskyt malígnych nádorov CNS však preukázali určité rozdiely v závislosti od národnosti. Keďže niektoré z týchto high-grade lézií vznikajú z low-grade nádorov, tieto trendy stoja za zmienku. Konkrétne, výskyt nádorov CNS v Spojených štátoch, Izraeli a severských krajinách je relatívne vysoký, zatiaľ čo Japonsko a ázijské krajiny majú nižší výskyt. Tieto rozdiely pravdepodobne odrážajú niektoré biologické rozdiely, ako aj rozdiely v patologickej diagnostike a hlásení [26].
Celosvetové údaje o výskyte rakoviny možno nájsť na stránke WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) a spracováva ich AIRC (Agentúra pre interancionálny výskum rakoviny) so sídlom vo Francúzsku[27].
Údaje o výskyte nádorových ochorení mozgu ukazujú výrazný rozdiel medzi viac a menej rozvinutými krajinami (t. j. menej rozvinuté krajiny majú nižší výskyt nádorov mozgu), čo možno vysvetliť nediagnostikovanými úmrtiami súvisiacimi s nádorovým ochorením (pacient v extrémne chudobných situáciách nie je diagnostikovaný jednoducho preto, že nemá prístup k moderným diagnostickým zariadeniam potrebným na diagnostikovanie nádoru mozgu) a úmrtiami spôsobenými inými príčinami súvisiacimi s chudobou, ktoré predčasne ukončia život pacienta skôr, ako sa nádory vyvinú alebo začnú ohrozovať jeho život. Napriek tomu sa uskutočnili štúdie, podľa ktorých sa určité formy primárnych nádorov mozgu vyskytujú častejšie v určitých skupinách obyvateľstva.
Z údajov britskej národnej štatistiky o nových diagnózach zhubných nádorov mozgu za rok 2007 (v absolútnych číslach a v pomere na 100 000 osôb)[28]:
Odhaduje sa, že v roku 2005 bolo v Spojených štátoch 43 800 nových prípadov nádorov mozgu (Central Brain Tumor Registry of the United States, Primary Brain Tumors in the United States, Statistical Report, 2005-2006),[1] čo predstavuje menej ako 1 % všetkých prípadov rakoviny, 2,4 % všetkých úmrtí na rakovinu[2] a 20-25 % prípadov rakoviny u detí[2][29].
Vírus vezikulárnej stomatitídy
V roku 2000 vedci z Ottawskej univerzity pod vedením doktora Johna Bella zistili, že vírus vezikulárnej stomatitídy (VSV) môže infikovať a zabíjať rakovinové bunky bez toho, aby ovplyvnil zdravé bunky, ak sa podáva spolu s interferónom [30] [31].
Prvotné zistenie onkolytických vlastností vírusu bolo obmedzené len na niekoľko typov rakoviny. Niekoľko nezávislých štúdií identifikovalo oveľa viac typov citlivých na vírus, vrátane rakovinových buniek glioblastoma multiforme, ktoré tvoria väčšinu nádorov mozgu.
V roku 2008 vedci umelo vytvorili kmene VSV, ktoré boli menej cytotoxické pre normálne bunky. Tento pokrok umožňuje podávanie vírusu bez súčasného podávania s interferónom. Vírus sa teda môže podávať intravenózne alebo cez čuchový nerv. V rámci výskumu bol do mozgu myší implantovaný ľudský mozgový nádor.
Výskum liečby podobnými vírusmi sa uskutočňuje už niekoľko rokov, ale pri žiadnom inom víruse nebola preukázaná taká účinnosť alebo špecifickosť ako pri mutantných kmeňoch VSV. Budúci výskum sa zameria na riziká tejto liečby predtým, ako sa bude môcť aplikovať na ľudí [32].
Retrovírusové replikačné vektory
Pod vedením profesora Noriho Kasaharu výskumníci z USC, ktorí v súčasnosti pôsobia na UCLA, v roku 2001 oznámili prvý úspešný príklad použitia retrovírusových replikačných vektorov na transdukciu bunkových línií odvodených od solídnych nádorov [33].Na základe tejto počiatočnej práce výskumníci aplikovali technológiu na in vivo modely rakoviny a v roku 2005 oznámili dlhodobý prínos pre prežívanie v experimentálnom zvieracom modeli nádoru mozgu.[34] Následne v rámci prípravy na klinické skúšky na ľuďoch túto technológiu ďalej vyvinula spoločnosť Tocagen, Inc. (Toca 511 a Toca FC) a v súčasnosti prebieha klinické skúmanie vo fáze I/II skúšania na potenciálnu liečbu recidivujúceho gliómu vysokého stupňa vrátane multiformného glioblastómu (GBM) a anaplastického astrocytómu[35].
Nádory mozgu u dojčiat a detí
Glióm mozgového kmeňa u štvorročného dieťaťa. MRI sagitálna, bez kontrastu
V USA je každoročne diagnostikovaných približne 2000 detí a dospievajúcich mladších ako 20 rokov so zhubnými nádormi mozgu. V rokoch 1985 – 1994 bola zaznamenaná vyššia incidencia ako v rokoch 1975 – 1983. Diskutuje sa o príčinách; jedna z teórií hovorí, že tento trend je výsledkom zlepšenia diagnostiky a hlásenia, keďže k skokovému nárastu došlo v rovnakom čase, keď sa rozšírila magnetická rezonancia, a nedošlo k žiadnemu skokovému nárastu úmrtnosti. Miera prežitia rakoviny centrálneho nervového systému (CNS) u detí je približne 60 %. Miera sa líši v závislosti od typu rakoviny a veku vzniku: mladší pacienti majú vyššiu úmrtnosť[36].
U detí mladších ako 2 roky tvorí približne 70 % nádorov mozgu meduloblastóm, ependymóm a glióm nízkeho stupňa. Menej časté a pozorované zvyčajne u dojčiat sú teratóm a atypický teratoidný rabdoidný nádor.[37] Nádory zo zárodočných buniek vrátane teratómu tvoria len 3 % primárnych nádorov mozgu u detí, ale celosvetový výskyt sa výrazne líši[38].
Astrocytómy (pilocytárny astrocytóm, pleomorfný xantoastrocytóm, fibrilárne (tiež difúzne alebo lowgrade) astrocytómy, anaplastický astrocytóm, multiformný glioblastóm)
Ependymóm – subependymóm
Nádor choroidálneho plexu (papilóm choroidálneho plexu, karcinóm choroidálneho plexu)
Oligoastrocytóm – Gliomatóza mozgu – Gliosarkóm
Ganglioneuróm: Ganglioglióm – Retinoblastóm – Neurocytóm – Dysembryoplastický neuroepiteliálny nádor – Lhermitte-Duclosova choroba
Neuroblastóm (estheziónneuroblastóm, gangliónneuroblastóm) – Meduloblastóm – Atypický teratoidný rabdoidný nádor
Meningióm, hemangiopericytóm
Primárny lymfóm centrálneho nervového systému
anat (n/s/m/p/4/e/b/d/c/a/f/l/g)/phys/devp
noco (m/d/e/h/v/s)/cong/tumr, sysi/epon, injr
percent, iné (N1A/2AB/C/3/4/7A/B/C/D)
anat(h/r/t/c/b/l/s/a)/phys(r)/devp/prot/nttr/nttm/ntrp
noco/auto/cong/tumr, sysi/epon, injr