„Dlhý čas, keď to funguje, sa nápoj javí ako cesta k istému druhu sebaosvietenia, ako niečo, čo nás premení na osobu, ktorou chceme byť, alebo na osobu, o ktorej si myslíme, že sme. V istom zmysle je dynamika jednoduchá: alkohol všetko zlepšuje, až kým všetko nezhorší.“ – Caroline Knapp, Drinking: Príbeh lásky
Je dôležité začať tento dokument osviežením toho, ako presne sú definované látky a poruchy spôsobené užívaním látok. Látka je akýkoľvek prírodný alebo syntetický produkt, ktorý má psychoaktívne účinky – mení sa vnímanie, myslenie, emócie a správanie. Poruchy užívania látok sú celoživotné ťažkosti, pokiaľ ide o odolávanie nutkaniu piť alkohol alebo užívať iné drogy. Podmienky dôležité pri definovaní užívania látok sú tieto: intoxikácia, abstinencia, zneužívanie a závislosť. Intoxikácia je zmena, ktorá nastáva v správaní aj v psychike a ktorá vedie k tomu, že látka má fyziologické účinky na centrálny nervový systém. Abstinencia je súbor príznakov, ktorými človek prechádza, keď sa snaží prestať alebo výrazne znížiť príjem alkoholu po tom, čo dlhší čas nadmerne požíval. Je potrebné poznamenať, že existuje rozdiel medzi zneužívaním látok a závislosťou od látok. Zneužívanie návykových látok je, keď opakované užívanie látky u človeka častejšie vedie k závažným škodlivým následkom, ktoré pozostávajú z: 1) neplnenie dôležitých povinností – napríklad pracovných alebo školských – pokračovanie v užívaní látky, a to aj v situáciách, keď je to nebezpečné. 2) opakované právne problémy v dôsledku užívania látky a pokračovanie v užívaní látky aj po pretrvávajúcich sociálnych alebo právnych problémoch spôsobených látkou. Zatiaľ čo na druhej strane závislosť od látky – alebo to, čo väčšina ľudí označuje ako „drogová závislosť“ – sa vzťahuje na ľudí, ktorí sú závislí od látky alebo sú na ňu odkázaní. Najčastejšie sa u nich prejavujú príznaky tolerancie – to znamená, že pociťujú znížené účinky tej istej dávky látky a potrebujú jej čoraz viac, aby dosiahli rovnaký výsledok ako pri prvom užití -, keď látku užívajú, a príznaky abstinencie, keď látku neužívajú. Tri štádiá odvykania od alkoholu sú z nasledujúcich: Prvé zahŕňa tras, slabosť a hojné potenie – napríklad potenie. V tomto štádiu sú bežné prežívanie úzkosti, bolesti hlavy, nevoľnosť a kŕče v bruchu. Druhé zahŕňa kŕče, napríklad záchvaty, ktoré sa môžu začať už 12 hodín po ukončení pitia. A napokon tretie je charakterizované halucináciami – sluchovými, zrakovými a hmatovými. Teraz, keď už poznáme terminológiu, čo je to látka a poruchy s ňou spojené, preskúmajme, čo by človeka viedlo k tomu, aby vôbec začal piť.
