Lekársky silikón je materiál, ktorý našiel v zdravotníctve veľmi dobré uplatnenie. Čo je to a kde všade sa s ním v praxi môžeme stretnúť?
Čo je to silikón
Z pohľadu chémie ide o anorganicko-organický polymér. Pod pojmom polymér chápeme makromolekulárnu látku s vysokou molekulovou hmotnosťou. Polyméry sú tvorené makromolekulami. V reťazci sa strieda atóm kyslíka a kremíka.
Lekársky silikón môžeme všeobecne rozdeliť do troch skupín. Rozoznávame silikóny neimplantovateľné, krátkodobo implantovateľné a dlhodobo implantovateľné. Zdravotnú nezávadnosť silikónu potvrdzuje certifikát, materiál potom musí byť zaradený aspoň do triedy V a VI. Väčšina v súčasnosti dostupných materiálov spĺňa zaradenie do triedy VI.
Iné hľadisko kategorizovania silikónov sa týka ich rozpustnosti vo vode; môžu byť rozpustné, nerozpustné, prípadne čiastočne rozpustné.
Výrobu silikónov je možné považovať za komplikovaný proces, ktorý vyžaduje niekoľko krokov. Medzi najvýznamnejšie postupy, ktorých prostredníctvom sa v súčasnej dobe vyrába silikón v rámci priemyselnej výroby, patrí najmä polymerácia, priama syntéza, prípadne Grignardova syntéza a polykondenzácia.
Najdôležitejšie vlastnosti silikónu
Lekársky silikón je netoxický materiál, plne zdravotne nezávadný a nespôsobuje alergie. Súčasne je aj antibakteriálny. Na jeho široké využitie v zdravotníctve a biotechnológiách silikón predurčujú aj jeho sterilizačné vlastnosti.
Syntetický pôvod tiež zaisťuje, že silikóny sú úplne inertné (nereaktívne). Takmer nereagujú s inými látkami a sú vysoko teplotne odolné.
Dlhodobá tepelná odolnosť patrí k najdôležitejším vlastnostiam silikónov. Pohybuje sa v rozmedzí od −60 do 180 °C, krátkodobo sú však vybrané typy schopné odolať teplotám prevyšujúcim 320 °C. Tieto látky vykazujú tiež odolnosť voči UV žiareniu. V ďalších oblastiach ľudského pôsobenia potom je možné veľmi dobré využiť aj to, že silikóny sú tiež schopné odolávať mrazu.
Táto látka sa takisto podrobuje testovaniu na biokompatibilitu, tj. znášanlivosť látok v biologickom prostredí. Táto vlastnosť je daná predovšetkým chemickou stabilitou silikónov, nízkou povrchovou energiou a ich hydrofobicitou.
Z hľadiska vlastností, ktoré používanie tohto materiálu do určitej miery limitujú, je vhodné predovšetkým upozorniť na nižšiu odolnosť voči roztrhnutiu. Postupom času tiež dochádza k degradácii silikónu, teda v podstate k „únave“ materiálu.
Využitie lekárskeho silikónu
Lekársky silikón má pre svoje jedinečné vlastnosti v medicíne veľmi široké využitie. Úspešne sa etabloval v mnohých zdravotníckych odboroch.
Nie úplne známe odvetvie, ktoré využíva vlastnosti silikónu, je výroba ortopedických pomôcok. Myslia sa tým najmä náhrady končatín, najmä rúk a prstov. Tie slúžia ako estetická náhrada a zároveň chránia amputovanú, prípadne inak deformovanú časť.
Zo silikónu je možné tiež vyrábať ďalšie nástroje, ktoré sú pre súčasnú medicínu nenahraditeľné, ako sú napríklad katétre. Špecifickým odvetvím je stomatológia, v ktorej silikóny našli uplatnenie hlavne pri výrobe odtlačkových hmôt.
Špeciálne pomôcky (najmä silikónové náplasti) slúžia tiež na liečbu jaziev. Cieľom tejto liečebnej metódy je prioritne normalizovanie tvorby kolagénu. Vďaka tomu je jazva na dotyk mäkká a na pohľad menej nápadná.
Laickej verejnosti je výroba prsných implantátov zrejme najbližšou sférou, kde je možné stretnúť sa so silikónom. Vonkajšia vrstva je u nich tvorená práve silikónom, výplň implantátu môže tvoriť silikónový gél. Prípadne sa v tomto odvetví tiež používa fyziologický roztok.
Takisto silikón slúži na výrobu menštruačných kalíškov. Kalíšky predstavujú ekonomické a ekologické menštruačné pomôcky vhodné pre veľké spektrum používateliek. Zároveň sú zdravotne nezávadné a ľahko použiteľné, a to aj opakovane.
V porovnaní s latexom, z ktorého sa menštruačné kalíšky tiež vyrábajú, patrí silikón k veľmi dobre časom prevereným materiálom. Zo skúseností tak už vieme, že alergie či iné nežiaduce reakcie naň nevznikajú. Na rozdiel od toho je alergia na latex relatívne častou komplikáciou.
Samostatnú kategóriu potom predstavujú aj ďalšie produkty, ktoré prichádzajú do veľmi blízkeho kontaktu s ľudským telom v podobe kondómov a erotických pomôcok. U kondómov je možné opäť využiť možnosť nahradiť silikónom bežnejšie používaný latex ako látku, ktorá môže spôsobovať zdravotné komplikácie.