Ľahko sa nahneváte? To môže byť dôvod.

Niekto vás zneužil. Niekto vám ublížil. Naozaj sa na neho hneváte. Ľudia vám hovoria, že je koniec a nemá cenu plakať nad rozliatym mliekom. Napriek tomu to nemáte za sebou. Snažíte sa hnev v sebe zabaliť do fľaše, ale nefunguje to. Jedného dňa sa z ničoho nič rozplačete kvôli negatívnym emóciám, ktoré ste v sebe pochovávali celé mesiace alebo dokonca roky.

Dlhotrvajúci hnev je ako jed, ak s ním správne nenarábame. Pohlcuje váš život. Môže vás ovplyvniť nielen psychicky, ale aj fyzicky a spôsobiť príznaky, ako sú bolesti chrbta, migréna, únava a mnohé ďalšie. Keď sme extrémne rozzúrení, najmä na niekoho, kto nám ublížil, v mysli nám kričia negatívne myšlienky a dúfame, že človek, ktorý nám ublížil, zomrie a bude trpieť. Môžeme dokonca myslieť na pomstu. Paradoxne, keď máme takéto myšlienky, vždy sa nám to vypomstí. Namiesto toho, aby osoba, ktorá nás nahnevala, trpela, my trpíme a celý čas sa týmito negatívnymi myšlienkami trápime.

„Držať sa hnevu je ako piť jed a čakať, že ostatní zomrú.“

Nemali by sme ignorovať svoje emócie, mali by sme im porozumieť – odkiaľ pochádzajú, čo ich vyvoláva a ako sa s nimi zdravo vyrovnať namiesto toho, aby sme ich ignorovali a konali impulzívne. Väčšina ľudí sa však s hnevom vyrovnáva nezdravo, buď túto emóciu ignoruje a tvári sa, že tam nie je, alebo koná impulzívne, čím si v živote vytvára ďalšie problémy. Väčšinou sú tieto nezdravé mechanizmy zvládania spôsobené nezahojenou emocionálnou ranou, ktorá nám bola spôsobená ešte v detstve.

Hnev je ako nástroj. Dáva nám vedieť, keď sú alebo budú prekročené naše hranice. Hneváme sa na ľudí, ktorí prekročili naše hranice alebo sa ich chystajú prekročiť. Môžeme sa hnevať aj na seba, keď dovolíme iným, aby prekročili naše hranice. Ak sa zahĺbime, pochopíme, že hnev v skutočnosti pramení zo STRACHU. Najčastejšie sa hneváme, pretože sa bojíme. Hneváme sa napríklad na človeka, ktorý bol na nás zlý alebo ktorý nás zneužil. Hneváme sa, pretože sa cítime zneuctení a bojíme sa, že nás opäť niekto zneužije. Sme nahnevaní, pretože sa bojíme, že nám niekto ublíži. Je úplne normálne, že sa za takýchto okolností cítime nahnevaní, a máme plné právo byť nahnevaní. Je dôležité mať emócie ako „Strach“ a „Hnev“, pretože pôsobia ako naši telesní strážcovia. Dávajú nám vedieť, keď niekto prekročí naše hranice alebo nás citovo zraní, aby sme s tým mohli niečo urobiť a zabrániť tomu, aby sa to v budúcnosti stalo. Tento pocit však zosilnie, keď s tým nič nerobíme alebo keď sa s tým vyrovnávame nezdravo.

Doporučujeme:  Príznaky histriónskej poruchy osobnosti - jedna z najviac nepochopených porúch

Nadmerný hnev spôsobí viac škody ako úžitku, ak sa nevyjadruje správne. Ťažko sa nám určujú hranice a hovorí sa „nie“, keď chceme. Ťažko dávame najavo, že sme v danej situácii nešťastní alebo nahnevaní, čo vyústi do väčšieho hnevu v našom živote. Prečo je teda pre nás také ťažké správne vyjadriť hnev a účinne si túto emóciu priznať? Podľa podvedomia sme si scenár vyložili takto:

„Ten človek je na mňa zlý. Som nahnevaný, ale mám strach. Bojím sa, že ak sa hnevám, nie som milovaný človek; ak sa hnevám, nezaslúžim si byť milovaný; ak sa hnevám, budem opustený a zahanbený.“

Viem, že vyššie uvedená veta vám teraz môže znieť smiešne. Ako súvisí „hnev“ so „strachom z opustenia“? Vysvetlím vám to viac a uvidíte, že to dáva úplný zmysel a prečo takto uvažujeme.

Potláčaný hnev a zlé zvládanie hnevu môžu prameniť z nevyriešených psychických zranení z detstva.

Prišli sme na tento svet ako čistý list papiera. Odo dňa narodenia sa o nás starajú naši rodičia alebo opatrovatelia. To, ako sa k nám rodičia od detstva správajú a ako s nami komunikujú, formuje väčšinu nášho správania, hodnôt a presvedčení, ktoré máme práve teraz.

