Tento článok sa zaoberá subdisciplínou biokybernetiky.
Neurokybernetika je veda o komunikačných a automatických riadiacich systémoch vo VZÁJOMNOM vzťahu k strojom a živým organizmom. Základnými matematickými opismi sú teória riadenia (rozšírená pre komplexné systémy), teória stredných polí pre neurónové siete a teória neurónových polí. Príkladné aplikácie chôdze a riadenia ľudskej ruky a ďalšie čítanie nájdete tu.
Neurokybernetika je zloženina zo slov „neuro“ – základný biologický spôsob prenosu informácií v organizme pomocou špeciálne diferencovaných buniek (neurónov) a kybernetika – veda o komunikácii a systémoch automatického riadenia vo vzťahu k strojom aj živým bytostiam.
Preto možno neuro/biokybernetiku v podstate chápať ako vyvrcholenie oboch hlavných vied, t. j. neurológie a kybernetiky. Keďže zložitosť neurológie je celkovo ešte stále vo veľmi ranom štádiu abstrakcie do zovšeobecniteľnej teórie, zatiaľ čo zložitosť kybernetických systémov sa naopak ani len nepribližuje biologickým systémom, dokonca ani tým najprimitívnejším (napr. prvokom), neuro/biokybernetika je ešte stále vo veľmi počiatočnej fáze s veľkým množstvom základného výskumu a takmer žiadnym komerčným využitím.
Vo všeobecnosti ide o vedu, ktorá sa zaoberá integráciou strojov do živého organizmu prostredníctvom neurónového rozhrania (tzv. neurolink alebo neurónové rozhranie). Najlepším príkladom aplikovanej neurokybernetiky sú aplikácie neuroprotetiky, ktoré sú stále vo veľmi ranom štádiu.
Praktických aplikácií, akonáhle veda pokročí natoľko, že bude použiteľná u ľudí, je nespočetne veľa, ale jednou z nich by bola najmä [ neuroprotetika, ktorá sa bez problémov integruje do ľudského organizmu tým, že replikuje a všetky vrstvy zmyslových informácií z náhradného orgánu a do neho. Požiadavkou takéhoto prevodníka by bolo predspracovanie informácií a ich preloženie prostredníctvom synaptického mosta na informácie, ktoré sú dobre prispôsobené nervovému systému individuálneho organizmu.
Potom by bolo ďalším krokom optimalizovať technológiu pre fyziológiu, teda biologicky citlivé interaktívne rozhranie.
Konečným cieľom výskumu NC je technologická implementácia hlavných princípov spracovania informácií v biologických organizmoch prostredníctvom skúmania bunkových a sieťových mechanizmov mozgových funkcií. Na odhalenie princípov biologického dizajnu sa využívajú počítačom podporované analýzy štruktúry neurónov a prenosu signálov založené na moderných informačných teóriách a inžinierskych metódach.
Odnožou neurokybernetiky je oblasť neurodynamiky, nazývaná aj teória neurónového poľa, ktorá používa diferenciálne rovnice na opis vzorcov aktivity v objemnej nervovej hmote. Výskum neurodynamiky zahŕňa interdisciplinárne oblasti štatistiky a nelineárnej fyziky a senzorickej neurobiológie. Na strane fyziky sú predmetom záujmu témy ako informačné miery, oscilátory, stochastická rezonancia, nestabilné periodické dráhy a tvorba vzorov v súboroch agentov.
Psycho-kybernetika je svojpomocná kniha, ktorú napísal plastický chirurg Maxwell Maltz, a nemá nič spoločné s neurokybernetikou v širšom slova zmysle ani s inou vedou.