To, prečo ľudia začínajú piť, má veľa spoločného s ich vlastnými motívmi. Motívy pitia sú túžbou alebo potrebou regulovať pozitívny a negatívny afekt. To možno chápať tak, že ľudia pijú nielen preto, aby znížili negatívne emócie, ale aj preto, aby zvýšili pozitívne emócie. Výsledkom týchto afektov je jedinečný vzorec spojený s ľahko rozlíšiteľným užívaním alkoholu a etiologickými procesmi. Aj keď je to smutné, motívy pitia alkoholu pretrvávajú v čase, predpovedajú neskoršie problémové pitie a sú čiastočne dedičné. Tí, ktorí pijú, aby sa vyrovnali s negatívnym afektom, sú vystavení väčšiemu riziku problémov s alkoholom ako ostatní. Pitie na posilnenie pozitívneho možno definovať ako túžbu po uspokojení motivačného procesu, ktorý opakovane predpovedá ťažké pitie a pitie do opitosti. Inými slovami, motívy pitia majú trvalý a silný vplyv na správanie súvisiace s alkoholom, a to aj po rokoch. Pitie disponuje stále prítomným holdom, ktorý ovplyvňuje správanie človeka pri pití. Keďže sa však traumatické udalosti budú vyskytovať aj naďalej, pochopenie toho, ako motívy pitia vedú k zvýšenému pitiu po traume, môže človeku pomôcť plánovať uvedenú možnosť. Môže to dokonca viesť k všeobecnému zlepšeniu pochopenia etiológie ťažkého pitia a porúch spôsobených užívaním alkoholu.
Obľúbeným motívom pitia je tzv. samoliečba. Ide o ľudí, ktorí užívajú alkohol len preto, aby sa upokojili od svojich minulých alebo súčasných ťažkostí. Niektorí jedinci siahajú po zakázaných látkach, aby potlačili príznaky fyzických alebo psychických ochorení. „Tento jav je základom hlavnej tenzie hypotézy samoliečby“ (Lo, C. C. a kol.). Intenzívne užívanie alkoholu však môže viesť k mnohým ďalším duševným poruchám. Proces samoliečby je teda trochu rozporuplný. Môže totiž zhoršiť už aj tak krehké fyzické a duševné zdravie človeka.
Ľudia sa liečia sami, aby si pomohli vyrovnať sa s pocitmi úzkosti, hnevu a/alebo smútku po traumatickom zážitku. DSM-5 obmedzuje traumy na udalosti, pri ktorých sú jednotlivci vystavení skutočnej alebo hroziacej smrti, vážnemu zraneniu alebo sexuálnemu násiliu. Najmä traumatické zážitky z raného detstva sa považujú za hlavný rizikový faktor vzniku poruchy užívania alkoholu v dospievaní a jej udržania v dospelosti. Štúdie ukázali, že respondenti, ktorí niekedy počas života zažili fyzické a sexuálne zneužívanie, častejšie užívali alkohol. Vzhľadom na to, že skupina osôb s traumou v detstve uviedla skorší vek, keď sa prvýkrát napila, v porovnaní so skupinou osôb s traumou v dospelosti, možno usudzovať, že trauma prežitá v detstve môže prispieť k skoršej trajektórii užívania alkoholu v porovnaní s traumou prežitou v dospelosti. Tieto výsledky nás vedú k presvedčeniu, že ľudia s anamnézou zneužívania alebo zanedbávania v detstve sú náchylní na užívanie alkoholu s cieľom vyrovnať sa so stresovými situáciami. Trauma totiž môže viesť nielen k zdrvujúcim, ale aj otupujúcim symptómom. Práve z tohto dôvodu môžu byť deti vystavené traume obzvlášť zraniteľné voči poruchám užívania návykových látok. Je to preto, že trauma môže prispieť k zintenzívneniu vtieravých negatívnych emócií aj k otupeniu pozitívnych afektov. Práve z tohto dôvodu môžu byť osoby, ktoré prežili traumu, viac motivované k problémovému užívaniu alkoholu. Takisto môžu jednotlivci používať alkohol na reguláciu emócií s pozitívnou a negatívnou valenciou. Tí, ktorí tak robia, vysvetľovali, že alkohol pomáha znižovať negatívny afekt pri nadmernom prebudení a/alebo posilňovať pozitívne emócie pri hypoaure. Inými slovami, trauma môže viesť k zvýšenému riziku zneužívania návykových látok v dospievaní. Dôvodom je ich možná snaha potlačiť negatívne emócie a posilniť pozitívne. Ťažkí užívatelia látok s traumou v anamnéze môžu byť vystavení vyššiemu riziku závažnejších problémov s látkami.
