Neuralgiu prvýkrát rozpoznal Weir Mitchell, chirurg z občianskej vojny, ktorý si všimol hyperalgéziu a chronickú bolesť u pacientov, ktorí mali nervové lézie v končatinách, a tiež v niektorých prípadoch, keď sa nepozorovala žiadna lézia. Mitchell tento stav nazval „kauzalgiou“, ktorá sa odvtedy stala známou ako „komplexný regionálny bolestivý syndróm typu 1 a typu 2“ (CRPS). CRPS typ 1 opisuje stav, keď nie je prítomné žiadne jasné poškodenie nervu, a typ 2 opisuje prípad, keď je poškodenie nervu jasné[2].
Neuralgiu je často ťažké diagnostikovať a väčšina liečebných postupov je málo účinná alebo vôbec nie je účinná. Diagnostika zvyčajne zahŕňa lokalizáciu poškodeného nervu na základe identifikácie chýbajúcej senzorickej alebo motorickej funkcie. To môže zahŕňať testy, ako je EMG test alebo test nervového vedenia. Neuralgia sa lieči ťažšie ako iné typy bolesti, pretože nereaguje dobre na bežné lieky proti bolesti. Špeciálne lieky sa stali špecifickejšími pre neuralgiu a zvyčajne patria do kategórie liekov stabilizujúcich membránu alebo antidepresív, ako sú Cymbalta, Lyrica a Neurontin. Hoci pacienti zvyčajne nereagujú dobre na chirurgickú liečbu, niektoré operácie na rozšírenie neurónov vykazujú určitý úspech[2].
Pod všeobecným názvom neuralgia sa skrýva neuralgia trojklanného nervu (TN), atypická neuralgia trojklanného nervu (ATN) a postherpetická neuralgia (spôsobená pásovým oparom alebo herpesom). Neuralgia sa tiež podieľa na poruchách, ako je ischias a brachiálna plexopatia s neuropatiou. Neuralgie, ktoré nezahŕňajú trojklanný nerv, sú okcipitálna neuralgia a glosofaryngeálna neuralgia [3].
V prípade neuralgie trojklanného nervu sú postihnuté nervy zodpovedné za vnímanie dotyku, teploty a tlaku v oblasti tváre od čeľuste po čelo. Porucha zvyčajne spôsobuje krátke epizódy neznesiteľnej bolesti, zvyčajne trvajúce menej ako dve minúty a zvyčajne len na jednej strane tváre. Bolesť možno opísať rôznymi spôsobmi, ako napríklad „bodavá“, „ostrá“, „ako blesk“, „pálivá“ a dokonca „svrbivá“. Pri atypickej forme TN sa bolesť prejavuje ako silná neustála bolesť pozdĺž nervu. Bolesť spojená s TN je považovaná za jednu z najtrýznivejších bolestí, ktoré možno zažiť [3].
Jednoduché podnety, ako je jedenie, rozprávanie, mimika, umývanie tváre alebo akýkoľvek ľahký dotyk či pocit, môžu spustiť záchvat (dokonca aj pocit chladného vánku). Záchvaty sa môžu vyskytovať v skupinách, ako izolovaný záchvat alebo môžu byť úplne konštantné. Niektorí pacienti budú mať svalový kŕč, čo viedlo k pôvodnému termínu pre TN „tic douloureux“ („tic“, čo znamená „kŕč“, a „douloureux“, čo znamená „bolestivý“, vo francúzštine).
Neuralgia je forma chronickej bolesti a môže byť veľmi ťažké ju diagnostikovať. Postherpetická neuralgia sa diagnostikuje najľahšie, pretože nasleduje po zjavnej príčine (pásový opar). Neuralgia je zriedkavé ochorenie. Ženy sú postihnuté častejšie ako muži a najväčšie riziko hrozí osobám starším ako 50 rokov. V niektorých prípadoch súvisí s poškodením nervov skleróza multiplex, ktorá spôsobuje bolesť, preto sa lekári pravdepodobne budú pýtať na rodinnú anamnézu, aby pomohli pri diagnostike. Na snímkach mozgu nie je vidieť nič nezvyčajné, takže diagnóza sa zvyčajne zakladá na popise príznakov a reakcii na lieky alebo postupy[4].