Prečo je teda také ťažké počúvať svoje emócie, ako je napríklad hnev, a priznať si ich? Možno nás od detstva učili a učili, že hnev je zlý. Tu je scenár:

Dieťa sa cíti rozrušené a začalo plakať a hádzať záchvaty hnevu. Rodičia dieťaťa považujú toto správanie za „zlé“ a vynadali mu alebo mu dali tichú liečbu. Deti sa učia a absorbujú vedomosti ako špongia zo svojho okolia, prostredia a od svojich vychovávateľov. V tomto prípade vždy, keď sa dieťa cíti nahnevané, dostane od svojich rodičov negatívnu odpoveď. To dieťa učí, že hnev sa rovná zlu. Preto si dieťa spája hnev so zlom a začne si vytvárať základné presvedčenia, ako napríklad: „Ak som nahnevaný, som zlý.“ „Ak som zlý, mama a otec ma nebudú mať radi.“ „Ak som zlý, nie som milovaný človek.“ „Ak som zlý, nezaslúžim si lásku.“ „Ak som zlý, budem opustený.“

Doporučujeme:  Mozgové komory

Toto základné presvedčenie je potom od mladosti zakorenené v našom podvedomí, pretože náš mozog je naprogramovaný tak, aby si toto presvedčenie „stiahol“, aby nám pomohol prežiť. Urobíme všetko, čo je potrebné, aby sme prežili. Naše podvedomie si myslí, že toto základné presvedčenie je kľúčové a ochránilo nás pred tým, aby nás naši rodičia/opatrovatelia opustili. Je to preto, že keď sme mladí, naši rodičia/opatrovatelia sú všetko, čo máme. Podvedomie teda verí, že ak nie sme milovaní a naozaj nás opustili, budeme ako mŕtvi!

V čase, keď dospievame, si už toto zákerné presvedčenie, ktoré je zakorenené v našej mysli, neuvedomujeme. Preto sme väčšinou nedokázali rozpoznať základnú príčinu našich činov a správania, ktoré máme teraz, a často len hovoríme: „Taký som“ bez toho, aby sme skutočne vedeli prečo. Tak veľmi sa obávame toho, čo si o nás myslia ostatní ľudia alebo či nás majú radi. Úplne sme zanedbali svoje potreby a stratili kontakt so svojimi emóciami, čím sme sa stali spoluzávislými, a tak sme si do života priťahovali nezdravé a toxické vzťahy. Tým sa situácia ešte zhoršuje. Celý čas sme popierali svoj hnev, ten ani nedostal šancu prehovoriť. Niet divu, že je taký nahnevaný.

Naše základné presvedčenie v podvedomí môže znieť asi takto:

Ako ľudské bytosti prirodzene túžime byť milovaní. Urobíme čokoľvek, aby sme získali lásku a vyhli sa opusteniu. Ak si uvedomujeme, že sme si v podvedomí vytvorili základné presvedčenie, ako napríklad: „Nahnevaní ľudia si nezaslúžia byť milovaní.“, nie je prekvapením, že máme tendenciu potláčať negatívne emócie, ako napríklad HNEV alebo STRACH. Niet divu, že sa pocitu hnevu vyhýbame ako moru. To spôsobuje, že v priebehu dospievania strácame kontakt so svojimi skutočnými emóciami. Svoj hnev znehodnocujeme, čo môže byť v našom každodennom živote škodlivé. Keďže sme stratili kontakt s týmito emóciami, ťažko identifikujeme, či niekto prekročil naše hranice. Stále si hovoríme, že by sme sa takto cítiť nemali, hoci v skutočnosti sa vám váš hnev snaží niečo povedať. To je tiež dôvod, prečo sa vždy stretávame s ľuďmi, ktorí radi využívajú druhých. Sme takí náchylní priťahovať do svojho života narcistov, pretože ani nevieme, kedy sa máme postaviť na svoju stranu.

Doporučujeme:  Transpozícia (poznanie)

Páči sa vám, čo čítate? Ak sa chcete dozvedieť viac o technikách a krokoch na vyliečenie tohto emocionálneho zranenia a zmenu nášho základného presvedčenia, kliknite sem.

Dielo od This is my random life.

Páči sa vám, čo čítate? Získajte moju elektronickú knihu tu len za 1,99 USD!

1. Prečo sú niektorí ľudia takí zlí?

2. Keď som bol ešte na strednej škole

3. Dôležité návyky po dvadsiatke

4. Pochopenie svojich emócií

7. Neutekajte pred svojimi problémami

8. Prečo milujem mačky (a zvieratá)

9. Tajomstvo vzťahov

10. Zákon príťažlivosti v kocke

11. Princíp 11. hodiny

12. Mýtus o úspechu

13. Mali by ste nasledovať svoje srdce?

In-text: (Psychology Today, 2017)

CENA NEZRANITEĽNOSTI: BRENÉ BROWN NA TEDXKC

Kvíz na záver

Čo vyvíjame, keď sme nahnevaní?

  • Verí, že
  • Pohľad na svet
  • Vlastná viera

S čím strácame kontakt?

  • Emocionálne reakcie
  • Pocity
  • Impulzy

Aká je najnegatívnejšia emócia, ktorú si dieťa spája so zlom?

  • Frustrácia
  • Negatívne emócie
  • Žiarlivosť
  • Odpor
  • Smútok

Čie správanie a komunikácia formujú naše správanie?

  • Mladší súrodenci
  • Deti
  • Rodina
  • Ostatní členovia rodiny
  • Macocha

Aké negatívne emócie sme potlačili vo svojom podvedomí?

  • Hnev
  • Bezmocnosť
  • Prirodzená reakcia

Ak je dieťa nahnevané, bude opustené. Čo je toho príčinou?

  • Rodič
  • Vlastné dieťa
  • Matka
  • Súrodenci

Kedy sa z ničoho nič rozplačete?

  • Týždeň
  • Každú hodinu

Ako dlho trvá, kým dáme niekomu najavo, že sme nespokojní alebo nahnevaní?

  • Deň
  • Každý
  • Keď
  • Celé
  • Prvá stránka
  • Ďalšie
  • Jedna sekunda