Nešťastie v detstve sa spája nielen s poruchami spôsobenými užívaním alkoholu, ale aj so zvýšeným rizikom posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). Posttraumatická stresová porucha je dôsledkom po prežití extrémnych stresorov, často označovaných ako traumy. Dáva to teda zmysel, že PTSD bude výsledkom po traume, vzhľadom na to, že má vo svojom názve slovo „trauma“. Existuje vysoký výskyt koincidencie PTSD a porúch spôsobených alkoholom. Treba však poznamenať, že rozvoj PTSD predchádza rozvoju poruchy užívania návykových látok. Hoci sa ukázalo, že PTSD zvyšuje riziko zneužívania alkoholu alebo závislosti od alkoholu v bežnej populácii, na základe zistení sa predpokladá, že skorá traumatizácia môže viesť k zvýšenej náchylnosti na nadmerné pitie alkoholu rýchlejšie ako u osôb s traumou v dospelosti. Tieto vysoké miery zneužívania v detstve u osôb s posttraumatickou stresovou poruchou a problémami súvisiacimi s alkoholom a inými návykovými látkami naznačujú, že existuje súvislosť medzi nepriazňou osudu v detstve a rozvojom týchto porúch (Brady, K. T., & Back, S. E.). V takom prípade má zmysel zasiahnuť čo najskôr.
Pri intervencii a uvažovaní o liečbe sa ako najúspešnejšia cesta javia kognitívno-behaviorálne terapie (KBT). Je to preto, že kognitívno-behaviorálne intervencie sú direktívne, štruktúrované, zamerané na cieľ a časovo obmedzené liečby a väčšina typov zahŕňa klienta v individuálnom prostredí s poradcom alebo terapeutom. Bežné je používanie domácich úloh a nácvik zručností spolu so zameraním na schopnosť riešiť problémy. CBT sú najrozšírenejšou a empiricky validnou liečbou posttraumatickej stresovej poruchy aj porúch spôsobených užívaním alkoholu. Integračné psychosociálne intervencie riešia traumu/PTSD aj príkazy na užívanie návykových látok súčasne, takže teoreticky by to bola praktickejšia liečba. Je to preto, že u pacientov, ktorí sa zúčastňujú na integratívnych intervenciách CBT, zvyčajne dochádza k výraznému zlepšeniu oboch stavov. Taktiež miera relapsu sa nezvyšuje zavedením terapie traumy. Zástancovia integratívnej liečby predpokladajú, že nespracované spomienky súvisiace s traumou a symptómy posttraumatickej stresovej poruchy môžu aspoň čiastočne viesť k užívaniu alkoholu. Práve preto by pozornosť a liečba symptómov súvisiacich s traumou na začiatku procesu terapie mohla zlepšiť šance na dlhodobé zotavenie z alkoholu (Brady, K. T., & Back, S. E.). Ak sa používajú farmakologické prípravky, liečba by sa mala dôkladnejšie monitorovať. Dôvodom je riziko súčasného zneužívania liekov aj alkoholu. Práve z tohto dôvodu by sa mal pre osobu, ktorá sa snaží zbaviť závislosti, vybrať farmakologický produkt s najmenším potenciálom zodpovednosti za zneužitie. Väčšina doterajších štúdií je však sľubná a naznačuje, že pacienti so súčasným výskytom závislosti od alkoholu a traumy/PTSD dobre reagujú na štandardnú farmakoterapiu PTSD.