Pochopením neuroplastických zmien po poškodení nervov môžu vedci lepšie pochopiť mechanizmus hyperexcitability nervového systému, ktorý pravdepodobne spôsobuje neuropatickú bolesť [5].
Reakciu neurónu na traumu možno často určiť podľa závažnosti poranenia klasifikovaného podľa Seddonovej klasifikácie. V Seddonovej klasifikácii sa poranenie nervu opisuje buď ako neurapraxia, axonotmeza alebo neurotmeza. Po poranení nervu dochádza ku krátkemu nástupu aferentných impulzov, ktoré sa označujú ako „výboj z poranenia“. Hoci tento výskyt trvá len niekoľko minút, je spojený so vznikom neuropatickej bolesti [1].
Keď sa axón preruší, úsek axónu distálne od rezu degeneruje a je absorbovaný Schwannovými bunkami. Proximálny segment sa spojí, stiahne a napučí, čím sa vytvorí „retrakčná cibuľka“. Funkcia synaptického terminálu sa stráca, pretože sa zastaví axoplazmatický transport a nevytvárajú sa žiadne neurotransmitery. Jadro poškodeného axónu prechádza chromatolýzou v rámci prípravy na regeneráciu axónu. Schwannove bunky v distálnom pahýli nervu a zložky bazálnej lamely vylučované Schwannovými bunkami usmerňujú a pomáhajú stimulovať regeneráciu. Regenerujúci axón musí vytvoriť spojenie s príslušnými receptormi, aby sa regenerácia stala účinnou. Ak sa nevytvoria správne spojenia s príslušnými receptormi, môže dôjsť k aberantnej reinervácii. Ak je regenerujúci axón zastavený poškodeným tkanivom, neurofibrily môžu vytvoriť útvar známy ako neuróm [1].
V prípade, že poškodený neurón degeneruje alebo sa správne neregeneruje, neurón stráca svoju funkciu alebo nemusí správne fungovať. Trauma neurónu nie je ojedinelá udalosť a môže spôsobiť degeneratívne zmeny v okolitých neurónoch. Keď jeden alebo viac neurónov stratí svoju funkciu alebo začne nesprávne fungovať, abnormálne signály vysielané do mozgu sa môžu prejaviť ako bolestivé signály [1].
Poškodenie neurónov v centrálnom nervovom systéme (CNS) zvyčajne vedie k lokálnej degenerácii nervového axónu a myelínovej pošvy. Zvyšky axónov v CNS odstraňujú makrofágy. Trauma neurónov v CNS spôsobuje aj proliferáciu gliových buniek, ktoré vytvárajú gliovú jazvu. Tento nadbytok gliových buniek blokuje tvorbu nových axónov a regeneráciu centrálnych nervových spojení. Poškodený nervový terminál začne napučiavať a gliové bunky odtláčajú poškodený terminál od spojení s inými neurónmi [1].
Diagnostika neuralgie je náročná a často dochádza k nesprávnej diagnóze. Diagnostika zvyčajne zahŕňa lokalizáciu poškodeného nervu stimuláciou konkrétnej poškodenej dráhy alebo identifikáciou chýbajúcej senzorickej funkcie. Najbežnejším testom neuralgie je štúdia nervového vedenia, napríklad pomocou mikroneurografie, pri ktorej sa stimuluje periférny nerv a z čisto senzorickej časti nervu sa odoberá záznam [2][6].
