„Menštruačný kalíšok.“ Keď som toto slovné spojenie počula asi také dva roky dozadu, vlasy mi dupkom stávali. Predstava niečoho takého sa mi vôbec nepozdávala a o zdravotnej stránke som pochybovala taktiež. Hold, dnes musím s pokorou povedať, že som svoj názor radikálne zmenila.
Prečo som si zadovážila svoj prvý kalíšok
Budem k vám úprimná. Prvý kalíšok som si nezaobstarala zo zdravotných dôvodov. S vložkami či tampónmi som nemala nikdy problém. Presvedčila ma však ekologická stránka veci.
Podľa aktuálnych štatistík našu zemeguľu obývajú takmer dve miliardy žien v reprodukčnom veku. Spotreba hygienických vložiek či tampónov na jednu ženu, sa pohybuje okolo 250 kusov za rok. To znamená, že za jeden rok, skončí v koši cca 500 miliárd vložiek a tampónov. Menštruačný kalíšok, je teda určite pozitívnym krokom k ekologickejšiemu spôsobu života alebo takzvanému zero waste.
Nič strašné!
Bola som si takmer istá, že spočiatku nepôjde o nič príjemné. Na internete som sa dočítala mnoho o tom, ako kalíšok začal pretekať alebo ho „bolo cítiť“. Ak si však poriadne naštudujete návod na zavedenie, nemusíte sa naozaj ničoho obávať.
Áno, priznávam, že prvé 3 – 4 dni, som o ňom vedela. Pripisujem to však i psychike. Keď sa totiž pozriete na, pomerne veľký, silikónový útvar, v hlave vám behajú rôzne nepríjemné predstavy. Dnes môžem povedať, že medzi kalíškom a tampónom, nevidím rozdiel.
Choďte do toho!
Na koniec by som povedala len toľko, že kalíšok za pokus určite stojí. Áno, je drahší ako vložky či tampóny, no z dlhodobého hľadiska, je práve naopak, omnoho lacnejší. Vyskúšajte a uvidíte sama. ja, sa po dvoch rokoch užívania, naozaj nemôžem sťažovať.