Sertralín a iné farmaceutické prípravky sa tiež ukazujú ako veľmi sľubná forma liečby. Skupina liečená sertralínom vykazovala väčšie zlepšenie v prežívaní náhlych zábleskov traumatickej udalosti a symptómov hyperarousalu. Následné analýzy naznačili, že jedinci s primárnou posttraumatickou stresovou poruchou v porovnaní s primárnou závislosťou od alkoholu mali z liečby sertralínom väčší úžitok, o čom svedčí výrazne menej závažných alkoholových prejavov (Brady, K. T., & Back, S. E.). Pokiaľ ide o lieky naltrexón a disulfiram, buď jeden z nich, alebo ich kombinácia významne zlepšili výsledky súvisiace s alkoholom u pacientov liečených buď samotnými liekmi, alebo kombinovanou liečbou. To silne naznačuje, že pacienti závislí od alkoholu so sprievodnou PTSD by mali dostávať lieky zamerané na užívanie alkoholu. Bohužiaľ, bez ohľadu na spôsob liečby, pre ktorý sa rozhodnete, vždy existuje možnosť relapsu. Štúdie ukázali, že u pacientov s anamnézou sexuálneho zneužívania je pravdepodobnosť recidívy užívania alkoholu vyššia ako u pacientov, ktorí neboli zneužívaní. Je tiež pravdepodobnejšie, že recidívu zažijú rýchlejšie ako nezneužívaní pacienti. Najčastejšie k tomu dochádza v prvom roku po ústavnej liečbe závislosti od alkoholu.
Beseler, C. L., Aharonovich, E., & Hasin, D. S. (2011). The Enduring Influence of Drinking Motives on Alcohol Consumption After Fateful Trauma (Trvalý vplyv motívov pitia na konzumáciu alkoholu po osudovej traume). Alcoholism: Clinical and Experimental Research, 35(5), 1004-1010.
Brady, K. T., & Back, S. E. (2012). Trauma z detstva, posttraumatická stresová porucha a závislosť od alkoholu. Alcohol Research (Výskum alkoholu): Current Reviews, 34(4), 408-413.
Jester, J. M., Steinberg, D. B., Heitzeg, M. M., & Zucker, R. A. (2015). Očakávania zvládania, nie očakávania zlepšenia, sprostredkúvajú účinky traumatickej skúsenosti na problémové užívanie alkoholu: A prospective study from early childhood to adolescence. Journal of Studies on Alcohol and Drugs, 76(5), 781-789.
Lo, C. C., Monge, A. N., Howell, R. J., & Cheng, T. C. (2013). The Role of Mental Illness in Alcohol Abuse and Prescription Drug Misuse (Úloha duševného ochorenia pri zneužívaní alkoholu a liekov na predpis): Analýza vysokoškolských študentov podľa pohlavia. Journal of Psychoactive Drugs, 45(1), 39-47.
Nolen-Hoeksema, S. (2014). Abnormálna psychológia (6. vydanie). New York, NY: McGraw-Hill Education.
Waldrop, A. E., Ana, E. J., Saladin, M. E., Mcrae, A. L., & Brady, K. T. (2007). Differences in Early Onset Alcohol Use and Heavy Drinking among Persons with Childhood and Adulthood Trauma (Rozdiely v ranom užívaní alkoholu a v ťažkom pití u osôb s traumou v detstve a v dospelosti). Am J Addict American Journal on Addictions, 16(6), 439-442.
Kvíz na záver
Aké je riziko zneužívania alkoholu a závislosti od neho v celkovej populácii?
- Duševné ochorenie
- Samovražedné sklony
- Psychologické problémy
- Bipolárna porucha
Aké sú celoživotné ťažkosti, keď treba odolať nutkaniu piť alkohol alebo užívať iné drogy?
- Mladí africkí Američania
- Nižšie iq.
- Podobné sadzby
- Vyššia prevalencia
- Nižší sociálno-ekonomický status
Čo je príčinou skoršieho veku pitia alkoholu v porovnaní so skupinou dospelých traumatizovaných osôb?
- Emocionálna bolesť
- Zneužívanie v detstve
Čo všetko zlepšuje, kým všetko nezhoršuje?
- Chlast
- Pitie
- Iné látky
Aké je riziko zneužívania alkoholu alebo závislosti od neho v celkovej populácii?
- Reliance
- Negatívne účinky
- Pokračovanie používania
- Zvyšovanie úrovne
Kedy sa dieťa prvýkrát napilo?
- Tínedžerské roky
- Mladý život
- Dospievanie