Pri posudzovaní neuralgie na zistenie základného mechanizmu je potrebná anamnéza bolesti, opis bolesti, klinické vyšetrenie a experimentálne vyšetrenie. Keďže bolesť je pre pacienta subjektívna, je dôležité použiť stupnicu na hodnotenie bolesti, napríklad McGillov dotazník bolesti. Kvalifikácia závažnosti bolesti je nevyhnutná pri diagnostike a pri hodnotení účinnosti liečby. Klinické vyšetrenia zvyčajne zahŕňajú testovanie reakcií na podnety, ako sú dotyk, teplota a vibrácie. Neuralgie možno ďalej klasifikovať podľa typu podnetov, ktoré vyvolávajú odpoveď: mechanické, tepelné alebo chemické. Reakcia na priebeh liečby je posledným nástrojom, ktorý sa používa na určenie mechanizmu bolesti. Budúci výskum sa musí zamerať na vzťahy medzi všetkými týmito kategóriami [5].
Neuropatická bolesť je často dôsledkom poškodenia spinotalamických dráh. Laserové evokované potenciály (LEP) sú merania kortikálnych odpovedí pomocou laserov na selektívnu stimuláciu termonociceptorov v koži. Lasery môžu vysielať žiarivý tepelný impulz na selektívnu aktiváciu A-delta a C voľných nervových zakončení. Špecifickým zameraním na dráhy bolesti a teploty a meraním kortikálnych odpovedí môžu lekári identifikovať aj nepatrné lézie v spinotalamických dráhach. Abnormality LEP silne poukazujú na neuropatickú bolesť, zatiaľ čo normálna LEP je často nejednoznačnejšia. LEP má vysokú citlivosť a je veľmi spoľahlivý pri posudzovaní poškodenia centrálneho aj periférneho nervového systému [7].
Kvantitatívne senzorické testovanie
Ďalšou metódou na testovanie správnej funkcie nervu je kvantitatívne senzorické testovanie (QST). QST sa zakladá na analýze reakcie pacienta na vonkajšie podnety kontrolovanej intenzity. Na kožu testovanej oblasti nervu sa aplikujú podnety vo vzostupnom a zostupnom poradí intenzity. Lekári môžu kvantifikovať mechanickú citlivosť taktilného podnetu pomocou von Freyových vláskov alebo Semmes-Weinsteinových monofilamentov. Na meranie pocitu pichnutia špendlíkom sa môžu použiť aj vážené ihly a na meranie citlivosti na vibrácie sa používa elektronický vibrameter. Tepelné podnety sa kvantifikujú pomocou sondy, ktorá pracuje na Peltierovom princípe [6].
Jedným z problémov QST je, že abnormality sa môžu vyskytnúť aj pri bolestiach, ktoré nie sú neuralgické, čo často spôsobuje, že jeho diagnóza nie je jednoznačná. Okrem toho je QST časovo veľmi náročná a závisí od drahého vybavenia [6].
Nedávno sa na vyšetrenie mechanoreceptorov a ich myelinizovaných aferentov použila kožná biopsia. Hoci je dostupná len v niekoľkých výskumných centrách, kožná punkčná biopsia je jednoduchý postup a je minimálne invazívna. Punčová biopsia kože sa používa na kvantifikáciu nervových vlákien C a A-delta nervových vlákien prostredníctvom merania hustoty intraepidermálnych nervových vlákien (IENF). Úbytok IENF sa pozoroval vo viacerých prípadoch neuropatickej bolesti [6].
Atypická (trigeminálna) neuralgia
Atypická neuralgia trigeminu (ATN) je zriedkavou formou neuralgie a môže byť aj najčastejšie nesprávne diagnostikovanou formou. Príznaky môžu byť mylne považované za migrénu, zubné problémy, ako napríklad TMJ, muskuloskeletálne problémy a hypochondriu. ATN môže mať širokú škálu príznakov a bolesť môže kolísať v intenzite od miernej bolesti až po pocit drvenia alebo pálenia a tiež extrémnu bolesť, ktorá sa vyskytuje pri bežnejšej neuralgii trojklanného nervu. Bolesť ATN možno opísať ako silnú, bolestivú a pálivú. Pacienti majú neustálu bolesť hlavy podobnú migréne a pociťujú bolesť vo všetkých troch vetvách trojklanného nervu. Patrí sem bolesť zubov, bolesť uší, pocit plnosti v dutinách, bolesť tváre, bolesť čela a spánkov, bolesť čeľuste, bolesť v okolí očí a občasné bodnutie podobné elektrickému šoku. Na rozdiel od typickej neuralgie môže táto forma spôsobiť aj bolesť v zadnej časti hlavy a krku. Bolesť má tendenciu zhoršovať sa pri rozprávaní, mimike, žuvaní a určitých pocitoch, ako je napríklad chladný vánok. Možnými príčinami ATN sú cievny útlak trojklanného nervu, infekcie zubov alebo dutín, fyzická trauma alebo prekonané vírusové infekcie [3].
Glosofaryngeálna neuralgia
Glosofaryngeálna neuralgia pozostáva z opakujúcich sa záchvatov silnej bolesti v zadnej časti hrdla, v oblasti blízko mandlí, zadnej časti jazyka a časti ucha. Bolesť je spôsobená poruchou funkcie 9. hlavového nervu (glosofaryngeálneho nervu), ktorý pohybuje svalmi hrdla a prenáša informácie z hrdla, mandlí a jazyka do mozgu.
Glosofaryngeálna neuralgia, zriedkavé ochorenie, sa zvyčajne začína po 40. roku života a častejšie sa vyskytuje u mužov. Jej príčina je často neznáma. Niekedy je však glosofaryngeálna neuralgia dôsledkom abnormálne umiestnenej tepny, ktorá stláča glosofaryngeálny nerv v blízkosti miesta, kde vystupuje z mozgového kmeňa. Zriedkavo je príčinou nádor v mozgu alebo na krku[3].
Okcipitálna neuralgia, známa aj ako neuralgia C2 alebo Arnoldova neuralgia, je ochorenie charakterizované chronickou bolesťou v hornej časti krku, vzadu na hlave a za očami.
Možnosti liečby zahŕňajú lieky, chirurgické zákroky a doplnkové prístupy.
Vysoké dávky antikonvulzívnych liekov – používaných na blokovanie nervového vzruchu – a tricyklických antidepresív sú všeobecne účinné pri liečbe neuralgie. Ak lieky nezmiernia bolesť alebo majú neznesiteľné vedľajšie účinky, môže sa odporučiť chirurgická liečba [2] [8].
Na stimuláciu postihnutého nervu sa používajú nervové augmentačné operácie. Stimuláciou nervu možno mozog „oklamať“, aby si myslel, že dostáva normálny vstup. Elektródy sa opatrne umiestnia do chrbtového koreňa a na stimuláciu cielenej nervovej dráhy sa použije podkožná nervová stimulácia. Technik môže vytvoriť rôzne elektrické rozvody v nerve, aby optimalizoval účinnosť, a pacient ovláda stimuláciu prechádzaním magnetu cez jednotku [2].
Po väčšine týchto chirurgických zákrokov sa očakáva určitý stupeň znecitlivenia tváre a neuralgia sa môže vrátiť napriek počiatočnému úspechu zákroku. V závislosti od zákroku medzi ďalšie riziká chirurgického zákroku patrí strata sluchu, problémy s rovnováhou, infekcia a mŕtvica. Medzi tieto operácie patrí rizotómia (pri ktorej sa zničia vybrané nervové vlákna, aby sa zablokovala bolesť) a mikrovaskulárna dekompresia (pri ktorej chirurg presunie cievy, ktoré stláčajú nerv, preč od neho a medzi nerv a cievy umiestni mäkký vankúš)[4].
Niektorí pacienti sa rozhodnú pre liečbu neuralgie pomocou doplnkových techník, zvyčajne v kombinácii s medikamentóznou liečbou. Tieto terapie ponúkajú rôzny stupeň úspešnosti. Medzi možnosti patrí akupunktúra, biologická spätná väzba, vitamínová terapia, nutričná terapia, teplé a studené obklady a elektrická stimulácia nervov[4][9].
Neuralgia zvyčajne zostáva dlhší čas nediagnostikovaná alebo nesprávne diagnostikovaná, čo vedie k veľkej bolesti a frustrácii pacienta. Toto ochorenie si vyslúžilo prezývku „choroba samovrahov“ kvôli nešťastným a drastickým krokom, ktoré niektorí podnikli, keď sa im nepodarilo nájsť úľavu. Pacienti, u ktorých sa prejavujú príznaky, musia byť vytrvalí a ochotní vyskúšať rôznych lekárov, aby našli pomoc, ktorú potrebujú.
Ako vedľajšie dôsledky bolesti boli hlásené aj nedostatok spánku a podvýživa. Je možné, že existujú aj iné spúšťacie alebo zhoršujúce faktory, ktoré sa pacienti musia naučiť rozpoznávať, aby im pomohli zvládnuť ich zdravotný stav. Jasné svetlá, zvuky, stres a zlá strava sú príkladmi ďalších podnetov, ktoré môžu prispieť k tomuto stavu. Bolesť môže spôsobiť nevoľnosť, takže okrem zjavnej potreby liečiť bolesť je dôležité dbať na to, aby sa snažili o dostatočný odpočinok a stravovanie [10].
Čeľuste a ústa (odynofágia) – Ucho (otalgia, otitis media, otitis externa) – Oko (glaukóm) – Hlava (bolesť hlavy, migréna, tenzná bolesť hlavy, klastrová bolesť hlavy, mozgová aneuryzma, sinusitída, meningitída) – Krk (atypický infarkt myokardu)
Chrbát (horná časť chrbta, dolná časť chrbta, hernia chrbticovej platničky, degeneratívne ochorenie platničiek, kokcidia) – Prsia (perimenštruačné ochorenie, rakovina prsníka) – Hrudník (infarkt myokardu, gastroezofageálne refluxné ochorenie, pankreatitída, hiátová hernia, disekcia aorty, asymptomatická pľúcna embólia, Tietzeho syndróm) – Rameno (pravá strana – cholecystitída)
ľavý a pravý horný kvadrant (vredová choroba žalúdka, gastroenteritída, hepatitída, pankreatitída, cholecystitída, atypický infarkt myokardu, aneuryzma brušnej aorty, asymptomatická rakovina žalúdka) – ľavý a pravý dolný kvadrant (apendicitída, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, mimomaternicové tehotenstvo, endometrióza, zápalové ochorenie panvy, divertikulitída, močové kamene, pyelonefritída, rakovina hrubého čreva a konečníka)
rameno (infarkt myokardu, ľavé rameno) – noha (hlboká žilová trombóza, okluzívna choroba periférnych tepien, klaudikácia, herniacia chrbticovej platničky, ischias)
Malé kĺby (osteoartróza, reumatoidná artritída, systémový lupus erythematosis, dna, pseudodna) – Veľké kĺby (osteoartróza, septická artritída, hemartróza, osteonekróza) – Chrbtové kĺby (ankylozujúca spondylitída, zápalové ochorenie čriev) – Iné (psoriatická artritída, Reiterov syndróm)
Oneskorený nástup bolesti svalov, myalgie, fyzická trauma
studený tlakový test, vrodená necitlivosť na bolesť, dolorimeter, HSAN (typ I, II vrodená senzorická neuropatia, III familiárna dysautonómia, IV vrodená necitlivosť na bolesť s anhidrózou, V vrodená necitlivosť na bolesť s čiastočnou anhidrózou), neuralgia, asymbolia bolesti, porucha bolesti, paroxyzmálna extrémna porucha bolesti – alodýnia, prelomová bolesť, chronická bolesť, hyperalgézia, hypoalgézia, hyperpatia, fantómová bolesť, referovaná bolesť
Anterolaterálny systém, teória kontroly brány bolesti, liečba bolesti (anestézia, kordotómia), stupnica bolesti, prah bolesti, tolerancia bolesti, posteromarginálne jadro, látka P, utrpenie, OPQRST
[[Kategória:Poruchy periférnych nervov[]]